Pohľadnica vydaná na začiatku druhej polovice 30. rokov 20. storočia znázorňuje vtedajšiu Jubilejnú ulicu v Čadci. Táto ulica bola pôvodne poľnou cestou bez zástavby, ktorá prechádzala časťou Čadce známou ako Roveň.
Veľká časť Rovne tvorila záplavové pásmo rieky Kysuca čo sa naplno prejavilo roku 1925. Táto augustová povodeň bola najničivejšou pričom celá Roveň bola zaplavená do výšky 1 m. Výška hladina sa vie tak presne preto, nakoľko bol úplne vytopený Berný úrad Čadca, ktorý stál na pozemku dnešného supermarketu Tempo. Je nutné si uvedomiť, že regulácia Kysuce vtedy neexistovala a rieke nestálo v ceste nič.
Navzdory poslednej povodni, ktorá ostala čadčanom hlboko v pamäti sa v južnej časti vtedajšej cesty blízko križovatky s ulicou Palárikovou začali budovať prvé domy čím sa začala tvoriť samotná ulica. Roku 1928 prebiehali celoštátne oslavy 10. výročia vzniku samostatnej ČSR, ktoré neobišli ani Čadcu. Ako jedna z mnohých činností tohto roka bola táto novovznikajúca ulica pomenovaná Ulicou Jubilejnou.
Domy na nej budované neboli moc veľké avšak na tú dobu predstavovali vysoký štandard bývania. Majiteľmi domov boli zväčša železničiari ale bolo možné nájsť i hodinárov, učiteľov či dokonca samostatnú stolársku dielňu pána Zapletala. Táto pekná štvrť bola domovom i mnohých nájomníkov, ktorí pracovali ako žandári či štátny úradníci. Býval tu v podnájme i štábny kapitán 41. pechotného pluku Čadca. V druhej polovici 30. rokov pribudli na ulici dve na vtedajšiu dobu väčšie bytovky a ulica sa zo zástavbou priblížila bližšie ku rieke Kysuca. Nebolo však už nutné báť sa povodní nakoľko roku 1933 začala regulácia rieky Kysuca, ktorá prebiehala ako štátom dotovaná akcia na podporu nezamestnanosti v čase veľkej hospodárskej krízy. Ukončená bola roku 1935 pričom jej cena dosiahla 2 246 000 Kčs. Obec Čadca prispela sumou 246 000 Kčs, ktorú získala na rozvoj ako štátnu pôžičku. Zvyšnú sumu uhradil štát.
Na konci 30. rokov vplyvom politických zmien, ktoré logicky neobišli ani Čadcu dostala ulica nový názov. Ten znel ulica 6. októbra. Časť nezastavanej roviny na východ od ulice poslúžila ako sústreďovacia plocha jednotkám nemeckého Wermachtu, ktoré ju využívali ako odstavnú plochu pre svoje vozidlá. Po vojne dostala ulica nový názov a to 9. Mája. Roku 1946 bola od námestia k ulici 9. Mája vybudovaná nová ulica, ktorú poznáme pod názov Moyzesova. Ulica 9. Mája je až po park na nábreží zastavaná roku 1954 a to šiestymi tehlovými bytovkami.
Celé pozadie pohľadnice zapĺňa Drahošanský kopec nadelený na nespočetné polia a pasienky medzi ktorými sem tam badať drevenicu. Pod ním približne v strede záberu sa rozprestiera oblasť starej hlavnej železničnej stanice i z jej dominantou Hotelom Klappholz. Cesta od železničnej stanice do centra bola lemovaná lipovou alejou, ktorú možno v časti zahliadnuť v pravej časti záberu. Vyrúbaná bola roku 1966 pri rozširovaní cesty a kvôli výstavbe nového závodu Tatra Čadca.
Súčasný záber vznikol asi 4 metre pod miestom kde pôvodne stál fotograf v 30. rokoch. Úplné porovnanie nie je možné pre stromy, ktoré by úplne zakryli výhľad.
Zdroje: Zdroj záberu internet, Pamätná kniha Čadce do roku 1946, Spomienky pamätníkov starej Čadce.
