Fotografia odfotografovaná v 50. rokoch ktorej autorom je pravdepodobne pán Miroslav Golis, zachytáva pôvodnú schátranú zástavbu na Palárikovej ulici. Budova z pravej strany je stará farská budova ŽNO Čadca.
Budova fary sa nachádza na najstarších pohľadniciach Čadce, takže možno predpokladať, že vyrástla spolu so synagógou v roku 1864. V budove fary boli dve bytové jednotky. Jeden byt obýval vrchný rabín pre oblasť Čadca s rodinou a druhú učiteľ židovskej školy s rodinou. Židovská škola nestála pri synagóge, ale na Mäsiarskej ulici v centre Čadce (dnes ulica neexistuje). Židovská fara mala úžasnú knižnicu, v ktorej sa nachádzali knihy v rôznych európskych jazykoch, pričom najväčší podiel kníh bol v hebrejskom a nemeckom jazyku. Za farou sa nachádzala záhrada, ktorá bola plná stromov a dalo sa ňou dostať do synagógy, ktorá stála hned vedľa. Po 2. sv. vojne sa v Čadci obnovila nakrátko ŽNO, avšak už tu nepôsobil rabín, a preto v jej časti MNV zriadil čistiareň. K zbúraniu budovy došlo v rokoch 1966 a je neuveriteľné, že až do asanácie sa v budove nachádzala vyššie spomínaná farská knižnica. Bola zložená v druhej časti budovy na kopách spolu so zvyškami starého nábytku z fary a synagógy. Pred zbúraním všetky tieto knihy ako i nábytok zlikvidovali, vyhodili na kopy za faru a odviezli spolu so suťou, (info. zo spomienok starších čadčanov). Do dnešných dní sa akoby zázrakom zachovala časť inventáru rabínovho bytu z fary. Jedálenský stôl so štyrmi stoličkami, nočné stolíky a posteľ, sú dnes majetkom Kysuckého múzea a sú k videniu v stálej expozícií Dejiny Čadce a okolia.
Budova vľavo od fary je bývalý Hotel Politzer. Tento hotel vznikol pôvodne ako krčma v roku 1885. Jej vlastníkom bol vtedy Móric Brauner. Ten na začiatku 20. storočia krčmu predal rodine Politzer. Tá budovu okolo roku 1910 nadstavila o podlažie, v ktorom sa nachádzali hosťovské izby. Hotel Politzer disponoval 12 izbami, z tohto boli mnohé v dlhodobom prenájme, najmä úradníkmi z Čadce, ktorí sem boli dosadení počas 1.ČSR. Hotel disponoval i bytom vo dvore, ktorý bol určený na dlhodobý prenájom. Cez budovu sa pôvodne dalo prejsť do dvora veľkou bránou. O nerušenú prevádzku hotela sa staralo 7 zamestnancov. V spodnej časti hotela sa nachádzal salón s biliardom. Hotel bol vybavený už za čias RU monarchie luxusným secesným nábytkom.
Priestory hotela boli však svedkami aj mnohých incidentov. Jeden taký sa odohral napr. 18.11.1938. V kaviarni hotela bola napadnutá poľská časť tzv. delimitačnej komisie, ktorej úlohou bolo nové vytyčovanie hraníc v priestore hornokysuckých obcí.
Vo vojnových rokoch bola rodina Politzer deportovaná a hotel zmenil majiteľa i názov na Konorčík. Po roku 1948 bol vyvlastnený a znovu premenovaný na Hotel Partizán. Zanedbávanie opráv a nedostatok investícií spôsobili, že bývalý krásny hotel postupne spustol. Nakoľko hotel nespĺňal gastronomické a ubytovacie štandardy, bol koncom 50.rokov zrušený. Krátko po zrušení sa rozhodlo, že sa časť hotela zbúra spolu s priľahlou starou farou ŽNO a na ich mieste vyrastie politická sála určená propagácii socializmu. Demolácia začala roku 1966 a dlhší čas ostal priestor nezastavaný, nakoľko od výstavby sály sa upustilo. Nezbúraná časť zrušeného hotela sa adaptovala spolu so starým dvorom na dom hasičov. Na vedľajšom zbúranisku postupne vyrástla ubytovňa pre pracovníkov podieľajúcich sa na rozvoji stavebnej činnosti v meste Čadca. Tá stála už v 1972. Budova ubytovne bola v 90. rokoch prebudovaná na obchodné priestory a sídlia v nej i dnes mnohé prevádzky. Z interiéru celého hotela bola zachovaná jedna jediná vec a tou je nádherné tepané zábradlie na schodisku vedúce v minulosti k izbám hostí, dnes do priestorov baru Noiz pub, ktorý je na poschodí pôvodnej časti hotela.
V ľavom rohu vidno pôvodné židovské domčeky na Palárikovej ulici. Tie po deportácii ich majiteľov obec Čadca rozpredala novým majiteľom na verejnej aukcii, podľa vtedajších zákonov Slovenského štátu. V období socializmu demolované. Dnes priestor predajne obuvi ako i predajne Sisi.
Zdroje: Fotografia internet.
