Pohľadnica vtedajšieho centra obce Čadce bola fotografom vyfotografovaná z novostavby veže Mestského úradu čím vznikol na tú dobu nevídaný záber nakoľko predmetná veža bola mimo kostolnej veže najvyššou stavbou Čadce.
Záber ako pohľadnicu vydal pán Emil Taub, ktorého obchod sídlil na Palárikovej ulici. Vďaka výške veže je na fotografií vidno centrálnu časť Palárikovej ulice spolu s napojením na Štefánikovo námestie.
Prostriedku fotografie dominuje novostavba Okresného úradu. Ten bol za značného prispenia 1. ČSR ako i čadčanou vybudovaný roku 1930/1932. Úradná budova bola dokončená za krátky čas a na pamiatku jej výstavby bola v jej interiéry odhalená pamätná doska informujúca o jej vzniku. Do dnešných dní sa žiaľ nezachovala a pravdepodobne bola rozbitá pri úpravách budovy v posledných desiatkach rokov. Stavba vyrástla na križovatke na bývalom dobytčom trhovisku. Jej výrazná výška oproti okoliu a reprezentatívny štýl dotvorili tvár Palárikovej ulice 30. rokov. Jej susedom cez cestu bola židovská synagóga. Tá bola v dobe fotenia tesne pred rekonštrukciou, ktorá z nej spravila jednu z najluxusnejších synagóg severného Slovenska. Obklopoval ju gaštanový sad cez ktorý sa v čase liturgie niesla ozvena hebrejských modlitieb, ktoré vďaka skvelej akustike bolo počuť až von. Synagóga bola spravovaná z blízkej farskej budovy, ktorá stála za ňou. Na zábere obe stavby zacláňa Hotel Politzer, ktorý bol s 12 izbami, veľkým dvorom a reštauráciou často vyhľadávaným podnikom.
Ďalej vidno na zábere štyri nízke ale dlhé domy, v ktorých sídlili drobné obchodíky ich židovských majiteľov. Uličná zástavba je ukončená stavbou Hotela Reich. Táto stavba s jadrom pôvodného Služnovského úradu bola nielen sídlom hotela ale i krčmy a niekoľkých drobných obchodíkov v priestoroch pod reštauráciou. Stavba mala veľký dvor, ktorý slúžil na odstavenie vozov furmanov. V časti dvora stál i byt hoteliéra. Hotel mal dvor oveľa väčší a výrazne zasahoval do pozemku dnešnej budovy pošty na námestí. Práve v týchto miestach pozemok hoteliéra Reicha susedil s židovskou mikve. Jednalo sa o rituálnu stavbu, ktorá bola v podzemí, postavená nad prameňom tečúcej vody a slúžila na rituálnu očistu. Avšak už v 30. rokoch nebola moc využívaná nakoľko ŽNO Čadca prešla na tzv. neologický (reformovaný) smer judaizmu. Ten bol špecifický najmä tým, že členom náboženskej obce umožnil opustiť pôvodné striktné rituály a tým im umožnil veľmi rýchlu asimiláciu.
V spodnej časti záberu zacláňa vo výhľade na samotnú križovatku strecha Lackovho domu. Táto eklektická reprezentatívna stavba vytvárala spolu s Mestským domom harmonickú dvojicu, ktorá bola jedným z najčastejších motívov vtedajších pohľadníc.
Stavba vpravo je vtedy nedávno dokončená budova Arnošta Langfeldera. Tento židovský majiteľ v budove býval a mal i obchod. Funkcionalizmus stavby bol v protiklade k ozdobnosti Hotela Reich avšak jeho oblá fasáda skvele zapadla do miestnej architektúry, ktorá bola na veľmi vysokej úrovni. Za touto stavbou vidno strechy domov pričom tie na konci patrili už budovám na Jubilejnej ulici (dnes Májová).
Vľavo nad ulicou možno vidieť stavby Dôstojníckeho a Poddôstojníckeho domu. K nim neskôr pribudol Úradnícky dom. Miesto kde boli roku 1921 postavené nieslo názov „Sihelka”. Ako zaujímavosť možno uviesť, že práve na „Sihelke” táborili roku 1866 vojenské prápory, Prusov a Poliakov, ktoré Čadcou prechádzali.
Zdroj: Záber internet, Encyklopédia židovských náboženských obcí (A-K), Štátny archívu v Žiline so sídlom v Bytči - pracovisko Archív Čadca: archív Okresného úradu Čadca, Kysucký Dejepis od Rudolfa Mattera.
