Záber nie je tak starý, avšak historický už je, a preto mu dnes venujem pozornosť. Odfotografoval ho pán Miroslav Golis a zachytáva časť bývalej Bernolákovej ulice, ktorá bola zrušená kvôli výstavbe Prioru na Palárikovej ulici (dnes Slovenská sporiteľňa, obchodný dom Prior v budove nikdy nesídlil).
V časti tejto ulice, ktorá sa dochovala a ktorú pán Golis odfotil, stál starý závod Tatra Čadca a mlyn pána Juráška z roku 1946.
História starého závodu Tatra začala v priestoroch firmy Adlo pumpy, ktoré boli roku 1948 vyvlastnené majiteľovi Adamovi Lošonskému. Ten v priestoroch bývalého Daňového úradu zriadil svoj podnik, ktorý sa venoval výrobe ručných púmp. Podľa dochovaných informácií bola tesne pred rokom 1948 na Mestskom úrade možnosť odpredať pánovi Lošonskému pozemky pod dnešným Matičným námestím, na ktoré sa mala rozšíriť výroba.
Po znárodnení bola pričlenená firma Adlo pumpy k podniku Sigma Olomouc. Roku 1949 došlo k totálnej prestavbe, pričom sa zbúrali celé priestory pôvodného závodu a na tomto mieste vyrástli nové haly. S novými priestormi sa firma stala závodom Továrne na hasiace zariadenia Vysoké Mýto (THZ). Vyrábali sa tu čerpadlá, hasiace prístroje a od roku 1951 i armatúry. Až v roku 1954 dochádza na presmerovanie výroby na automobilovú, pričom závod pričlenili k národnému podniku Československé automobilové opravovne Bratislava. Roku 1958 sa závod stáva súčasťou podniku Tatra Kopřivnica. Po výstavbe nových hál za Kysucou na začiatku 70. rokov 20. storočia, dostali tieto priestory prívlastok Starý závod. Ten po čadčiansky niesol názov Sigmundka.
V 90. rokoch došlo k úpadku výroby, čo nebolo prekvapivé, nakoľko táto skutočnosť postihla celé územie nášho štátu. Tzv. starý závod odkúpila firma Coop Jednota, ktorá v priestoroch bývalých hál otvorila supermarket Terno (dnes Tempo).
Vzadu na fotografii vidieť elektrický mlyn pána Juráška. História mlyna na tomto mieste je veľmi dlhou, nakoľko prvý mlyn tu stál ešte ako majetok panstva. Podľa záznamov stál pánsky mlyn vo dvore dnešného papiernictva Cech na Palárikovej ulici (záznam z Pamätnej knihy Čadce). Nakoľko existovalo k nemu vodné právo, rieka Kysuca pôvodne musela tiecť cez dnešné Matičné námestie. Mlyn sa spomína ako elektrický v roku 1926, pričom jeho vlastník bol pán Kompánek. Od mlynára Kompánka prešiel mlyn na majiteľa Gramera. Ten ho po niekoľkonásobnom inzerovaní predal roku 1937 svojmu švagrovi Jánovi Juráškovi. Mlyn pozostával z dvoch miestností, pričom v jednej bol naftový generátor, ktorý vyrábal energiu potrebnú na mletie múky. Mlyn bol drevený, pripomínal stodolu. Pán Jurášek si požičal peniaze, ktoré investoval do drevopriemyslu. Zisk z neho spojil s pôžičkou od ujca a vybudoval mlyn, nový, murovaný, ktorý roku 1946 rozšíril. Pristavil sklad, kanceláriu a obytný dom, ktorý mal netradičnú staroružovú fasádu. Po tejto prestavbe získal mlyn podobu, ktorú poznáme dodnes. Prestavbu projektoval roku 1946 čadčiansky architekt František Hromač. Firma Ján Jurášek a spol. fungovala až do roku 1948, keď bola podľa novoprijatých zákonov znárodnená. Pán Jurášek zostal pracovať v mlyne, pričom mu ešte boli doň pridelení obyvatelia, nakoľko Čadca mala veľké problémy s bytovými priestormi. Mlyn sa transformoval na výrobu kŕmnych zmesí, čo ho zachránilo od demolácie, nakoľko na jeho mieste mala vyrásť nová zástavba, ktorej súčasťou mal byť i veľký protiatómový kryt. Mlyn ako výrobňa krmiva slúžil až do roku 1991 keď bol v reštitúcii vrátený. Jeho technický stav bol však už veľmi kritický, nakoľko nebol za socializmu nejako technologicky rekonštruovaný. Dnes už dávno neplní svoju funkciu, i keď je stále nazývaný mlynom.
Zdroje: Záber odfotografoval pán Miroslav Golis a patrí Štátnemu archívu v Žiline so sídlom v Bytči - pracovisko Archív Čadca, Monografia mesta Čadca, Spomienky pána Jána Juráška.
