Porovnanie patrí medzi také, pri ktorých sa horšie orientuje , nakoľko s pôvodnej zástavby neostal kameň na kameni. Záber z roku 2024 zobrazuje západnú stenu supermarketu Terno v centre mesta.
Objekt supermarketu v ktorého priestoroch býval starý závod Tatra mal svojho predchodcu. Pokiaľ však o ňom chceme hovoriť musíme sa vrátiť do roku 1785. V tomto roku boli do mestečka Čadca presunuté mnohé úrady vtedajšieho Kysuckého dištriktu. Jednými z nich boli i Kráľovský soľný úrad a Lesný úrad. Tie našli svoje umiestnenie pri južnom brehu rieky Kysuca kúsok od vtedajšieho centra. Oba úrady boli umiestnené v areály, ktorý bol obohnaný kamenným múrom pričom jeho hlavnou častou boli tri budovy, z ktorých minimálne jedna plnila funkciu skladu. Vstup do areálu viedol cez veľkú klenutú bránu, ktorú i vidno na fotografii. K areálu patrila veľká záhrada, ktorá končila v južnom smere na strmom brehu kde susedila s pánskym mlynom. Oblasť pred budovou i na západ od nej bola voľná až k brehy rieky Kysuca. Na tomto území mal vzniknúť roku 1815 veľký sklad dreva obchodníkov z Tešínska, ktorý chceli drevo expedovať do celej monarchie. Strenčianske panstvo na to reagovalo pridelením špeciálneho úradníka, ktorý mal na starosti kontrolu splavnosti.
Vráťme sa však späť k soľnému úradu. Strážcom skladu soli bol Václav Vitulay, ktorého rodina zastávala túto funkciu dlhé desaťročia. Je pravdepodobné, že rodina bývala priamo v areály. Rod Vitulay sa vypracoval počas 19. storočia do šľachtického stavu čo demonštroval i tým, že v kostole sv. Bartolomeja mal vlastnú kryptu. Svedčia o tom zápisy z knihy zosnulých kde sa jasne uvádza ako miesto posledného odpočinku pri členoch rodu „krypta Vittulayana”. O významnosti tohto rodu hovorí i fakt, že v revolučnom roku 1848 keď bola Čadca obsadená oddielmi slovenských dobrovoľníkov na čele zo Štúrom, Hurbanom a Hodžom bola v Čadci vytvorená dočasná správna rada, ktorej predsedom bol spolu s farárom Danišom i správca soľného skladu Lukáš Vitulay. Areál sa prirodzene dostal i do máp. Nájdeme ho na prvých mapách centra Čadce z rokov 1825, 1830 a 1832. Dostal sa i na mapy vojenských mapovaní (až na mapovanie prvé z roku 1763).
Po zrušení skladu soli a presťahovaní Lesného úradu k hlavnej železničnej stanici bol areál využitý Služovským úradom. Časť budov poslúžila ako sklady pričom v polovici bol umiestnený Daňový úrad. V areály bol i byt prednostu úradu.
Nevyužitý areál po odsťahovaní Daňového úrad bol počas vojny chvíľku sídlom základnej školy Podzávoz (kvôli vypuknutiu 2. sv. vojny bol projekt výstavby novej školy odložený pre posun štátnej hranice Poľska na hranicu Podzávozu). Nakoniec o všetky budovy prejavili záujem páni Jozef Adame a Vojtech Lošonský, ktorý tam zriadil závod na výrobu ručných púmp. Spolu s pílou to bol v 40. rokoch jediný závod na území mesta, ktorý zamestnával okolo 120 ľudí. Firma Adlo pumpy po 2. sv. vojne plánovala rozšíriť výrobu na pozemky dnešného Matičného námestia. Ešte pred socialistickou revolúciou roku 1948 prešiel areál čiastočným prebudovaním, pričom jeho južná časť bola zastavaná novou halou. Začiatkom 50. rokov a pričlenením závodu k továrni na hasiace zariadenia (THZ) Vysoké Mýto bol celý areál demolovaný a nahradení novou veľkou halou do ktorej sa sústredila nová výroba.
Likvidácia takého areálu nebola v 50. rokoch ničím výnimočným. Je však tragédiou, že nedošlo k nejakému archeologickému prieskumu. Tým si Čadca navždy vymazala kus svojej histórie na tento areál, ktorý bol dlhé storočia tak dôležitým pre celé územie Kysúc.
Zdroje: Záber patrí Štátnemu archívu zo sídlom v Bytči – pracovisko archív Čadca, Kniha Čadca a okolie zostavená kolektívom a vydaná roku 1981 vydavateľstvom Osveta Martin, Kniha Zemianske rody na Kysuciach autorka Dana Majerčíková, Kysucký Dejepis Rudolfa Mattera, Monografia mesta Čadca 2004.
