Záber zo začiatku 70. rokov 20. storočia zachytáva pôvodnú podobu západnej časti Čadce, ktorá bola pôvodne len miestom polí, pasienkov a osád zvaných pľace. Vyfotografoval ju pán Miroslav Golis ešte z nezarasteného vrcholu Jurošovského kopca.
Spodnú časť vypĺňa sídlisko III, ktoré bolo v čase výstavby novopostaveným obytným komplexom, postupne doplneným o potrebnú infraštruktúru. OÚNZ Čadca (dnes KNsP Čadca) bol v tomto období čerstvo odovzdaným areálom. Ten však neustále dopĺňali o nové a nové stavby, nakoľko areál mal byť podľa plánov oveľa väčší a mal obsahovať oveľa väčšie množstvo nemocničných budov. Pred OÚNZ Čadca vidíme areál ochranného vodného pásma, ktoré sa rozprestieralo na pôvodných pasienkoch a lúkach. Tie boli vyvlastnené ich pôvodným obyvateľom, pričom miesto malo aj svoj historický názov: Roveň na Pieskoch. Ešte starší historický názov existoval pre celú oblasť, ktorá sa dostala pánovi Golisovi do objektívu, a znel Lán. Lán mal hranice na potokoch Kyzkovskom na západe, potoku Rieke na východe, rieke Kysuci na severe a na vrchole Pánskeho vrchu, ktorý dnes poznáme ako Briava. Tento obrovský pánsky pozemok bol domovom viacerých pľacov, pričom nad nemocnicou môžeme vidieť ten, ktorý kompletne zanikol a jeho meno znelo: u Gabriša.
Osada u Gabriša bola zdemolovaná až na tri objekty, ktorých majitelia si vymohli stavebnú výnimku, a ich domy tak boli zakomponované do novopostaveného komplexu sídlisk IV a V, ktoré dnes poznáme ako sídlisko Kyčerka. V osade u Gabriša stávalo cez tridsať domov, pričom bola centrom miestnych zábav, ktoré navštevovali aj Čadčania z okolitých osád. Pôvodná časť starého pľacu u Hluška bola zapracovaná do novopostaveného horného sídliska III, ktoré vzniklo nad základnou školou na Revolučnej ulici.
Lúky nad zastavanou oblasťou boli postupne prevedené na stavebné pozemky a vzniklo na nich najväčšie sídlisko mesta Čadca. Pri stavbe robotníkov neraz potrápil terén, ktorý bol miestami močaristý. V priestore prameňa Gabrišovského potoka mala pôvodne vyrásť veľká základná škola, no pre obrovské stavebné náklady projekt posunuli na vedľajšiu parcelu. Dnes nesie škola meno po učiteľovi Jánovi Amosovi Komenskom. Priestor prameňa čiastočne využila rímskokatolícka cirkev, pričom v časti mokrade bol koncom 90. rokov vystavaný Kostol sv. Jozefa Robotníka. Osady hore pod lesom stoja dodnes, pričom sa maximálne rozrástli do svojho okolia. Postupne pracujem na spracovaní každej jednej osady v tomto priestore a ich príbehy budú postupne publikované na našom webovom portáli.
Zdroje: Záber patrí do súkromnej zbierky Antona Laša. Informácie: Pamätná kniha obce Čadca do roku 1946, Stavebný archív mesta Čadca.
