Záber od pána Miroslava Golisa zachytáva dolné sídlisko III, ktoré bolo vybudované v 60. rokoch takže v dobe fotenia malo už skoro 10 rokov.
Na začiatku si musíme uvedomiť, že projekt výstavby takéhoto sídliska bol v danej lokalite veľkou výzvou. Pôda tu bola veľmi močaristá čo výrazne obmedzovalo jej využívanie. Nepomáhal tomu ani fakt, že cez oblasť voľne pretekal Gabrišovský potok. Jeho pramene sa nachádzali nad osadou u Gabriša v miestach dnešného kostola sv. Jozefa Robotníka.
Druhou zaujímavosťou je fakt, že plán výstavby na tomto mieste sa počas rokov výrazne menil. Pôvodný projekt rátal z výstavbou malých bytových domou o jednom maximálne dvoch poschodiach, ktoré mali stáť od križovatky dnešných ul. Palárikova – Májová tzv. dnešné koleno až po oblasť dnešnej nemocnice. Zástavba sa mala voľne napájať infraštruktúrou na existujúce osady u Gabriša, u Hluška, u Martinka. Projekt zo začiatku 50. rokov bol však zamietnutý. Nový projekt rátal z výstavbou veľkých panelových domou, pričom asanačná oblasť mala začať opäť na tzv. kolene (vtedy Štátne majetky). Nepočítalo sa už so zachovaním vyššie spomínaných osád, ktoré mali byť kompletne zlikvidované. Sídlisko malo voľne stúpať do svahu pričom malo byť doplnené o všetku občiansku vybavenosť. Ukončené malo byť radami domou v rámci individuálnej bytovej výstavby. Projekt bol však veľmi rozsiahli a drahý preto bolo od neho opäť upustené. Výstavba nakoniec započala podľa plánov, ktoré existujú dnes. Dolné sídlisko III dostalo deväť panelových domou spolu z materskou školou. Vystavali sa obchodné prevádzky a inžinierske siete, ktoré pred výstavbou v danej lokalite neexistovali. Veľké financie sa investovali i do odvodnenia plochy a jej spevnenia. Súbežne z výstavbou dolného sídliska III sa stavala Deväťročná škola na Revolučnej ulici (dnes Základná škola Rázusová). Nad základnou školou sa vybudovalo horné sídlisko III, ktoré si dodnes zachovalo pôvodný koncept v rámci ktorého je stredom sídliska rozsiahlejšia parková plocha, doplnená o ihriská. Spodné sídlisko III má zas dodnes väčšie plochy zelene medzi panelákmi, ktoré netvoria ucelenú štruktúru ale vytvárajú súbor lúk, ktorá esteticky a funkčne dotvára priestor sídliska.
Obyvatelia dolného sídliska sa v neskorších rokoch začali sťažovať na zápach a množstvo hmyzu z koryta Gabrišovského potoka. Ten pre rozsiahle výkopové práce súvisiace z výstavbou sídlisk V a VI (dnes horné sídlisko Kyčerka) začal strácať vodu. Druhým problémom bola tvorba skládok na brehoch potoka. MNV preto nariadil potok uzatvoriť do potrubia kde dodnes tečie pod našimi nohami a ani o tom nevieme. Potrubie leží v miestach bývalého koryta pričom v parku pri plavárni stojí na ňom cyklotrasa. Poslednými pamätníkmi sú tri pôvodné mostíky, ktoré majú dodnes zábradlie. Jeden je pri garážach na sídlisku Kyčerka, druhý na dolnom sídlisku III pri kotolni a posledný pri ústí potoka do rieky Kysuca.
V pravej časti záberu pod Jurošákom si môžeme všimnúť výstavbu športového areálu. Vzadu za sídliskom vidieť časť monobloku OÚNZ Čadca – nemocnica. Úplne vľavo vidieť pôvodný komín teplárne, ktorý dnes už nestojí. Za ním vidieť spodnú časť osady u Gabriša spolu s poľami, ktoré pôvodne patrili obyvateľom osád u Gabriša, Ľadunkov (spodná časť osady u Kyzka) a Predný Sihelník (domy medzi nemocnicou a obchodným domom Lidl).
Súčasný záber vznikol pomocou dronu a vytvoril ho Peter Kvasnica na našich potulkách mestom.
Zdroje: Záber patrí Štátnemu archívu zo sídlom v Bytči – pracovisko archív Čadca, Archív stavebného odboru mesta Čadca, Spomienky pamätníkov starej Čadce.
