Rok 1967 bol pre pôvodných obyvateľov Čadce náročný. Rozbehnutá demolácia budov kvôli preložke štátnej cesty sa rozšírila zo Záplotia až k uličnej čiare budov na námestí. Asanáciu Záplotia ťažko vnímali najmä jeho obyvatelia, ktorí za svoje, neraz poškodené, drevenice nedostali veľa peňazí.
Riešenie tohto obvodu mesta však nebolo nové. Situácia sa sledovala už od roku 1944, pričom sa len hľadalo správne riešenie z hľadiska budúceho urbanizmu.
Stavby námestia, ktoré poznali celé generácie Čadčanov, však boli iné. Každý ich poznal a boli poznávacím znamením centra. Každý Čadčan bol aspoň raz v krásnom textile pána Lacka na prízemí jeho bývalého domu (i keď mu za socializmu obchod a dom už nepatrili). Každý poznal prechod medzi Ulicou SNP a Mäsiarskou, ktorý bol malým svetom úzkych uličiek. Z Mäsiarskej ulice voňalo drevo, pretože sa tam vyrábal nábytok u pána Žilinčíka. Na dohľad od neho stávala stará schátraná židovská škola. Ulička sa vinula až k pivovaru, z ktorého pivo už nikto nevozil, avšak roky fungoval ako meštianska škola, byty či iné skladové prevádzky. Nad ulicou vyššie stával starý rímskokatolícky cintorín, ktorý bol len lúkou, no zároveň bol aj detským svetom väčšiny čadčianskych detí, ktoré na jeho ploche hrávali futbal či iné hry. Kaplnka, ktorá obďaleč stávala, bola posledným svedkom starého cintorína.

Tento svet uličiek centra sa v rokoch 1966 – 1967 menil na ruiny. Jeden po druhom mizli pôvodné miesta, krivé uličky i tajné prechody medzi domami, o ktorých vedeli len miestni. Zanikol svet, ktorý bol nahradený cestou. Cestou, ktorá mala viesť po vrstevnici v miestach dnešnej diaľnice, avšak nestalo sa tak. Po vybúraní nejeden Čadčan pozeral od hotela Tatra a dovidel až k Pobrežiu, kde vedel, že kedysi odpočívali jeho predkovia na starom cintoríne, no teraz tam už neboli. Miesto nahradili navážka, cesta a jej ruch. Už v roku 1970 to bol svet, na ktorý sa postupne zabúdalo, až sa naň zabudlo úplne. Ťažko sa dnes skladá mozaika tohto miesta. Miesta, kde stálo 42 domov a cintorín, ktorý musel ustúpiť ceste v centre Čadce.

Zdroje: Záber patrí do súkromnej zbierky Antona Laša, originál odfotil Miroslav Golis. Informácie: Archív stavebného úradu mesta Čadca.



