Na dnešnej porovnávacej zimnej fotografii od neznámeho autora vidíme najnetradičnejšiu drevenicu v Čadci, ktorá sa nachádzala len niekoľko desiatok metrov od Štefánikovho námestia (dnes Námestie slobody).
Išlo o posledný dom osady Žiarec, ktorého charakteristickým znakom bol strom rastúci v hospodárskej časti domu. Postavený bol v dvadsiatych rokoch 20. storočia rodákom Šimonom Oravcom, ktorý pracoval na železničnej stanici. Dom nebol veľký, mal len dve izby, chodbičku a humno. Jeho poslednou majiteľkou bola pani Točoňová, ktorej bol vyvlastnený kvôli prekládke štátnej cesty č. 11. Kvôli tomuto stavebnému projektu prišla Čadca o významnú časť svojho historického centra, pričom asanačný obvod začínal pri Mestskom dome, tzv. Lackovom dome. Na fotografii v pozadí nad centrom môžeme vidieť vežu kostola sv. Bartolomeja, ktorý vtedy stál na ulici Petra Jilemnického, ako aj zadnú časť Mestského domu.
Časť cesty, ktorá viedla okolo domu do centra, dodnes existuje. Pokiaľ prídete k budove krčmy Pub Black Dog, ktorá stojí za autobusovou zastávkou Čadca námestie, zbadáte pri nej poľnú cestu, ktorá od nej pokračuje dole brehom až k ulici Kukučínovej. Tento posledný pozostatok cesty na Žiarec dnes pomaly zarastá.
Pred budovou krčmy na druhej strane spomínanej ulice sa začínal pozemok bývalého rímskokatolíckeho cintorína. Ten nebol od začiatku 20. storočia využívaný, pričom došlo k jeho likvidácii pri výstavbe cesty cez centrum mesta. Dnešný zanedbaný parčík za zastávkou Čadca námestie je malou časťou bývalého cintorína. Výkopové práce boli v tejto časti staveniska veľmi rozsiahle. Zachované fotografie však naznačujú, že bagrovanie prebiehalo najmä v priestore budúcej cesty.
Časť starého cintorína, ktorý sa desiatky rokov nevyužíval, nebola stavbou zasiahnutá, preto sa ponúka otázka, na ktorú asi nik nepozná odpoveď: Prekopal sa terén aj v tejto časti, alebo bol ponechaný tak, aj s pôvodnými hrobmi?
Zdroje: Fotografia zo súkromnej zbierky Antona Laša, Pamätná kniha obce Čadca do roku 1946, Spomienky pamätníkov mesta Čadca.



