Netradičný záber na dnes už skoro zabudnutú Mäsiarsku ulicu v centre Čadce odfotografoval pán Miroslav Golis. Záber vznikol z Mestského úradu vďaka čomu vidíme časť historického centra, ktoré za niekoľko rokov úplne zmizlo.
Fotografia vznikla roku 1965 a môžeme na nej vidieť, že demolácie už započali. Pod svahom starého rímskokatolického cintorína, ktorý býval vľavo na kopčeku vidíme už len časti Záplotia, ktoré bolo skoro celé z dreveníc, ktoré boli nalepené jedna na druhú. Do Záplotia sa dostávalo uličkou od Podbrežia, ktoré začínalo pri Mestskom dome. Jednoposchodový dvojdom vľavo dole, z ktorého sa dodnes zachovala jedna časť v nezmenenom stave bol v čase fotografovania známi ako Smutníkov dom. Strecha budovy tesne pri Mestskom dome zo siedmymi komínmi a presklenou časťou na schodisko bývala reprezentatívnym meštianskym domom, ktorého existenciu bolo možno datovať do začiatku 20. storočia. Vystavaný bol po roku 1904 spoločne s blízkym Lackovým domom. Žiaľ i keď nezavadzal priamo novej ceste na Žilinu bol roku 1968 asanovaný, pričom jeho miesto zaujala mestská zeleň.
Samotnú ulicu Mäsiarskú možno vidieť kolmo od Mestského úradu v pravej časti záberu. Končila približne v miestach ako sa nám stráca na zábere potok Rieka vďaka jeho ohybu vpravo. V týchto miestach sa ulica napájala na ulicu SNP, ktorá začínala približne od dnešnej budovy pošty v centre. Mäsiarska ulica bola významnou ulicou Čadce a dá sa povedať, že i jednou z najstarších. Názov mala odvodený od mäsiarskej ľadovne, ktorá na tejto ulici stála ešte v časoch Rakúsko – Uhorska. Vôkol ľadovne sa logicky sústreďovali mäsiari, od čoho bol odvodený názov.
Na tejto ulici bývalo niekoľko významných čadčanov. Ako prvého možno spomenúť pána Viliama Janotu, ktorého pôvodný dom bol na križovatke Mäsiarskej a SNP. Tento čadčiansky starosta sa významne podieľal na medzivojnovom rozvoji Čadce. Za jeho úradovania sa podarilo zastabilizovať obecný rozpočet pričom dokázala Čadce financovať niekoľko projektov ako napr. sumou 4000 Kčs pomohla farnosti Čadca z nákupom nových zvonov nakoľko staré boli ešte za 1. sv. vojny zhabané štátnymi úradmi a farnosť odvtedy nedokázala sama zvony zakúpiť, či sa položili základy obecnej knižnice sumou 2000 Kčs. Viliam Janota bol za starostu zvolený znova roku 1925 pričom sa snažil starať najmä o najchudobnejších, žiaľ v úrade starostu zomrel. Po vnukovi Viliama Janotu je dnes pomenovaná Obchodná akadémia v Čadci. Dušan Metod Janota sa síce narodil v Turzovke avšak v Čadci na Mäsiarskej ulici ostala časť jeho rodiny s ktorou býval v kontakte.
Ďalej by sme v susedstve Mäsiarskej ulice našli začiatkom 20. storočia ordináciu Ivana Hálka. Tento významný lekár, ktorý dobrovoľne prišiel z Prahy žiť na Kysuce a liečiť našich predkov bol susedom Janotovcou. Žil v podnájme a dom kde žil by sme na fotografií nenašli, lebo zhorel roku 1904 pri požiari. I tak je na neuverenie, že miesto kde v Čadci pôsobil a vykonával lekársku prax úplne zapadlo v histórií a dnes o mieste kde mal ambulanciu nevie skoro nik. V súčasnosti cez priestor kde Ivan Hálek ordinoval prechádza nadjazd a časť mosta spájajúca ulicu Slovenských dobrovoľníkov s ulicou Kysuckou. Pred rokom 1943 by sme na Mäsiarskej ulici našli židovskú školu ako i dom židovského učiteľa. Nachádzalo sa na nej významné stolárstvo rodiny Žilinčík ako i firma pána Neufelda, Carpatia. Tá vyrábala liehoviny a sódovky.
Posledný dom na tejto ulici bol asanovaný roku 1968. Po terénnych úpravách vznikol priestor, ktorý poznáme dnes. Za autobusovou zastávkou na námestí pri potoku Rieka možno dodnes nájsť posledné zvyšky bývalej ulice v podobe starých elektrických stĺpov či úlomky tehál.
Za možnosť urobiť túto porovnávaciu fotografiu vďačím pánovi primátorovi Matejovi Šimáškovi, ktorý mi povolil vstup na strechu Mestského úradu.
Zdroje: Záber odfotografoval pán Miroslav Golis a patrí Štátnemu archívu v Žiline so sídlom v Bytči - pracovisko Archív Čadca, Pamätná kniha Čadce do roku 1946.
