Pohľadnica pochádza z druhej polovice 20. rokov 20. storočia, pričom jej nakladateľ ani autor záberu nie je uvedený na jej zadnej strane. Môže to síce byť pre nás zvláštne, ale stávalo sa to. Záber možno nájsť i v čiernobielom prevedení.
Veľká budova vpravo patrila obchodníkovi a neskoršiemu starostovi Čadce Ferdinandovi Hirschovi. Budova sama bola postavená okolo roku 1926, pričom tesne pod ňou pretekal potok Rieka, ktorý tiekol cez vtedajšie Štefánikovo námestie (dnes Námestie Slobody). V spodnej časti budovy sa nachádzal obchod so zmiešaným tovarom majiteľa budovy a na poschodí jeho byt. Nakoľko sa jednalo o dobre situovaného čadčana, predpokladá sa, že byt bol značne luxusný. Pán Hirsch patril v Čadci medzi osoby, ktoré sa snažili pozdvihnúť národné povedomie Slovákov. Za monarchie sa u neho v obchode, ktorý pôvodne bol v priestoroch nízkeho domu úplne vľavo, stretávali obdobne zmýšľajúci slováci na tajných stretnutiach, ktoré sa zväčša týkali tém z Národných novín. Stretnutia tajné byť museli, nakoľko slovákom nebolo dovolené vytvárať spolky. Pri prevrate v roku 1918 bol pán Hirsch zvolený za predsedu Národnej rady za Čadcu, pričom viedol sprievod slovákov k vtedajšiemu Obecnému domu, ktorý stál pri malej vlakovej zastávke Čadca, aby oznámil tunajším maďarským úradníkom a pomaďarčeným slovákom (ktorých nebolo málo), že bola vytvorená Národná rada za Čadcu a obec odteraz spravuje ona. Za toto bol neskôr maďarskými úradmi odsúdený v svojej neprítomnosti na trest smrti. Maďarské vojsko, ktoré prišlo zo Žiliny pomôcť maďarskej menšine a obsadiť Čadcu ho však doma nenašlo, nakoľko bol upozornený a ušiel cez kopce do Veľkej Bytče.
Pán Hirsch počas 1.ČSR zastával post vo vedení Čadce viackrát, či už ako poslanec alebo starosta. Pred rokom 1940 však dom predal a i s rodinou sa presťahoval na Palárikovu ulicu. Novým majiteľom domu sa stala Roľnícka vzájomná pokladnica, pobočka Čadca. Tá čiastočne prestavala poschodie a z veľkého luxusného bytu spravila byty dva, pričom oba sa dali do nájmu. Pán Hirsch je naposledy spomínaný koncom prvej polovice 40. rokov. Vtedy bol vymenovaný za vládneho komisára v Čadci, čo bol jeho posledný post, po roku 1945 v Čadci už nepôsobil, ale odišiel do Turzovky. Roku 1966 bola k budove pristavaná prístavba, čím sa zmenil jej pôdorys a stala sa sídlom Štátnej banky československej. Dnes históriu tohto domu pripomína len zachovalá rohová vežička, ktorá patrila k bývalému bytu na poschodí.
Za domom pána Hirscha vyčnieva dom Kolomana Reháka, do ktorého sa vchádzalo ponad potok Rieka po mostíku. Tento dom stojí aj dnes a je skoro v pôvodnom stave. Je však dlhodobo uzatvorený a chátra. Radu domov uzatvára dom klampiara Bukovana, ktorý je touto rodinou obývaný dodnes.
Potok Rieka bolo možné takto vidieť len do roku 1926. Medzi rokmi 1926 - 1928 bolo koryto cez námestie zregulované a zakryté, čím sa zväčšilo nielen námestie, ale vyriešil sa aj problém potoka, ktorý bol pri nízkom stave vody plný odpadu. Dobové záznamy ho v letných mesiacoch prirovnávajú k žumpe, ktorú urýchlene treba zakryť.
Za oceľovým mostom vidíme domy, ktoré už stáli na vtedajšej Masarykovej ulici. Tá viedla až k hlavnej železničnej stanici Čadca.
Časť budovy v rohu záberu na ľavej strane patrila pánovi Hirschovi, bolo to miesto jeho prvého obchodu. Stavba pochádzala ešte z 19. storočia a bola značne pod úrovňou námestia, nakoľko cesta pred ňou za dobu jej existencie bola značne zvýšená. Funkcionalistická stavba vedľa nej patrila rodine Weichherz, ktorá v nej prevádzkovala prvú parnú pekáreň v Čadci. Tá sa nachádzala v dvore a dostať sa k nej dalo priechodom v budove, ktorý je vidieť i na zábere. Zvyšok domu tvorili rôzni nájomníci ako napr. známy obchod s módou Kurti v prízemí. Poschodie tvorili byty, pričom byt s balkónom bol v čase 2. sv. vojny využívaný ako kancelária Gestapa v Čadci (túto informáciu mám od viacerých pamätníkov, medzi ktorých patrí i môj vlastný dedo). Úzky dom s balkónom do ulice, ktorý stál vedľa, patril pánovi Šimonovi Schlesingerovi. V prízemí domu bolo umiestnené kníhkupectvo pána Steinera. Dom pochádza ešte z rokov monarchie a ešte v 90. rokoch mal síce opadanú ale krásnu secesnú fasádu. Stavba trochu vyčnievajúca za uvedeným domom patrila pánovi Štetinovi. Ten mal v prízemí obchod so strižným tovarom a na poschodí byt. Posledný dom pred riekou Kysuca patril rodine Langfelder, ktorá ho postavila na počiatku 20. storočia. Rodine Langfelder dom patril až do obdobia Slovenského štátu, keď bol odobratý tejto rodine a na verejnej aukcii konanej na Mestskom úrade, predaný novým majiteľom. Roku 1945 bola však v dome umiestnená Obchodná škola, ktorá v ňom bola i v období socializmu. Dom prečkal až dodnes a je sídlom inštitúcie, ktorá sa o jeho historickú tvár na nábreží príkladne stará.
Zdroj: Záber internet, Pamätná kniha Čadce, Kultúrny Vývoj Kysúc (Horných) v rokoch 1918 – 1929.
