Záber z objektívu pána Miroslava Golisa nám zachytáva čadčiansky židovský cintorín v čase postupného úpadku. Cintorín bol starší ako jeho sused, rímskokatolícky cintorín, pričom práve z tohto cintorína dnes ostalo len zopár náhrobných kameňov.
Dnes je ťažké si predstaviť, že pred sto rokmi išlo o koniec zastavaného územia obce Čadca.
Cintorín chránila železobetónová stena vysoká 1,8 m, ktorá bola doplnená o tehlové piliere. V jeho areáli sa okrem hrobov, z ktorých niektoré pochádzali z počiatku 19. storočia, nachádzal aj Dom smútku. Stavba pôvodne slúžila na rituálne umývanie zosnulých a časom získala aj nové využitie. Počas socializmu sa z nej však postupne stalo zborenisko.Cintorín v stave, v akom je zachytený na fotografii, bolo možné vidieť ešte zopár rokov, no bol rok čo rok v horšom technickom stave. Táto postupná devastácia vyústila v jeho zasypanie zeminou z neďalekej stavebnej činnosti v rokoch 1988 – 1989.
Dnes je priestor cintorína upravený a nesie názov Židovský Park. Keďže cintorín nebol nikdy exhumovaný, pod nohami návštevníkov v rôznych hĺbkach (keďže cintorín stál na postupne klesajúcom svahu) dodnes ležia ostatky kysuckých židov. Záber z roku 2026 pochádza z doby, keď prebiehali posledné rekonštrukčné práce.
Autor príspevku: Lukáš Kubiatko.
Dátum zverejnenia: 30. október 2026.
Zdroje: Záber odfotil pán Miroslav Golis pričom sa dnes nachádza s súkromnej zbierke Antona Laša. Stavebný archív mesta Čadca.
