Táto kolorovaná pohľadnica vyšla v tlači od vydavateľa Emila Tauba, avšak je možné ju nájsť ešte v dvoch čiernobielych variantoch. Budova zľava je vtedajšia novostavba hotela Blau. Tento najmenší hotel v Čadci mal len 2 izby na prenájom.
Majiteľom bol pán Móric Blau, ktorý mal v prízemí i pohostinstvo. Hotel bol počas Slovenského štátu arizovaný a po vojne predaný novým majiteľom, KSČS. Tá budovu čiastočne pristavila a sídlili v nej kancelárie strany. V pôvodnej časti hotela sa dnes nachádza prevádzka Lekáreň pri fontáne so schodiskom na poschodie. Rozdiel pôvodnej budovy a prístavby možno vidieť i na streche, ktorá je dodnes viditeľne predelená.
Vedľa hotela Blau možno vidieť niekdajšiu budovu tzv. Nemeckej lekárne (prevádzkovala ju rodina Nemcov, preto ten prívlastok). Dom je však viac známy ako budova OÚNZ Čadca, v ktorom bol okrem pľúcnej ambulancie aj röntgen. Stavbe sa prisudzuje, že v nej mal ordináciu aj MUDr. Ivan Hálek. Podľa mojich zistení sa však jedná o omyl. MUDr. Ivan Hálek bol tesným susedom rodiny Janotovej, tak aspoň spomínajú Janotovci vo svojich pamätiach. Rodina Janotovcov mala dom v centre mesta na Mäsiarskej ulici, takže ordináciu ako i byt mal MUDr. Hálek tam. Celá ulica bola zbúraná 1966-1967 spolu s Lackovým domom, poza ktorý išla, kvôli novej ceste na Žilinu.
Palárikova ulica ďalej pokračuje pozdĺž domu advokáta Bolgára k Štefánikovmu námestiu. Naproti domu advokáta Bolgára stala farská budova a synagóga ŽNO Čadca. Táto stavba z roku 1864 vynikala vysokým architektonickým vkusom. Na zábere je vidieť len jej bohaté priečelie delené na tri časti, čo bolo symbolom ortodoxných synagóg z tohto obdobia. Synagóga trochu zmenila toto priečelie roku 1937, nakoľko bola adaptovaná na reformovaný (neologický) smer judaizmu. Prestavbou prešiel i interiér, ktorý bol doplnený freskami ako i organom. Po prestavbe bola priradená do zoznamu luxusných synagóg severného Slovenska. Cez vojnu bola synagóga vyrabovaná. Po vojne bola vrátená ŽNO Čadca, avšak v 50. rokoch bola vyvlastnená štátom, ktorý v nej zriadil sklad potravín. Zbúraná bola v rokoch 1972/1973.
Celú pravú stranu pohľadnice zaberá vtedajšia, dá sa povedať, novostavba Palárikovej dvorany z roku 1926/7. Napriek krátkemu obdobiu od výstavby je možné vidieť, že základy dvorany premákali spodnou vodou. Nič to však nemení na jej architektonickej hodnote a vkuse, s akým bola vystavaná. Pôvodne mal v Čadci stáť len Palárikov pamätník. Žiaľ, obec naň nemala peniaze, i keď si dala urobiť návrhy. Nakoľko Čadci chýbala budova, ktorá by slúžila spolkom a pozdvihla by kultúrny život na horných Kysuciach, obec robila všemožnú aktivitu aby získala peniaze na jej výstavbu. Začalo sa obdobie zbierok a telegramy s prosbou o pomoc pri výstavbe, boli zaslané do všetkých kútov republiky. Predbežný záznam o financiách na účel výstavby zo schôdze 28.8.1925: Tel. Jednota Sokol 20 000 Kčs, Dobr. hasičský zbor Čadca 5000 Kčs, Miestny spolok Čsl. červ. kríža 5000 Kčs, Tel. Jednota Orol 2000 Kčs, Občianska beseda 4500 Kčs, Remeselnícka obchodnícka Jednota 3500 Kčs, Palárikova základina 13 000 Kčs, Športový klub 1000 Kčs, Antialkoholický fond 10 000 Kčs, Úhrnom teda 64 000 Kčs avšak spolu s hotovosťou Matice až 85 000 Kčs. Na tomto zasadnutí sa určilo i pomenovanie Palárikova Dvorana v Čadci. Architektom budovy bol určený Eduard Dávid z Českého Tešína.
Na valnom zhromaždení z 28.2.1926 sa predstavila verejnosti zbierka 30 529 Kčs. Táto suma vyzbieraná bola s malých obnosov mimo Čadcu. Prezident Tomáš Garyk Masaryk venoval na Palárikovu Dvoranu 10 000 Kčs.
I keď sa podarilo v zbierkach vyzbierať na tú dobu značnú sumu, nepostačovalo to, nakoľko odhadované náklady na výstavbu boli 500 000 Kčs. Preto sa JUDr. Hranec, JUDr. Kállay, pán Vojáček a pán Lacko rozhodli odcestovať do Martina, kde v pobočke štátnej sporiteľne vybavili pôžičku 310 000 Kčs, ktoré boli použité na výstavbu Palárikovej dvorany. Túto pôžičku zaručili svojimi vlastnými majetkami.
Slávnostné kladenie základného kameňa sa odohralo 20.6.1926 (nedeľa) za prítomnosti niekoľkých tisícov ľudí. Po tejto veľkolepej slávnosti započala stavba, ktorá bola zadaná firme, architekt Václav Kadlec z Karvinej. Stavba začala 5.7.1926. Existujú správy, že i počas samotnej výstavby boli čadčania, ako i obyvatelia okolia, nápomocní. Mnohí na stavbu doniesli doma vyrobené tehly prípadne drevo zo svojich lesov. Do zimy bol dom pod strechou, počas ktorej sa konali stolárske práce v interiéri. Na jar 1927 sa budova dokončila a na sv. Bartolomeja bola odovzdaná do užívania. Túto nedeľu sa prvýkrát hralo kinové predstavenie. Roku 1930/32 sa v blízkosti postavil Okresný úrad Čadca. Ten bol od budovy Dvorany delený malou záhradou.
Budova Palárikovej dvorany v Čadci sa stala ústrednou stavbou Matice Slovenskej v Čadci. Činnosť v nej mali okrem telovýchovných spolkov Orol a Sokol i mnohé ochotnícke spolky. V časti budovy fungovala dokonca knižnica.
Budova bola za Slovenského štátu premenovaná oficiálne na Kino Palárik. Po roku 1948 však dochádza k nútenému utlmovaniu činnosti Matice Slovenskej v Čadci, ktorá vyvrcholila v 1951 jej rozpustením. Budova slúžila v tomto období najmä na premietanie filmov a popri tom sa zameriavala na osvetovú činnosť poplatnú novému socialistickému zriadeniu. Po zrušení Matice Slovenskej Čadca prešla budova pod správu MNV Čadca. Roku 1974 dochádza k nešťastnej prestavbe, ktorou sa odstránila reprezentatívna vstupná časť budovy. Bola nahradená funkcionalistickou prístavbou, ktorá so zvyškom budovy vôbec nesúladila. Dá sa povedať, že táto prestavba, ktorá trvala do roku 1978, úplne zničila architektonický ráz tejto stavby. Kino v nej fungovalo do roku 1994. Budovu síce v reštitúcii získala späť Matica Slovenská, žiaľ, nedisponovala financiami na jej prevádzku. V bývalej sále bol umiestnený čínsky obchod, ktorý mal svoje sklady na poschodí prístavby zo 70. rokov. Tragický požiar 16.5.2004, ktorého sme boli mnohí svedkami, zničil pôvodnú časť Palárikovho domu. Došlo k prepadnutiu strechy a škodám, ktoré nebolo možné opraviť. Zničená budova bola teda postupne odstránená a dlhé obdobie bolo toto zbúranisko bez akéhokoľvek zásahu a pomaly zarastalo vegetáciou. Dnes je plocha bývalej sály a malej sály premenená na rekreačno oddychovú zónu s fontánou. Prístavba, ktorá požiar prečkala, žiaľ, stojí dodnes bez využitia. Pekným gestom bolo aspoň na zadebnené spodné okná umiestniť veľkoformátové pohľadnice starej Čadce. Žiaľ, i tieto sú už poškodené. Uvidíme, čo vymyslí mesto s touto budovou, ktorá má stále potenciál.
PS: Zaujímavosťou je, že pri kladení základného kameňa (žulová kocka) bola doň umiestnená časová schránka. Jej súčasťou bol text príhovoru z tejto slávnosti spolu s dokumentami Matice Slovenskej v Čadci z tohto obdobia. Ťažko určiť, či sa stále nachádza niekde pod zemou, alebo bola vytiahnutá pri stavbe prístavby. To sa asi už nedozvieme.
Zdroje: Zábery internet (horný) a súkromná zbierka (dolný). Text k výstavbe Palárikovej Dvorany z knihy - Kultúrny vývoj Kysúc Horných v rokoch 1918 - 1928 vydaný pri príležitosti Jubilejných slávností v 1928 v Čadci, Pamätná kniha obce Čadca. https://www.mojekysuce.sk.
