prechadzky stratenou cadcou lukasa kubiatka tridsiatyprvy diel 3Prvý záber z veže Mestského úradu od neznámeho autora zachytáva dve centrá Čadce, ktoré spolu dlho fungovali. Prvé možno vidieť v Štefánikovom námestí, ktorého severná časť je zachytená na pohľadnici.

prechadzky stratenou cadcou lukasa kubiatka tridsiatyprvy diel 3

Zachytená časť tzv. rínku bola najširšia a konávali sa na nej trhy. Priestor bol šikovne rozšírený zakrytím potoka Rieka, ktorý tiekol centrom obce Čadca. Námestie bolo obstavané stavbami rôzneho typu pričom väčšina z nich slúžila na bývanie buď samotným majiteľom alebo nájomníkom. Možno prekvapí, že Čadca mala vždy jedny z najvyšších nájmov za byt v republike. Tento problém bol neraz riešený na Obecnom zastupiteľstve avšak nikdy sa ho nepodarilo celkom vyriešiť. Problémom bol najmä nedostatok domov, ktorý celú situáciu značne komplikoval. Záber je vzácni najmä tým, že je na ňom odfotená posledná drevenica námestia. Na počudovanie možno uviesť, že v drevenici sídlilo klenotníctvo a zlatníctvo pána Menkynu. V zachytených budovách by sme našli poštový úrad Čadca, banku či obchody s textilom. Prítomná bola i pekáreň, lekáreň, krčma, knihkupectvá a rímskokatolícka faru, ktorá bola spolu s kostolom najstaršou stavbou v Čadci. Námestie bolo osvetlené dvoma kandelábrami, ktoré na ňom pribudli po malej úprave námestia roku 1929. Kúsok od fary možno vidieť dokonca benzínovú stanicu spolu z novinovým stánkom. I v takýchto stánkoch sa predávali pohľadnice ako tá dnešná, ich cena bola do 1 kčs. V pozadí vidieť druhé centrum. Rozprestieralo sa v okolí hlavnej železničnej stanice Čadca. V tomto priestore stál Hotel Klappholz ako i budovy skladov liehovín a piva. Doplnené boli asi o desať domov v ktorých sídlili krčmy, byty a obchody. Našli by sme tu i riaditeľstvo Lesného závodu. Nejednalo sa však o koniec zástavby. Tá pokračoval i za budovami v pozadí po tzv. Hraničnej ulici. Tieto dve centrá boli spojené lipovou alejou, ktorá viedla po Masarykovej ulici a ktorú možno vidieť i na pohľadnici.

Druhý záber z roku 1968 už zachytáva rýchlo sa rozvíjajúce centrum už mesta Čadca. Odfotografoval ho pán Miroslav Golis. Z bývalého Štefánikovho námestia už bolo Námestie Slobody. Mnohé stavby zmizli a ich miesto nahradili novostavby. Pri rieke na regulácií vyrástli nové bytovky. Most vyzerá novo avšak jedná sa o pôvodný objekt. Zhruba rok po fotografovaní ho rozšírili do dnešnej šírky. Vybudovaný bol začiatkom 50. rokov pričom sa dlho uvažovalo, že sa nový nepostaví na pôvodnom mieste. Na stole bola vtedy tvorba regulačného plánu, ktorá mala v meste preraziť nové ulice nakoľko sa predpokladalo navýšenie dopravy. Zámer bol však zavrhnutý a most vyrástol na mieste jeho predchodcu, ktorý zničila ustupujúca jednotka Wermachtu. Pri explózií došlo i k vyrazeniu pôvodných vitrážových okien v kostole sv. Bartolomeja. Tie dnešné sú povojnové, preto nie sú tak ozdobné. Na druhom brehu rieky možno vidieť, že zmizla celá pôvodná štvrť. Výstavbe nového závodu Tatra 2 padla za obeť stará štvrť Závodie (Tesco spolu s parkovisko a okolie), ústie Nádražnej ulice (dnes križovatka pred obchvatom Čadce). Zlikvidovaná bola i lipová alej nakoľko sa vyrovnala a rozšírila cesta, jej zvyšky možno vidieť nad brehom Kysuce na fotografií. Hlavná hala nového závodu Tatra zaplnila priestor dvoch bývalých píl ako i neskoršej čokoládovne Ja – Pa. Druhé centrum Čadce u hlavnej stanice v tomto čase upadalo. Často bolo opisované ako špinavé a plné blata. Hotel Beskyd mal síce ešte pôvodnú okázalú podobu. Jednalo sa však už len o tieň bývalého luxusného hotela. Bez opráv fasáda ošumela. Pôvodné domy v okolí prešli brutálnymi úpravami, čím sa úplne zmenil ich vzhľad alebo boli zlikvidované. Likvidácia nakoniec postihla i hlavnú stanicu, ktorej nové umiestnenie vyrástlo severozápadne od pôvodnej. Asanáciou starej stanice vznikla slepá ulica. Jej vzhľad z vybitým asfaltom a zarasteným okolím Vám nič nepovie o jej bývalej sláve v ktorej tam stál najluxusnejší hotel Čadce pred ktorým stávali prvé taxíky na Kysuciach.

prechadzky stratenou cadcou lukasa kubiatka tridsiatyprvy diel 10

Zdroj: Prvý záber pochádza zo súkromnej zbierky, druhý patrí Štátnemu archívu zo sídlom v Bytči – pracovisko archív Čadca, Pamätná kniha obce Čadca do roku 1946, Štátny archívu v Žiline so sídlom v Bytči - pracovisko Archív Čadca: archív Okresného úradu Čadca.

Napíšte Lukášovi Kubiatkovi