Zábery z vyšších miest majú svoje obrovské pozitívum. Mestský dom na Námestí Slobody je na toto ako stvorený. Netreba sa preto diviť, že pán Miroslav Golis toľkokrát fotil mesto z tohto miesta. Sám som tam mal možnosť stáť a bol to úžasný pocit.
Poďme ale k fotografii. Záber z apríla roku 1966 zachytáva centrum s jeho priemyselným srdcom. Starý závod Tatra I, čadčiansky zvaný Sigmundka, vidíme v samom strede fotografie. Už z fotiek je vidieť, ako závod vadil mestu a mesto závodu. Navzájom sa obmedzovali. Závod nemohol rásť do okolia a mal nedostatok priestorov, najmä skladových. Rastúce mesto chcelo čo najrýchlejšie vyrásť a dokázať všetkým, že je skutočným centrom Kysúc.
Závod Tatra I vyrástol na mieste pôvodného priemyselného areálu, ktorým bol závod Adlo pumpy. Táto malá firma postupne vyrástla na okraji centra počas 2. sv. vojny. Priestory, v ktorých začínala, boli pre Čadcu významné. Pôvodný Kráľovský soľný úrad vyzeral tak ako pred desiatkami rokov. Bol len zavlhnutý vlhkosťou z blízkeho močiara, ktorý sa nachádzal na mieste dnešného Matičného námestia. Tesne po 2. sv. vojne bola k budovám v areáli pristavaná hala, pomocou ktorej sa rozšírila výroba. Podnik bol po roku 1948 zoštátnený a striedal materské závody. Začiatkom 50. rokov vznikli haly, ktoré vidíme na obrázku. Areál bývalého Kráľovského skladu soli bol úplne zbúraný a nahradili ho moderné haly, v ktorých sa postupne ustálila výroba, nakoľko sa závod pričlenil k národnému podniku Tatra Kopřivnice.Severne od závodu prechádzala Moyzesova ulica. Na fakt, že išlo o ulicu, ktorá vznikla až v roku 1946, vidíme, ako rýchlo bola zastavaná. Jej vznik bol logický. Išlo o spojovaciu ulicu s Ulicou 9. mája (dnes Májovou). Južnou hranicou pre závod bol mlyn pána Juráška, ktorý, žiaľ, na fotke nevidieť. Postavil ho v rokoch 1944/1945 na mieste pôvodného menšieho mlyna. Za socializmu išlo o strategický podnik okresného významu, čo sa však neodzrkadľovalo na samotnom mlyne. Neboli doň vložené žiadne investície a rodina pôvodného vlastníka v ňom bola skôr trpená.
Stavby v popredí sú pôvodnými budovami námestia. V predmetnom roku 1966 začala asanácia južnej časti námestia. Štyridsaťdva objektov s pôvodnými krivolakými uličkami navždy zmizlo z centra mesta kvôli pokroku, ktorým bola nová cesta č. 11.
Dnes by sme sa na staré objekty pozerali inak. Vtedy k nim ľudia nemali vzťah. Chceli mesto budovať a všetko staré im pripadalo ako prežitok, ktorý v modernej socialistickej spoločnosti nemal miesto. V pozadí záberu môžeme vidieť novopostavené sídlisko II. Nad ním Jurošovský vrch s obhospodarovanými poľami a samotnou osadou U Juroši.
Zdroje: Záber patrí do súkromnej zbierky Antona Laša. Informácie: Pamätná kniha obce Čadca do roku 1946, Stavebný archív mesta Čadca.
