Pohľadnica zachytáva rínok na začiatku 20. storočia. Vďaka pečiatke z pošty sa vie, že bola odoslaná roku 1906 pričom pohľadnicu možno zaradiť medzi tzv. pohľadnice s dlhou adresou.
Ľavej časti záberu dominuje novostavba domu obchodníka Lacka. Táto stavba z roku 1905 bola vybudovaná na mieste zhoreniska, nakoľko túto časť Čadce zničil roku 1904 požiar. Budova s výrazne ozdobnou fasádou bola vystavaná pravdepodobne v eklekticistickom štýle s reprezentatívnym balkónom obráteným k vtedajšej Bároššovskej ulici (dnes Palárikova ulica). Z fotografií a pohľadníc je poznať, že ozdobnosť fasády sa časom zjednodušovala, (ubudol balkón ako i isté ozdobné prvky). Napriek tomu bola vždy ozdobou tejto časti mesta. Na poschodí sa nachádzal byt pána Lacka, ktorý mal v prízemí svoju predajňu textilného tovaru. Stavba bola zlikvidovaná roku 1967 pri výstavbe cesty č. 11 na Žilinu.
Stavby na pravej strane záberu možno zaradiť k pôvodnej architektúre 19. storočia o ktorej sa moc nevie. O prvej stavbe z pravej strany neexistuje nejaký známy zápis. O pár rokov ju nahradila stavba pána Schnürera v ktorej bol hostinec. Táto stavba stojí dodnes a nachádzajú na v nej potraviny družstva Jednota na námestí.
Druhá stavba z vyšším bielym priečelím nesie na najstarších mapách poznámku: Dom Judaica. Podľa tohto záznamu mal dom v prenájme bližšie neznámy obyvateľ židovského vierovyznania. Od 20. rokoch 20. storočia vlastnil dom Arnošt Langfelder, ktorý ho roku 1929 zbúral a vybudoval dnešný funkcionalistický objekt. V pôvodnej stavbe sa nachádzali menšie obchody. Od Bároššovskej ulice bol oddelený malou záhradou, ktorá bola značne v brehu a ktorá bola ohradená nízkym kamenným plotom. Ten bol obľúbeným miestom stretávania sa čadčianskych žien a dievčat. Posledná stavba s polkruhovými oknami je pôvodný hotel Reich (dnes Tatra Inn.). Ten v Čadci fungoval od konca 19. storočia v priestoroch bývalého Služnovského úradu. Vôkol hotela v tomto období rástlo značné množstvo listnatých stromov. Medzi nimi už na Bároššovskej ulici stála socha sv. Júdu Tadeáša. Dnes sa táto socha nachádza pri kostole sv. Bartolomeja kam bola prevezená za socializmu spolu s ďalšími sochami, ktoré stali v uliciach Čadce. K tejto pôvodnej stavbe bolo roku 1913 pristavené secesné priečelie čím vznikol hotel, ktorý poznáme dodnes.
Zvyšok pohľadnice vypĺňa pohľad na rínok, ktorému dominuje hlavný prechodový most cez potok Rieka. K tomuto mostíku existuje zaujímavý záznam z roku 1924. Ten poukazuje na nutnosť jeho opravy ako i na vyriešenie problému potoka Rieka, ktorý tiekol cez námestie. Stav mosta je popisovaný ako chatrný a ohrozujúci vozy a chodcov. Možno z toho usudzovať, že bol vo veľmi vážnom technickom stave. Tento problém bol vyriešený až roku 1926 – 1928. Vybudovaný bol most nový pričom sa pri stavbe prekryla časť potoku Rieka betónovými platňami vyššie a nižšie mosta. Týmto krokom sa námestie zcelilo a vznikol priestor známi ako „široký tretuvar”.
Zdroje: Pohľadnica z knihy Karola Masnicu a Antona Laša Kysuce proti prúdu vydaná 2017 vlastným nákladom, Pamätná kniha Čadce do roku 1946, Čadca a okolité obce v správe panstva Strečno od konca 18. do polovice 19. storočia: Liščák Marián.
