Stopy 2. svetovej vojny na Kysuciach, slovo na úvod

Stopy druhej svetovej vojny na Kysuciach

Na konci najväčšieho vojenského konfliktu v dejinách ľudstva, druhej svetovej vojny, keď mnohí vrcholoví predstavitelia Tretej ríše i rádoví vojaci vedeli, že Nemecko vojnu prehrá, zrodil sa plán na odvrátenie blížiacej sa hrozby v podobe Červenej armády.

Tento plán zanechal po celom regióne Kysuce nezmazateľnú stopu predovšetkým v podobe železobetónových nemeckých vojenských objektov. No nájdeme i miesta, kde naši predkovia zanechali v krajine stopy vytvorené svojimi mozoľnatými rukami.

Stopy čo často vidíme bez akéhokoľvek povšimnutia a významu

Deň čo deň sa každý z nás presúva regiónom Kysuce autom, autobusom, či vlakom. Skúsme si odpovedať na otázku - "Koľkí z nás si voľným okom všimli zvláštne objekty v krajine?" Možno nám prišli až moc moderné a súčasne, avšak patria do minulosti, ktorú je potrebné chrániť, napriek svojej povahe krutosti.

Do tejto skupiny patria objekty ako Bauform 231, Ringstand 58, Kochbunker, Kugelstand, cestné uzávery/ protitankové zátarasy a železničné uzávery. Z vymenovaných objektov sú jedinečné a vzácne Kugelstandy i železničné uzávery.

Neviditeľné relikty vojny

Pamätajme, že betón, železo a kameň nie sú jedinými stopami druhej svetovej vojny v teréne. Naši predkovia sa podieľali na budovaní menej nápadných, no o to extrémnejších opevňovacích (fortifikačných) prvkov a línií v často extrémnom teréne.

Na línie vojenských zákopov doplnené o relikty drevozemných krytov¹ narazíme pri prechádzkach lesom i lúkami, netušiac, čo vidíme.

Líniu vojenských zákopov nájdeme v Krásne nad Kysucou, časť Kalinov, pričom táto sa tiahne z doliny a stúpa v dĺžke približne dva kilometre ku katastru obce Oščadnica. Odhadom začína v nadmorskej výške 644 metrov a končí vo výške 802 m n.m. Aká bola pôvodne dlhá nevedno. Obyvateľstvo, ktoré ju kopalo muselo prekonať výškový rozdiel minimálne 158 metrov.

Zaujímavá línia vojenských zákopov sa nachádza v obci Klokočov, časť Hrubý Buk. Vybudovaná bola na hrebeni vrchu Hlinené (872 m n.m.).

V úctyhodných 1 056 m n.m. nachádzame fragmenty vojenských zákopov v obci Makov. Ďalšie sú v obci Vysoká nad Kysucou v nadmorskej výške 850 – 885 metrov a v obci Oščadnica vo výške 838 m n.m.

Vojenské zákopy nechýbajú ani na dolných Kysuciach, ako príklad uvádzam obec Povina, Dolný Vadičov i mesto Kysucké Nové Mesto.

Povinné práce pri kopaní zákopov

Z archívnych záznamov uložených v Štátnom archíve v Žiline so sídlom v Bytči - pracovisko Archív Čadca sa dozvedáme, že dňa 13. septembra 1944 vydal Úrad práce v Čadci vyhlášku, ktorej predmetom boli „Povinné práce pri kopaní zákopov“. Z obsahu vyhlášky je zrejmé, že bola vydaná z príkazu Miestneho veliteľstva nemeckej brannej moci v Čadci. Dokument nariaďoval povinné práce spojené s kopaním zákopov. Práce mal vykonávať každý obyvateľ vtedajšieho okresu Čadca vo veku od 16 do 60 rokov veku.

Vyhláška zo dňa 13. septembra 1944, zdroj: ŠA ZA, pracovisko Archív Čadca

Medzi oslobodených obyvateľov patrili:

zamestnanci dôležitých podnikov pre obranu štátu,
chorí a práceneschopní
osoby, ktoré viedli domácnosť.

Z textu vyhlášky ďalej vyplýva, že ku dňu jej vydania mnohí do práce nielenže nenastúpili, ale sa ani neprihlásili. Do práce museli nastúpiť i obyvatelia ústredia Čadce.

Medzi týchto obyvateľov patrili:

živnostníci,
verejní a súkromní zamestnanci,
študenti a študentky.

„Každý živnostník a prednosta úradu vyšle svojich zamestnancov do práce postupne tak, aby sa všetci v nej vystriedali“, usmerňuje vyhláška.

Pod hrozbou násilného odvedenia a prinútenia pracovať bez nároku na odmenu vyhláška vyzývala ľudí, ktorí sa bez práce celý deň potulovali mestom. Títo sa mali okamžite prihlásiť do práce.

„V dnešnej vážnej dobe, keď tisíce občanov konajú svojú pracovnú povinnosť, nie je čas na luxusné športy a zbytočné zábavy a každý občan nech pochopí bezpodmienečne potrebu zapojenia sa do práce.“

K prvému nástupu na práce sa ľudia mali dostaviť pred Úrad práce v Čadci o 08.00 hod. Kto sa na práce dobrovoľne neprihlásil, riskoval, že jeho osobou sa bude zaoberať nemecká branná moc.

Na základe dokumentu zo dňa 14. septembra 1944, ktorý bol určený všetkým notárskym úradom a nadväzoval na vyššie spomínanú vyhlášku, vieme, koľko bolo z jednotlivých obcí vtedajšieho okresu Čadca žiadaných robotníkov na výkopové práce. Nižšie uvedené obce mali povinnosť do troch dní sústrediť požadované množstvo obyvateľov, okrem tých, ktorí už na práce nastúpili. Zodpovední za sústreďovanie obyvateľstva boli vedúci notári a starostovia obcí.

Žiadaný počet robotníkov je uvedený ako prvý údaj, druhý údaj predstavuje počet obyvateľov danej obce:

Skalité – 300 robotníkov, 3 265 obyvateľov
Čierne – 200 robotníkov, 2 729 obyvateľov
Svrčinovec – 200 robotníkov, 1 150 obyvateľov
Oščadnica – 300 robotníkov, 4 555 obyvateľov
Raková – 200 robotníkov, 3 839 obyvateľov
Zákopčie – 150 robotníkov, 3 637 obyvateľov
Turzovka – 800 robotníkov, 10 914 obyvateľov
Vysoká nad Kysucou – 200 robotníkov, 4 632 obyvateľov
Makov – 200 robotníkov, 3 108 obyvateľov
Staškov – 100 robotníkov, 2 006 obyvateľov
Olešná – 100 robotníkov, 2 352 obyvateľov
Podvysoká – 50 robotníkov, 805 obyvateľov

Skupiny v počte 99 robotníkov a 1 vedúci sa mali hlásiť v 08.00 hod. pred Úradom práce v Čadci. Vedúci skupiny mal so sebou priniesť dvojmo zhotovený zoznam svojej skupiny. Robotníci mali k dispozícii bezplatne dopravu prostredníctvom Slovenských železníc, a to do Čadce a späť.

Tieto infromácie uvádza: Fond ObNÚ Zákopčie, číslo 3024/44. Predmet: Povinné práce pri kopaní zákopov.²

Monografia obce Staškov z roku 2014 popisuje, že cez role muži aj ženy od 16. roku veku kopali zákopy. Na výkopových prácach sa podieľalo asi 3 000 ľudí. Nie všetci boli ale miestni. Medzi robotníkmi sa vyskytovali nespoľahliví sliezski, poľskí a českí robotníci v počte 2 000 duší. Robotníkov zabezpečili samotní Nemci. Kopať museli aj učitelia, každý bol povinný odrobiť aspoň jeden deň.³

„Tak vzniklo množstvo bunkerov, krytov a pancergrabov a staškovské grapy boli poprerývané zákopami.“ ⁴

I kronika obce Raková zmieňuje výkopové práce. „Hneď po príchode Nemcov bolo nariadené kopať zákopy a rozličné opevnenia pre nemeckú armádu. Do práce musel nastúpiť každý občan od 16 do 60 rokov, okrem nezdravých a matiek s drobnými deťmi. Od nás chodili najviacej na zákopové práce v v úseku Svrčinovec a Staškov. Práca bola platená. Cez Rakovu bol vykopaný iba jeden zákop pre položenie kabelu. Viedol poľami priamočarým smerom z Čadce poza cintorín a ďalej.“ ⁵

Mons. ThDr. Andrej Paldan v roku 1944 vykonal v „Kronike farnosti Kysucké Nové Mesto“ tento zápis. „Na obranu pri ústupe, dali Nemci kopať hlboké okopy pri Rudine a vyše mosta a budovali betónové zábrany. Muselo sa pracovať aj v nedeľu, preto sv. omša bývala aj večer.“ ⁶

Protitankové priekopy

Tento fortifikačný prvok sa tiež radí k „javom“ v prírode, ktoré bežný človek obíde bez povšimnutia. Ale i tu platí, že tieto priekopy musel niekto vykopať, rovnako ako línie vojenských zákopov. V niektorých prípadoch sa jednalo o kilometrové úseky tiahnuce sa údoliami a vrchmi obcí. Často sa stretávame s kombináciou protitanková priekopa – cestné uzávery/ protitankové zátarasy. Ako príklad uvediem obce Staškov, Oščadnica a Svrčinovec. V týchto obciach nadväzovala priekopa na uzávery/ zátarasy.

V Oščadnici sa relikty protitankovej priekopy nachádzajú v okolí cintorína a nad cestou č. 2013. Úsek nad cestou je i v súčasnosti pomerene dobre zachovaný s celkovou dĺžkou približne 2,6 kilometra.

Relikt protitankovej priekopy v obci Oščadnica

I v obci Staškov nájdeme protitankovú priekopu. Pôvodne mala dĺžku asi 4 kilometre s prevýšením cca 211 metrov. V súčasnosti môžeme v teréne pozorovať asi 1,3 kilometra z pôvodnej dĺžky.

Relikt protitankovej priekopy v obci Staškov

K pozoruhodnej protitankovej priekope tiež patrí tá, ktorá bola vykopaná v podstate mimo civilizáciu, v kopcoch Kysuckého Lieskovca a Klubiny. Celková dĺžka dosahuje 605 metrov a jej strany stúpajú do nadmorskej výšky zhruba 670 metrov.

Protitankové priekopy kopalo obyvateľstvo ručne, bez použitia akýkoľvek strojov.¹

Železo, betón a kameň

Z obdobia druhej svetovej nájdeme na Kysuciach tieto typy nemeckých vojenských objektov: Bauform 231, Ringstand 58, Kochbunker, Kugelstand, cestné uzávery/ protitankové zátarasy a železničné uzávery. Ako stavebný materiál pre výrobu uvedených objektov poslúžilo železo, betón a kameň.

Bauform 231

Bauform 231 aktuálne patrí medzi najväčší železobetónový objekt v rámci regiónu Kysuce. Jeho rozmery sú približne: 450 cm (dĺžka) a 270 cm (šírka). Objekt pozostáva zo vstupného a kruhového otvoru.

Bauform 231 v Krásne nad Kysucou a pohľad zo stanovišťa pre strelca do miestnosti pre posádku a muníciu, na fotografii vidieť i štyri schody

Kruhový otvor mal slúžiť pre osadenie veže zo starých typov tankov. K tomu však podľa slov historika Mgr. Tomáša Tkáčika nikdy nedošlo. Dôvody mohli byť dva, buďto bolo málo času pre inštaláciu veží, alebo veže neboli nikdy dodané, uvádza historik.¹

Priečny rez objektom Bauform 231 s nainštalovanou vežou z tanku, úprava Al vychádza z reálneho nákresu, zdroj: internet

Bauformy 231 sú zatiaľ doložené v obciach Oščadnica, Staškov, Svrčinovec a v meste Krásno nad Kysucou.

Bauform 231 v Krásne nad Kysucou, vrchná časť objektu, vľavo sa nachádza Kugelstand

Priečny rez a pôdorys objektu Bauform 231, úprava Al vychádza z reálneho nákresu, zdroj: internet

Na niektorých objektoch i v súčasnosti zaujmú zachované detaily. Napríklad v katastri mesta Krásno nad Kysucou stále nájdeme na ľavej strane vstupného otvoru železný spodný záves dverí. Na ďalšom objekte sa stále nachádzajú železné oká, ktoré slúžili na upevnenie maskovacích sietí.¹

Spodný záves dverí na Bauforme 231 v Krásne nad Kysucou

Železné oká, ktoré slúžili na upevnenie maskovacích sietí ¹

Bauform 231 v Krásne nad Kysucou a stopy po doskách (šalovaní - debnení) zreteľné v priestore stanovišťa pre strelca

Pripravené šalovanie - debnenie a armatúra, už len naliať betón, zdroj: https://twierdzawloclawek.pl/, úprava Al

V Staškove sú po obvode kruhového otvoru zreteľne viditeľné závitové tyče, o ktoré mala byť uchytená spodná doska (veniec) pod tankovú vežu.¹

Závitové tyče, o ktoré mala byť uchytená spodná doska (veniec) pod tankovú vežu¹, Bauform 231 v obci Staškov

Ringstand 58

Menším bratom Bauformu 231 bol železobetónový Ringstand 58 s rozmermi približne: 365 cm (dĺžka) a 235 cm (šírka). Objekt pozostáva zo vstupného a kruhového otvoru.

Pri prechode vstupným otvorom sa ocitnete v nižšie položenej (zahĺbenej) miestnosti, ktorá slúžila ako priestor pre posádku a muníciu. Vyššie umiestnený priestor, prístupný skrz štyri schody, predstavoval stanovište pre strelca. V prípade osadenia guľometu v kruhovom otvore pre strelca s vodiacou lištou (lafetáciou)⁷ by sa jednalo o typ guľometu MG 34 a MG 42. Kruhový otvor mohol slúžiť aj ako pozorovateľňa.

Ukážka lafetácie na objekte Ringstand 58, zdroj: https://twierdzawloclawek.pl/, úprava Al, na Kysuciach podobnú lafetáciu zrejme ani nestihli osadiť ¹

Ringstandy 58 sú zatiaľ doložené v meste Krásno nad Kysucou, časť Kalinov (objekty sú rozmiestnené popri rieke Bystrica).

K zaujímavým detailom Ringstandu 58 patrí otvor v tvare štvorca 17 cm x 17 cm, ktorý si všimneme predovšetkým z exteriéru. Jedná o otvor pre komín vykurovacieho telesa.⁷ Piecka sa umiestňovala v priestore pre posádku a muníciu.

Vyššie položený priestor, stanovište pre strelca, zase ukrýva dve dvojice káps. Tieto slúžili pre vkladanie kovových poličiek.⁷ Okrem dvojice káps mala posádka k dispozícii ďalšie menšie priestory, kde sa odkladali debničky na muníciu do guľometov MG 34 a MG 42.¹

Priečny rez a pôdorys objektu Ringstand 58, úprava Al vychádza z reálneho nákresu, zdroj: internet

Aké sú teda rozdiely medzi objektmi Bauform 231 a Ringstand 58?

Zásadným rozdielom je veľkosť a tvar kruhové otvoru. Bauform 231 je väčší a jeho kruhový otvor bol konštruovaný súbežne s vrchnou časťou objektu (zjednodušene povedané so strechou).

Ringstand 58 patrí do kategórie menších objektov. Zásadná zmena nastáva i pri kruhovom otvore pre strelca, ktorý vystupuje približne 23 cm nad úroveň hornej časti objektu pre efektívnejšiu ochranu vojaka.¹

Kochbunker

Tento objekt pripomína valec, veľkú betónovú kanalizačnú rúru. Ale pôvodne bol železobetónový Kochbunker určený pre dvoch vojakov, disponoval jedným až dvomi priezormi (strieľňami) a jedným vstupom. Kde – tu ešte narazíme na približovací zákop k objektu v dĺžke cca 5 - 10 m, pričom sa predovšetkým jednalo o ochranu vstupu.¹ Názov je údajne odvodený od tvaru „Koch – hrniec“. Jedná sa o najpočetnejší objekt regiónu Kysuce. Doteraz sa mi ich podarilo navštíviť 68 kusov.

Kochbunker v obci Skalité, úprava AI, vytvorené z reálneho záberu

Takmer ihneď po skončení druhej svetovej vojny sa Kochbunkre stali neželanými objektmi pri rozbiehajúcom sa poľnohospodárstve. Predovšetkým v obciach Oščadnica, Krásno nad Kysucou a Staškov sa stretávame s javom, že objekty boli z pôvodnej pozície vytiahnuté a „odkotúľané“ do najbližších strží, k riekam, do dolín obcí i do nevyužívaných starých úvozových ciest (takýto príklad poznáme z obce Staškov, kde nájdeme osem kusov).

Kochbunker v Krásne nad Kysucou, úprava AI, vytvorené z reálneho záberu

Vo vnútri niektorých Kochbunkrov si môžeme všimnúť kovový háčik. Naň si vojaci vešali zdroj svetla.

Kovový háčik slúžil pre zavesenie zdroja svetla v Kochbunkri (objekt v Oščadnici)

Kugelstand

Nemecké železobetónové guľometné hniezdo z druhej svetovej vojny nazývané Kugelstand patrí medzi výnimočné objekty.

"Objekty tohto typu sú známe pod názvami Kugelstand a Kugelbunker. Majú tvar zrezanej gule alebo gule s vyčnievajúcim vstupom v tvare valca alebo lievika. Vyrábali sa aj na území Slovenska v závere roku 1944 až do prechodu frontu krátko pred koncom vojny odlievaním betónu do drevených opakovane použiteľných foriem, v ktorých bola vložená zviazaná armatúra zo železných prútov. Oba základné tvary sa zhotovovali vo viacerých variantoch. Slúžili ako kryty a palebné miesta pre pechotu, najčastejšie pre guľometníkov", uvádza Mgr. Matúš Sládok, PhD. z KPÚ Trnava.⁸

Po skončení druhej svetovej vojny bola väčšina Kugelstandov na Slovensku zničená, niektoré objekty zostali na pôvodnom mieste, niektoré objekty boli premiestnené a využité ako kvetináče, nádrže na vodu, či dokonca ako preliezačky na detských ihriskách.⁸

Pamätám si, že kysucké Kugelstandy sa pôvodne nachádzali pri vlakovej stanici v Krásne nad Kysucou. Až dávno po vojne ich mesto Krásno nad Kysucou rozmiestnilo v rámci svojho katastrálneho územia. Zatiaľ máme vedomosť o dvoch kusoch tohto objektu. Podľa historika Mgr. Tomáša Tkáčika bola na vlakovej stanici "operatívna skládka" týchto objektov a ešte začiatkom 90. rokov 20. storočia sa tu nachádzalo minimálne 5 až 6 Kugelstandov.¹

Škoda, že tým kysuckým chýba vrchná časť. A tým mám namysli, že by boli ešte zaujímavejšími objektmi v regióne. Kysucké Kugelstandy boli určené primárne pre jedného vojaka a mali tvar zrezanej železobetónovej gule, ako uvádza Mgr. Matúš Sládok, PhD. v texte vyššie. V teréne ich nájdeme uložené práve na zrezanej časti. Mali slúžiť skôr ako úkryt, z ktorého by sa dalo brániť streľbou.

Kugelstand v Krásne nad Kysucou, časť Kalinov

Správne otočený Kugelstand v Bratislave podobný kysuckým objektom, autor: Pavol Š., zdroj: https://www.mapotic.com/

Väčší variant s vrchnou časťou (valcom – lievikom) obsadili až štyria vojaci. Krásny kúsok sa podarilo zo zeme vytiahnuť v roku 2026 v Horných Orešanoch. Odrývania a vyťahovania sa zúčastnili aj Mgr. Matúš Sládok, PhD. a Mgr. Tomáš Tkáčik. Odkaz na príspevok.

Nákres Kugelstandu s vystúpeným vstupom (lievikom) pre 4 vojakov, vyfarbené pomocou Al, zdroj: https://warhistory.org/@msw/article/the-kugelbunker

Cestné uzávery/ protitankové zátarasy

Tieto objekty pripomínajúce kocky v mnohých prípadoch postihol rovnaký osud ako Kochbunkre. Uzávery/ zátarasy mali zabrániť prejazdu motorových vozidiel v dolinách obcí. „Kocky“ pretínali nielen cesty a lúky, ale aj korytá riek (napr.: Staškov, Podvysoká, Oščadnica, Horelica, Krásno nad Kysucou).

Stavané boli na mieste za použitia dreveného debnenia (šalovania) v dvoch radoch (napr.: Staškov, Oščadnica, Svrčinovec). Stavebný materiál tvoril betón a kameň. Kocky mali základňu s rozmermi 200 cm x 200 cm, ich výška dosahovala taktiež cca 200 cm. Vo väčšine prípadov bola vrchná časť ukončená v tvare ihlanu – „pyramídy“. Najzachovalejšia sústava „kociek“ sa nachádza v obci Staškov (odkaz na obec Staškov). Ako som už vyššie v texte spomínal, uzávery/ zátarasy boli strategicky doplnené protitankovými priekopami.

Ležia síce vo vode, ale sú krásne zachované, obec Staškov

Povráva sa, že za stav niektorých „kociek“ môžu ľudia, ktorí pri výstavbe jednoducho kradli cement (prípadne hotový betón) a pridávali viac kameňa, než bolo treba.⁷ Ale taká bola doba, cement sa v ťažkej dobe zišiel aj doma.

Kradol sa v Oščadnici cement, prípadne už hotový betón? Alebo je žalostný stav objektov na ulici Pod Kalváriou iba výsledkom detských hier?

Železničné uzávery

Tento typ uzáveru patrí v prostredí regiónu Kysuce k mimoriadne vzácnemu fortifikačnému prvku. V podstate najzachovalejší uzáver nájdeme po oboch stranách železničnej trate v obci Staškov. Druhý uzáver sa nachádza v obci Podvysoká, žiaľ je značne poškodený. V Staškove je vo výbornom stave na uzávere zachované lôžko (na oboch stranách železničnej trate) pre uloženie drevenej, či železnej prekážky, ktorá by neumožnila prechod vlaku koľajiskom.

Časť krásne zachovaného železničného uzáveru v obci Staškov

Predpokladaný a mimoriadne vzácny železničný uzáver sa v minulosti mohol nachádzať na trase bývalej úzkorozchodnej lesnej železnice z Oščadnice do doliny Chmúra v Novej Bystrici. Ako plynul čas, tak sa stalo, že popri rieke Bystrica bola úzkorozchodná lesná železnica nahradená Kysuckou cyklomagistrálou. Práve na cyklomagistrále v katastri mesta Krásno nad Kysucou môžeme natrafiť na dva objekty, ktoré „strážia“ ľavú i pravú stranu. Tieto objekty nápadne pripomínajú cestné uzávery/ protitankové prekážky. V minulosti však boli súčasťou železničných uzáverov.^{1, 7}

Zastavme Červenú armádu

Ak ste dočítali až tu, patrí sa povedať viac, prečo vlastne nemecká armáda za pomoci miestneho obyvateľstva budovala rozsiahli fortifikačný systém na Kysuciach. Chceli spomaliť, respektíve úplne zastaviť postup Červenej armády, ktorej cieľom bolo získať Ostravsko na konci druhej svetovej vojny.

Ostravsko bolo centrom baníctva a hutníctva. Jednoducho povedané priemyselné kráľovstvo, ktoré Nemci nemienili stratiť. Na opačnej strane barikády stáli sovietske vojská s vedomím, že získaním Ostravska výrazne oslabia nemeckú armádu.⁹

Sovietska armáda plánovala vpadnúť na Kysuce z niekoľkých smerov. Z Oravy do Bystrickej doliny, cez Żywiecz a Milówku na Skalité. Na dolné Kysuce postupovala Červená armáda od Zázrivej a Terchovej.⁹

Nemecká armáda využívala pri budovaní fortifikačného systému ťažko schodný terén Kysúc, vojenské zákopy a mínometné pozície sa kľukatili ako nekončiaci had takmer na všetkých hrebeňoch vrchov i samotných vrchoch Kysúc. Doliny obcí boli chránené predovšetkým protitankovými priekopami a cestnými uzávermi/ protitankovými zátarasami. Na dianie v dolinách dohliadali naviac Kochbunkre, Ringstandy a Bauformy.

Na Kysuciach azda nie je dolina, ktorá by i v súčasnosti nebola „strážená“ reliktami fortifikačného systému, budovaného na konci druhej svetovej vojny.

Krvavé stopy druhej svetovej vojny

Prechod frontu v závere vojnového konfliktu si žiaľ vyžiadal svoje obete na životoch. Najhoršie boje na Kysuciach sa odohrali na území obce Stará Bystrica. Pri strete dvoch armád v apríli 1945 zahynulo 30 obyvateľov a 800 sovietskych vojakov(vojaci i dôstojníci). V Starej Bystrici ľahlo popolom 135 chalúp a obecný kostol zasiahlo 17 striel z kanóna.⁹

Obyvatelia Starej Bystrice sa pred hrôzami vojny ukryli v doline Senkov, kde neskôr z vďačnosti postavili „Kríž vďaky“. sa stala dôležitým aktérom dejín i počas druhej svetovej vojny. Miesto, kde sa ľudia ukrývali je vzdialené od centra obce Stará Bystrica približne 1,3 kilometra.

"Kríž vďaky" v doline Senkov, Stará Bystrica

Ďalšie životy zobral prechod frontu i v obci Skalité. Kysuckú obec obsadili sovietské vojská 30. apríla 1945- Zahynulo 16 Nemcov, 3 sovietski vojaci a 6 obyvateľov.⁹

Vypálenie Nižného Blata počas II. svetovej vojny

Tieto dve osady sa nachádzajú v katastri obce Stará Bystrica a zo života osadníkov sa dochoval prepis denníka, ktorý viedol neznámy autor. Ten opísal prechod frontu nasledovne (jedná sa o doslovný prepis).

„Vojna neobišla ani také miesta ako je Blato v n. v. (pozn.: nadmorskej výške) asi 950 m. Bolo to v apríli v roku 1945. Tam došlo k stretu Nemcov a Rusov. Nemci boli usadení na Vyšnom Blate u Macvoňa a ruskí vojaci boli Lazoch odkiaľ mali dobrú viditeľnosť na Nižné Blato. Videli aj to, ako nemeckí vojaci viedli jalovicu do Macvoňa (Vyšné Blato). Viedli ju čo najkratšou cestou ponad Studenú a to tak, aby boli nenápadní. Jalovicu zobrali Jozefovi Šimáškovi Mrázikovi a tam ju zabili a zjedli. Ruskí vojaci spozorovali, že krava išla z dolného blata na horné teda k Nemcom a to bol dôvod na to, že sa rozhodli Nižné Blato vypáliť.

Ľudia boli poukrývaní po pivniciach, niektorí mali tie najdôležitejšie veci v batôžkoch v prípade nešťastia, aby si ich mohli a stihli so sebou zobrať. Jeden ruský vojak, pôvodom bol vraj Poliak, dvakrát vystrelil do Mateja Šuliakovho humna, kde mali uskladnené seno, to vzbĺklo a odtiaľ sa oheň rozšíril po celom Nižnom Blate.

Mária Kukučková keď zistila, že sa humno vznietilo, poslala svoju dcéru Ilonku do Straky, tak nazývali do Korčičiaka, aby im oznámila, že začalo horieť, lebo ľudia boli poschovávaní v pivniciach. Čo sa dalo a stihli, si povynášali, aj zvieratá popúšťali z chlievoch a ukryli sa v Kúpnici. Na Blate ľahlo popolom 8 domov s chlievmi a humnami (nasleduje súpis). Ferdinanda Baričiaka a Cypriana Tomčalu. Kukučka Ludovít a Kukučka Mikuláš.

Štefan Baričiak a Franc Baričiak. Jozef Šimášek, Rožek, Mrázik. Korčičiak Peter a Kuricová Kristína (do Straky). Korčičiak Ján a (Labáčka). Šuliak Matej, Šuliak Anton. Bolguš Vendelín a Korčičiak Jozef, jeho svokor.

Zhorelo im všetko domy, chlievy, humna, ostalo iba Kukučkové humno za jarkom. Počas jedného dňa zahynulo na Blate až 180 vojakov. Ruskí vojaci mali kanceláriu u Kotrisov – Poliačkov.“ ¹⁰

O nemeckej obrane v lokalite Vyšné Blato nájdeme zmienku aj v publikácii Kysuce 1938 – 1945. Ruskí vojaci sa usilovali túto obranu prelomiť, ich úsilie vyšlo nazmar. Nemeckí vojaci naviac proti nim podnikali agresívne protiútoky.⁹

Treba ozrejmiť, že nie všade sa bojovalo, nie každý železobetónový objekt v teréne poznačili guľky z boja.

V prípade obce Oščadnica sa bojovalo v okolí Veľkej Rače, a tak táto dlhá kysucká obec počas prechodu frontu neprišla o žiadneho zo svojich obyvateľov. Ušetrené boli chalupy, kaplnky aj kostol.

Oščadničania preto z vďačnosti po vojne postavili dodnes známe pútnické miesto, oščadnickú Kalváriu s kostolom Sedembolestnej Panny Márie a krížovou cestou, ktorá je končí pri Božom hrobe.

„Nad Oščadnicou stál tri týždne front. Vtedy farníci urobili sľub, že na znak vďaky postavia Kalváriu, ak ich dedina vyviazne bez pohromy. Boh svojich neopustil... Oščadničania hneď na jeseň 1945 na vrchu Zagrapa, ležiacom asi uprostred na dĺžku 8 km roztiahnutej dediny, na ktorom tiež boly bunkery, začali budovať Kalváriu.“ ¹¹

Oščadnická Kalvária v novinách, zdroj: Katolícke noviny, roč. 71, č. 42, vyšlo 21. októbra 1956. Dostupné na Arcanum.com.

Objavovať či neobjavovať?

To je otázka na zamyslenie. Hľadať nemecké vojenské objekty z obdobia druhej svetovej vojny je častokrát náročnejšie ako hľadať hríby v lese. Človeka to musí lákať. Musí sa tešiť z každého nájdeného objektu.

V rámci svojho, nazvime to „terénneho prieskumu“, som niektoré objekty objavil svojpomocne, potulkami po Kysuciach, niektoré objekty mi pomohli objaviť moji priatelia, známy a podporovatelia. Polohy jednotlivých objektov mi buď to prezradili alebo ma k nim osobne priviedli, za čo im patrí úprimné ďakujem.

Mapa nemeckých vojenských objektov z obdobia druhej svetovej vojny na Kysuciach, objekty postupne pribúdajú

Treba zdôrazniť, že iba malá časť objektov je vhodným adeptom pre bezpečnú osobnú návštevu. Vo väčšine prípadov prídete domov zašpinený od blata, nohy budete mať zrejme mokré a poškriabané od tŕňov. Riskujte stret s divou zverou, v mojom prípade to boli diviaky, riskujete i pád do vnútra objektov skrz kruhový otvor. Pri železničných zátarasách samozrejme hrozí zase nebezpečenstvo stretu s vlakom.

Netreba zabúdať ani na fakt, že niekoľko objektov sa nachádza na súkromných pozemkoch bez oplotenia. Niektoré objekty môžete pozorovať iba spoza plota, stoja totiž v záhradách rodinných domov a podobne.

Uvedomenie si významu a dôležitosť ochrany

Naši starí rodičia i rodičia si prirodzene neuvedomovali význam a dôležitosť ochrany nemeckých vojenských objektov z obdobia druhej svetovej vojny. Nečudo. Častokrát sa práve našich starých rodičov druhá svetová vojna bytostne dotýkala. Objekty rôzneho typu boli odstraňované z pôvodných pozícii i likvidované v zmysle, že po nich nezostalo ani stopy. Objekty predstavovali prekážky v záhradách rodinných domov, pri budovaní ciest a obrábaní pôdy.

Pri potulkách Kysucami nie je ničím výnimočným, ak nájdeme Kochbunker a naň nadväzujúce vojenské zákopy zasypané odpadom z okolitých rodinných domov. A nie je to iba stavebný odpad.

Našťastie záujem o tieto objekty stúpa, tým pádom stúpa i osveta. Zrazu sa z „betónov“, ktoré doteraz mĺkvo trčali zo zeme stávajú objekty, ktoré chcú vypovedať svoj príbeh.

Či chceme alebo nie, nemecké vojenské objekty z obdobia druhej svetovej vojny sú súčasťou nášho regiónu a súčasťou našej spoločnej histórie.

Netreba zabúdať, že úmyselným ničením objektov a používaním detektoru kovov v ich oblasti, či v miestach s vojenskými zákopmi likvidujeme regionálnu históriu. A potom, používanie detektoru kovov je na Slovensku trestné, a to predovšetkým na miestach ako sú vojenské zákopy a nemecké vojenské objekty z obdobia druhej svetovej vojny. Myslime aj na vlastnú bezpečnosť, nikdy nevieme, kde a kedy narazíme na nevybuchnutú muníciu.

„Archeologický nález je hnuteľná vec, ktorá je dokladom o živote človeka a o jeho činnosti od najstarších dôb do roku 1918 a spravidla sa našla alebo nachádza v zemi, na jej povrchu alebo pod vodou. Archeologickým nálezom je tiež zbraň, munícia, strelivo, súčasť uniformy, vojenská výstroj alebo iný vojenský materiál, ktorý sa našiel v zemi, na jej povrchu alebo pod vodou a pochádza spred roku 1946. Archeologický nález je vlastníctvom Slovenskej republiky.“ ¹²

V rámci svojho projektu „Kysuckou krajinou“ sa snažím dostať do povedomia širokej verejnosti nemecké vojenské objekty z obdobia druhej svetovej vojny prostredníctvom podujatia "Po stopách 2. svetovej vojny na Kysuciach“. Viac informácií o podujatí nájdete na tomto odkaze. Myslím, že toto podujatie má zmysel. Každý rok prichádza viac a viac ľudí. S dospelými prichádzajú i deti, naša budúcnosť, ktoré ma často pozitívne šokujú svojim záujmom o spomínané vojenské objekty. A to je dobre. Vnímajú ich, chcú objavovať a do budúcnosti tu bliká svetielko nádeje, že ich budú i ochraňovať.

Ďakujem archeológovi z KPÚ Trnava - Mgr. Matúšovi Sládkovi, PhD. i historikovi Mgr. Tomášovi Tkáčikovi za cenné rady a doplnenia pri písaní tohto príspevku.

Zdroj rozmerov niektorých objektov a ich častí sú vlastné, získané na základe vlastného merania viacerých typov objektov v teréne. Meranie bolo realizované za pomoci obyčajného metra, pričom odlišnosti v rozmeroch sú priamo podmienené stavu konkrétneho objektu (odštiepený, chýbajúci betón, vrstva machu, hliny na objekte).

Zdroj informácií: ¹Za informácie ďakujem historikovi Mgr. Tomášovi Tkáčikovi. ²Štátny archív v Žiline so sídlom v Bytči - pracovisko Archív Čadca. ³PAŠTRNÁK, L. et al. 2014. Staškov 1614 – 2014. Staškov: Obec Staškov pri príležitosti 400 rokov obce, 2014. 458 s. ISBN 978-80-971718-2-7. ⁴PAŠTRNÁK, L. et al. 2014, str. 98. Staškov 1614 – 2014. Staškov: Obec Staškov pri príležitosti 400 rokov obce, 2014. 458 s. ISBN 978-80-971718-2-7. ⁵Kronika obce Raková, doslovný prepis, str. 45. Prepísala: Mária Chovancová. Raková 2005. 58 s. Dostupné na odkaze. ⁶PALDAN, A. Kronika farnosti Kysucké Nové Mesto. ⁷Za informácie ďakujem archeológovi z KPÚ Trnava - Mgr. Matúšovi Sládkovi.⁸https://www.pamiatky.sk/nezvycajny-nalez-gulometneho-hniezda. ⁹JANÍK, M. – JESENSKÝ, M. – MATULA, P. – PAŠTRNÁK, L. – TURÓCI, M. 2019. Kysuce 1938 – 1945, vojnové osudy Kysúc a Kysučanov v rokoch 1938 – 1945. Druhé doplnené vydanie. Čadca: Kysucké múzeum v Čadci, 2019. 397 s. ISBN 978-80-89751-24-2. ¹⁰Za zaslanie denníka z Blata ďakujem manželom Kuricovým. ¹¹Katolícke noviny, roč. 63, č. 34, vyšlo 22. augusta 1948. Dostupné na Arcanum.com. ¹²https://www.pamiatky.sk/ochrana-archeologickych-nalezov-a-nalezisk/archeologicke-nalezy.