Dnešnú fotografiu vyhotovil pán Miroslav Golis a zachytil na nej zvyšky pôvodnej zástavby Palárikovej ulice. V 80. rokoch 20. storočia sa v meste opäť búralo. V súlade s plánom modernizovať centrum boli zdemolované ďalšie objekty. Ich miesto mali nahradiť novostavby určené pre nové úrady či obchody.
V budove vpravo boli potraviny Zdroj, pričom ich ľudia volali viacerými názvami. Starší znel „do Weimanna“ a poukazoval na bývalého majiteľa budovy a obchodu, ktorý bol deportovaný do koncentračného tábora počas 2. svetovej vojny. Druhý názov, novší, znel „do Gertnera“. Obchod mal dobrú polohu v centre a bol hojne navštevovaný. Jeho súčasťou boli veľké sklady vo dvore a garáže, ktoré boli istý čas využívané ako hlavné sklady potravín pre Čadcu. Brány skladu boli tak zo strany Palárikovej ulice, ako aj zo strany uličky, ktorú vidno i na fotografii a ktorá viedla okolo budovy dole kopcom. Spájala Palárikovu a Moyzesovu ulicu. Niesla názov Bernolákova cesta a stálo na nej niekoľko domov. V už spomínanom dome bola i známa cukráreň, ktorej vchod ústil práve na túto spomínanú cestu.
Poschodový dom v prostriedku záberu patril v dobe fotografovania rodine Mačekovcov. Dom samotný bol však veľmi starý a patril k zástavbe ulice už dlhé roky. Jeho staviteľom bol pán Boček, pričom jeho syn, známy čadčiansky advokát, si zmenil meno na Bolgár. Súčasťou domu bola i väčšia záhrada, v ktorej stál altánok. Majitelia budovy sa dlho nechceli rodičovského domu vzdať. Neboli pritom jediní. Pre výstavbu tzv. Domu potravín v Čadci mali byť asanované tri rodinné domy, ako aj vyššie spomínaná budova existujúcich potravín. Stavba samotná mala byť veľmi reprezentatívna. Výškovo mala mať tri podlažia a jej priestor mal byť oveľa väčší, nakoľko mal zaberať i dnešné parkovisko za budovou. Predajná plocha Domu potravín mala byť 1 000 m². Vonkajšia fasáda mala byť riešená keramickým obkladom. Plánovaná stavba mala teda vyzerať úplne inak ako tá, ktorú poznáme. Vykupovanie domov bolo zdĺhavé, pričom sa proces aj zastavil, nakoľko bola budova vyňatá z plánu päťročnice. Nakoniec sa koncept presadil a budovy, ako aj časť Bernolákovej ulice, boli zdemolované v roku 1986. Z Bernolákovej ulice ostala spodná časť po mlyn, ktorá bola priradená k Malej ulici. Výstavba sa započala, avšak zastavila sa, nakoľko došlo k zmene politického zriadenia. Stavba ostala ako nedostavaný skelet, ktorý po Nežnej revolúcii odkúpila Slovenská sporiteľňa. Tá v týchto priestoroch sídli dodnes.
Stavba za Mačekovým domom je vtedajší Dom nábytku. Budovu vybudovali na mieste pôvodnej zástavby v prvej polovici 70. rokov, pričom do užívania bola odovzdaná v roku 1975. Pôvodne bola stavba obložená lesklými čiernymi kachličkami. Tie však po pár rokoch začali odpadávať. Budovu preto otĺkli a dali jej novú hladkú fasádu.
Predposledná budova, ktorú možno na fotke vidieť, je budova bývalého hotela a pohostinstva Blau. Tá bola arizovaná a novým majiteľom predaná, pričom v jej priestoroch sídlil OV KSS. Po výstavbe nových, reprezentatívnejších priestorov bolo v budove zriadené pohostinstvo, pričom poschodie mohlo slúžiť aj ako miesto osláv. Posledná stavba, z ktorej vidno len kúsok, je riaditeľstvo družstva Jednota Čadca. To sídli v týchto priestoroch dodnes, pričom budova je zrekonštruovaná.
