Fotografiu Námestia Slobody odfotografoval pán Miroslav Golis a zachytil na nej pôvodnú zástavbu, ktorú dnes pamätajú už len pamätníci. Stavbu vľavo pozná každý z nás i keď sa jej podoba do dnešných dní značne zmenila.
V dobe fotografovania sa jednalo o budovu Štátnej banky československej. Na budove začala pár dní po odfotení rekonštrukcia pri ktorej sa zväčšili pôvodné úzke okná a stavba bola reprezentatívne obložená travertínovým obkladom.
Zvyšné budovy na fotografii boli vybudované ešte za Rakúsko – Uhorskej monarchie. V čase fotenia sa v prostrednej nachádzalo VD Okrasa. To svojou výrobou sklenených vianočných ozdôb bolo známe v celej republike a ako jediné prežilo do dnešných dní. Vzniklo roku 1954 pričom nadviazalo na pôvodnú súkromnú dielnu, ktorá roku 1948 prešla do vlastníctva štátu. Založené bolo s myšlienkou, že pracovníci budú najmä invalidi, ktorý sa aspoň takouto cestou zapoja do rozvoja štátu a dostanú zamestnanie. Umiestnenie družstva sa však katastrofálne podpísalo na bývalom reprezentatívnom meštianskom dome, ktorý dlhé desaťročia stával na námestí. V dvore budovy bol zriadený sklad olejov a farbív v ktorom musel raz zasiahnuť i Dobrovoľný hasičský zbor mesta, nakoľko v ňom došlo k požiaru, ktorý sa len vďaka rýchlemu zásahu nerozšíril na okolité domy. VD Okrasa si začalo budovať novú budovu v priestore priemyselného areálu pri Slovene. Stavba novej budovy bola dokončená roku 1965. Sťahovanie bolo časovo náročné nakoľko do budovy bývalej Okrasy boli hneď nasťahované mnohé predajne ako i výroba, nakoľko v tomto čase dochádzalo k preložke štátnej cesty č.11. Vďaka tomuto projektu bolo asanovaných niekoľko predajní, ktoré bolo nutné niekde aspoň dočasne premiestniť. Do budovy boli postupne nasťahované štyri prevádzky s výrobou spolu s kanceláriami. Ako rástla občianska vybavenosť na sídliskách či v samotnom centre predajne sa postupne sťahovali.
Budova vpravo bola pôvodným židovským domom avšak počas socializmu bola známa ako lekáreň či predajňa nábytku. Do budovy bývalej Okrasy ako do budovy lekárne bolo investované len to najnutnejšie. Bolo to najmä tým, že sa plánovalo celý rad stavieb demolovať a nahradiť ju novou socialistickou zástavbou, čo sa nakoniec i realizovalo. V tomto prípade bránila rýchlejšej aktivite stavba rímskokatolíckej fary, ktorá na zábere chýba a stávala hneď vedľa. Budova patrila medzi národnohistorické pamiatky a bola vedená v zozname chránených pamiatok. Budova bola pod ochranou ešte na začiatku 70. rokov 20. storočia. Projekt novej zástavby sa však nakoniec podarilo schváliť a tri budovy, ktoré vytvárali staré námestie boli zlikvidované roku 1976. Čadca tým stratila poslednú ucelenú meštiansku zástavbu, ktorá však bola už len tieňom toho čím bývala.
Zdroj: Záber patrí Štátnemu archívu zo sídlom v Bytči – pracovisko archív Čadca, Spomienky pamätníkov starej Čadce, Monografia mesta Čadca 2005, Archív stavebného úradu mesta Čadca.
