prechadzky stratenou cadcou lukasa kubiatka dvadsiatydeviaty diel 1Záber, ktorého autor bude pán Miroslav Golis, zachytáva asanáciu starého centra Čadce roku 1966. V 60. rokoch sa začali Kysuce výrazne modernizovať. Výstavba tovární a bytová výstavba išli ruka v ruke s tvorbou infraštruktúry.

Nový cestný ťah na Žilinu, inak známy ako projekt prekládky štátnej cesty č. 11, bol naprojektovaný stredom Čadce, pričom vôbec nebral ohľad na centrum, ktoré sa na tomto mieste počas mnohých desaťročí vytvorilo. Asanácia započala na Záplotí (dnešné ústie Kukučínovej ulice na Námestie Slobody), pokračovala zrušením Mäsiarskej ulice a skončila asanáciou Lackovho domu, ako i domov v jeho blízkosti, čo zachytáva i táto fotografia. Lackov dom a celá strana ulice v jeho okolí vznikla v rokoch 1905/1906. Jednalo sa o veľmi hodnotnú a najmä funkčnú architektúru, ktorá vytvárala centrum a bola jeho tvárou spolu s blízkym Mestským domom.

prechadzky stratenou cadcou lukasa kubiatka dvadsiatydeviaty diel 1

Na zábere si možno všimnúť pôvodnú čadičovú dlažbu na námestí, ktorá bola v roku vyfotenia záberu vymenená za asfalt, pri generálnej rekonštrukcii Námestia Slobody. Vľavo od búraného Lackovho domu možno v pozadí zbadať hlavnú bránu do areálu kostola sv. Bartolomeja, pri ktorej prebiehalo kopanie nového koryta pre potok Rieka, ktorý pôvodne tiekol stredom námestia popod korzo. Presne vprostred zachyteného výkopu sa nachádzala pôvodne budova policajnej stanice z roku 1929. Zvyšky budovy vpravo od Lackovho domu, patrili najdlhší čas svojej existencie pánovi Neumannovi, ktorý ako vychýrený mäsiar prevádzkoval na prízemí svoje mäsiarstvo. Do domu sa po vojne vrátil, avšak už ako nájomník. MNV rozhodol o jeho asanácii i s okolím v prvej polovici 60. rokov 20. storočia. Pán Neumann dostal náhradný byt na novovzniknutom sídlisku 3 v paneláku č.p. 2122. Dlho ho ale nevyužil, nakoľko zakrátko emigroval do zahraničia.

prechadzky stratenou cadcou lukasa kubiatka dvadsiatydeviaty diel 2

Veľmi málo znám je fakt, že snahy o likvidáciu tejto budovy ako i okolia sa započali vo vedení mesta dávno pred 60. rokmi. Ešte počas 2. sv. vojny bol vyhotovený 1. Regulačný plán Čadce, v dnešnom jazyku Územný plán. V ňom sa rátalo s asanáciou veľkej časti centra s dôvodu rozšírenia ciest. Lackov dom mal uvoľniť miesto, ktoré nemalo byť zastavané ale pričlenené k ploche námestia, ktorá sa mala rozšíriť. Plán bol však prepracovaný a zavrhnutý najmä pre nedostatok financií.

Zdroj: Záber odfotografoval pán Miroslav Golis a patrí Štátnemu archívu v Žiline so sídlom v Bytči - pracovisko Archív Čadca, Štátny archívu v Žiline so sídlom v Bytči - pracovisko Archív Čadca: archív Okresného úradu Čadca, Monografia mesta Čadca z roku 2004, Spomienky pamätníkov starej Čadce.

Napíšte Lukášovi Kubiatkovi