Pohľadnica od nakladateľa a fotografa A. Hrazdila, zachytáva pohľad na obec Čadca s pozemku bývalého cintorína hladového moru.
Tento cintorín vznikol roku 1847. Krátko pred uvedeným rokom zasiahol celé Uhorsko hladomor. Hladomoru v obci Čadci podľahlo 19,99% obyvateľov. Krátko po hladomore sa však objavila nová pohroma, ktorá na hladomor nadväzovala. Tzv. hladový mor bol dôsledkom katastrofálnej podvýživy ľudí. Rudolf Matter vo svojom Kysuckom Dejepise spomína túto katastrofu a približuje ju citáciou s životopisu Jána Nemtšáka, ktorý bol farárom a rodákom s blízkej, vtedy samostatnej obce Horelica:
„Roku 1847 sa začaly na celých Kysuciach tak zv. Skapaté roky, ktoré trvaly až do roku 1852. Na roliach sa nič neurodilo, zemiaky všetké jak nie na roli to v pivniciach zhnily. Železníc nebolo, že by sa bola mohla životnosť dodať. Ľud mrel hladom a niejeden ešte i pri peniazoch zomrel, lebo nemôhol za ne nič kúpiť. Stalo sa, že jeden druhého za 2 groše chleba zabil a keď chlieb zjedol, sám zomrel, lebo jeho vyhladovaný žalúdok ho stráviť nemohol. Ludia jedli trávu a hryzli drevo. Reziny miešali do otrúb a z toho piekli osúchy a jedli. Následkom čoho povstala hladová horúčka a ľudia padali jako muchy mŕtvi po ulici. Niektorý jedol chlieb – až kde došiel k nemu – a jediaci zomrel. Hrobári chodili celý deň po mestečku s veľkou obecnou truhlou voziac mrtvoly, sbierali a do márnice na hrbu kládli, ktoré potom v noci do spoločného hrobu pochovali.”

Miesto spoločných hrobov bolo koncom 19. storočia označené krížom. Vôkol boli zasadené dve lipy, ktoré boli každým rokom väčšie a väčšie, až sa z nich stala dominanta okolia, podľa ktorej možno tento starý cintorín nájsť i dnes. Kto by sa chcel dozvedieť o tejto téme viac, môže tak urobiť na nasledujúcom odkaze.
Hneď pod cintorínom, ktorý bol zrejme využívaný ako pastvina sa rozprestierali typické dreveničky, ktoré pôvodne patrili k osade u Manči, avšak neskôr boli pripojené k osade u Ševca. Za nimi sa rozprestiera okolie starej hlavnej železničnej stanice Čadca s dominantným hotelom Klappholz, ktorý je približne v strede záberu. Za ním môžeme vidieť panorámu Čadce. Jej vtedajšími najnovšími dominantami bol napríklad len nedávno vybudovaný Mestský úrad na Štefánikovom námestí alebo Okresný úrad na Palárikovej ulici. Zo zvyšných budov možno rozoznať dobre vežu kostola sv. Bartolomeja, neologickú synagógu na Palárikovej ulici či Palárikovu Dvoranu.
Zdroje: Záber z vlastnej zbierky. Informácie: Čadca a okolité obce v správe panstva Strečno od konca 18. do polovice 19. storočia. Autor Marián Liščák, Vydalo Kysucké múzeum v Čadci roku 2018, Kysucký Dejepis od Rudolfa Mattera, vydali Považské noviny roku 1927.



