Zábery v tomto porovnaní sú netradične až dva. Pohľad č. 1 je na celé Mýto z námestia z roku 1929, záber č. 2 bočný s rokov 1919/1922. Budova zachytená na oboch je Mýtna stanica s pánskym hostincom. Túto budovu možno zaradiť k stavbám, ktoré dotvárali scenériu centra Čadce po mnoho rokov.
Postavená bola roku 1777 a to na mieste staršej a menšej mýtnej stanice. Tá v centre Čadce stávala od roku 1734 a spolu s kostolom sv. Bartolomeja, ktorý je tiež s toho roku vytvorili počiatok neskoršieho centra Čadce. Stavba Mýta (ľudový názov) stávala na strategickom mieste na kraji mierneho vŕšku. Kontrolovala hlavnú cestu na Žilinu, ktorá bola medzi ňou a blízkym kostolom sv. Bartolomeja.
Budova bola na vtedajšiu obec neprehliadnuťeľná a to najmä svojou veľkosťou. Mala sedlovú strechu a dvor štvorcového pôdorysu. Čelná fasáda bola od námestia oddelená vyvýšenou ohradenou časťou v prostriedku ktorej sa nachádzal kamenný vjazd, ktorý ústil do predsunutého portálu, ktorý bol elegantne ukončený polooblúkovým zakončeným na streche. Predná časť budovy bola podpivničená kamennými pivnicami do ktorých sa dalo vchádzať i s námestia.
Celý tento objekt mimo pivníc a sypárne býval panstvom dávaný do nájmu a to či ako celok alebo jednotlivo. V budove na nachádzali i miestnosti úradovní obce nakoľko Služovský úrad panstva Strečno cez cestu (neskôr Hotel Reich, dnes Hotel Tatra Inn) kapacitne nepostačoval.
Pohľad č. 1 je na celé Mýto z námestia z roku 1929
Zaznamenaný nájomcovia hostinca sú ako židia tak i kresťania. Do tohto zoznamu patrí pán Neuvirth, pán Derčík či pán Vyskoč. V roku 1843 došlo i k prenájmu výberu mýta bez hostinca a to pánom Kibluškom. Ten mohol na túto prácu najať jedného uniformovaného človeka, ktorý reále mýto vyberal na moste, ktorý pretínal rieku Kysucu. Najznámejšou a poslednou krčmárskou rodinou, ktorá však už celú budovu vlastnila bola rodina Brauner. Tá časti budovy prenajímala buď ako sklady alebo na obchodné účely (Predajňa potravinového spolku Žilina, filiálka Čadca). Za ich vlastníctva budova prečkala mohutný požiar roku 1904, ktorý sa zastavil na južnej stene budovy a zničil skoro celé centrum obce. Začiatkom 30. rokou obecné zastupiteľstvo uvažovalo nad výstavbou budovy, ktorá by nielen zastrešila všetky obecné kancelárie, ktoré boli dovtedy kade tade v podnájmoch po obci, ale i zastreší inštitúcie ako poštový a telegrafický úrad alebo kartografický úrad. Vedenie obce sa uznieslo zakúpiť najväčšiu budovu v centre, ktorá bola v tomto období na predaj, vtedajší Braunerov hostinec (budovu v medzivojnovom Československu takto nazývali) a na jej mieste postaviť nový obecný dom. Vdova Braunerová však ponúkanú sumu od obce odmietala a tým sa jednania len predlžovali. Nakoniec vedenie obce prišlo s ponukou 500 000 Kčs, ktorá už bola prijatá. Skupina čadčanov však namietala a navrhovala prázdny priestor pod Mýtom začleniť ako nezastavanú plochu do námestia a tým zväčšiť jeho plochu. Na obecných zasadaniach bol však návrh zamietnutý a nová výstavba bola schválená. V máji 1931 započalo búranie starého mýta, ktorú vykonávala firma čadčana Alberta Haasa, ktorá taktiež odviezla suť. Pred započatím výstavby bol zrovnaný pozemok a znížená cesta na Žilinu, ktorá medzi kostolom a starým Mýtom vytvárala prudký kopček. Architektom nového obecného domu bol žilinský architekt Zigmund Wertheimer. Práce započali hneď po odstránení starej stavby v roku 1931 a dokončené boli v 1932. Obecný dom je významná pamiatka mesta Čadce. Zaujímaví môže byť i fakt, že obdobná radnica na na území Slovenskej republiky nenachádza.
Záber, pohľad č. 2 bočný z rokov 1919/1922
Staré Mýto sa tak vytratilo z centra Čadce, ktoré svojou prítomnosťou i pomohlo vytvoriť. Je na škodu, že na túto budovu skoro neexistujú nejaké fotografické pamiatky. Skôr je viditeľné na panoramatických záberoch Čadce.
Zdroje: Záber č. 1 Internet https://www.mojekysuce.sk. Záber č. 2. Súkromná zbierka, sken pohľadníc Čadce, Petra Juriša.
