prechadzky stratenou cadcou lukasa kubiatka patdesiaty diel 1Záber z roku 1970 od pána Miroslava Golisa zachytáva čadčiansku ulicu, ľudovo nazývanú „čierna ulica Staničná“. Prívlastok čierna nebol v tomto prípade náhodný. 

Ulica bola počas socializmu niekoľkokrát rozkopaná pre stavebnú aktivitu v okolí – či už to bola výstavba závodu Tatra II., výstavba novej železničnej stanice, alebo rekonštrukcia bývalej autobusovej stanice.

Ulica bola vstupnou bránou do mesta a pre svoj zanedbaný vzhľad vtedajším mestským úradníkom výrazne prekážala. Stavby na nej dlhé roky chátrali, a keďže išlo zväčša o bývalé židovské domy, opravy sa realizovali len v urgentných prípadoch. Dve budovy na zábere patrili medzi tie najstaršie na ulici. V budove vľavo za Rakúsko-Uhorska sídlila pohraničná stráž. Budova bola postupne nadstavená a jej majiteľ ju prenajímal na bývanie. Počas 2. svetovej vojny v nej prebývali aj vojaci. V roku 1946 bola budova čiastočne prispôsobená pre čokoládovňu Ja-Pa a prebiehala v nej časť výroby.
prechadzky stratenou cadcou lukasa kubiatka patdesiaty diel 1

Budova v pozadí je bývalý hotel Beskyd. Jeho pôvodný názov bol Klappholz, čo bolo priezvisko pôvodného vlastníka. Vybudovaný bol začiatkom 20. storočia, pričom sa postupne stal najluxusnejším čadčianskym hotelom. Podnik bol počas Slovenského štátu arizovaný. Arizátor ho v roku 1945 predal novému vlastníkovi, ktorému ho štát znárodnil a zaradil do štátneho podniku Reštaurácie. Stavbu počas socializmu niekoľkokrát opravili, pričom sa sústredili najmä na interiér reštaurácie. Starý hotel mal bohatú štukovú fasádu, ktorá pre nedostatočnú údržbu začala opadávať. Aj pri svojej ošumelosti si stále zachovával eleganciu, i keď už z jeho rozbitých okien na poschodí nepozerali dolu na ulicu nijakí hostia.
prechadzky stratenou cadcou lukasa kubiatka patdesiaty diel 2

V druhej polovici 80. rokov sa rozhodlo, že budovu opravia v duchu socialistickej architektúry. Demolované boli všetky podlažia okrem prízemia a schodiska na poschodie s klenutým stropom. Nadstavbou vznikol dnešný objekt, ktorý ani zďaleka nedosahuje architektonickú hodnotu predošlej stavby. Objekt bol v 90. rokoch privatizovaný a dnes ho vlastní Žilinský samosprávny kraj, pričom ho využívajú študenti Strednej odbornej školy obchodu a služieb v Čadci na praktickú výučbu. Na internete možno dokonca nájsť projekt budúcej rekonštrukcie tohto bývalého hotela, ktorá by z neho opäť spravila zaujímavé miesto.

Zdroje: Záber zo súkromného archívu Antona Laša, Archív stavebného odboru mesta Čadca, Pamätná kniha obce Čadca.  

Napíšte Lukášovi Kubiatkovi