Na zábere môžeme vidieť spustnutý areál, ktorý zachytil pán Miroslav Golis. Jedná sa o skupinu budov starej hlavnej železničnej stanice Čadca.
Tieto stavby silno ovplyvnili život nielen Čadčanov ale všetkých obyvateľov Kysúc. Nespočetné množstvo našich predkov odchádzalo do sveta za prácou ako drotári či robotníci práve s týchto budov, pričom mnohý vo svete zahynuli a nikdy sa domov nevrátili. Z tejto stanice odchádzali mladí Kysučania ako vojaci do Rakúsko – Uhorskej armády a zúčastnili sa na dovtedy nepredstaviteľnej vojne. Roku 1918 bolo okolie stanice nie práve bezpečným miestom. Cez stanicu napríklad prechádzal 23. novembre pancierový vlak, ktorého opitá maďarská posádka strieľala na nič netušiacich Čadčanov s ktorých dvoch na mieste zabili a jedného ťažko poranili. Ďalej pokračovali na Vysokú nad Kysucou, kde chladnokrvne zastrelili hostinského Karola Polanského (národovca) a to pred zrakmi jeho malých detí ako i ženy. Odsúdený musel vojakov pred smrťou obsluhovať pričom, až keď sa vojaci najedli a napili bol zastrelený avšak tak, že vojaci robili medzi výstrelmi prestávky. Nakoniec dostrieľaného Polanského dobodali bajonetmi a odtiahli na Čadcu ... . V období 2. sv. vojny z tejto stanice odchádzali transporty Kysuckých židov. Tí boli prevážaný buď do zberných táborov (Žilina, Sereď) alebo boli priamo deportovaný do koncentračných táborov (transport mladých žien a dievčat do Osvienčimu roku 1942).
Poďme si však povedať o začiatkoch stanice. Vybudovaná bola na úplnom začiatku 70. rokov 19. storočia pričom bola oficiálne otvorená roku 1871. Výstavba prebiehala na vytýčenom území na lúkach pod Drahošanským kopcom. V jej blízkosti sa behom pár rokov začala vytvárať sieť obchodov, krčiem a skladísk (v tesnej blízkosti stanice bol vybudovaný honosný Hotel Klappholz, stanica pohraničnej stráže či Lesný úrad, ktorý administratívne zastrešoval blízke píly). Roku 1914 bola otvorená trať Čadca – Makov, ktorá mala jedinečne zakončenie. Pre kolmosť trate na staničné budovy ju nebolo možné klasicky zviesť do priestorov koľajiska. Bola preto zvedená pred staničnú budovu, kde jej bolo vybudované vlastné nástupište. Hneď pri stanici stávala i busta Petra Rátta Ruttkaja, ktorý bol riaditeľom KBŽ a významne sa podieľal na jej výstavbe v priestore obce Čadca. Hlavná stanica Čadca sa počas Rakúsko – Uhorska ale i počas 1.ČSR neustále pristavovala a zväčšovala aby dokázala poňať dostatočný počet cestujúcich, ktorých každým rokom pribúdalo. Osudné boli hl. stanici skoro roky 1. Slovenského štátu. Existoval projekt podľa, ktorého mala byť stanica nahradená novou reprezentatívnou stavbou. I pre obrat vo vojne a nedostatok materiálu bol projekt odložený. Počas povojnových rokov sa počítalo z výstavbou nových staničných budov. I pre tento fakt bola hl. stanice len nutne opravovaná. Nová staničná budova začala vyrastať roku 1969 severne od starej hl. stanice v mieste bývalých skladov železnice a bývalého hotela Klappholz (Beskyd). Nová stanica bola vybudovaná v bruselskom štýle a odovzdaná verejnosti roku 1972. V jej bezprostrednom okolí mala vyrásť autobusová stanica pričom oba komplexy mali byť vsadené do parku, čo sa realizovalo len z časti. Staré budovy hlavnej stanice boli zdemolované až v 80. rokoch 20. storočia, pričom jedna z nich bola ponechaná pre potreby železničiarov a železničnej polície.
Dnes, keď kráčate skratkou od vlaku vôkol zrušenej reštaurácie Beskyd kráčame i vôkol starej stanice, ktorá stávala vedľa a v okolí ktorej sa toho toľko udialo, dnes už zabudnutého...
Zdroje: Záber patrí Štátnemu archívu zo sídlom v Bytči – pracovisko archív Čadca, Archív stavebného odboru mesta Čadca, kniha Kultúrny vývoj Kysúc (Horných) v rokoch 1918 – 1928 vydané Emilom Taubom roku 1928.
