prechadzky stratenou cadcou lukasa kubiatka dvadsiaty diel 2Kolorovanú pohľadnicu možno nájsť i so slovenským textom a dokonca s dvomi ekvivalentami názvu Čadce. Tento záber je však v maďarčine, nakoľko originál vznikol ešte za Rakúsko – uhorskej monarchie.

Zobrazuje vtedajšiu Barošovskú ulicu (dnes Palárikova), ktorá niesla meno po vtedajšom uhorskom ministrovi dopravy a obchodu, ktorý bol slovenského pôvodu. Ulica však niesla aj miestny názov a to Pánska (podľa pánskeho domu na križovatke tejto ulice a rínku).

Ohradený svah vpravo je dobytčie trhovisko, ktoré sa využívalo až do roku 1929, keď bolo obecným zastupiteľstvom presunuté, aby uvoľnilo miesto výstavbe novej budovy Okresného úradu. Budova vpravo je židovská synagóga, ktorá na tomto mieste stála od roku 1864. V dobe vzniku záberu nemala ŽNO Čadca hlavného rabína, ten umrel roku 1895 a od tohto obdobia nebola funkcia obsadená. Za synagógou vidieť židovskú faru (nízka budova s tromi komínmi), ktorú v tomto období obýval dočasný správca kantor Weisz. Okolo synagógy boli vysadené gaštany, pričom areál bol ohradený kovaným plotom, pričom vstup zabezpečovala veľká brána s dvomi kamennými stĺpmi. Táto brána bola veľmi poškodená za čias Slovenského štátu, keď objekt synagógy slúžil prechádzajúcim okupačným vojskám ako sklad či stajňa.

prechadzky stratenou cadcou lukasa kubiatka dvadsiaty diel 2

Za židovskou farou vyčnieva stavba hotela Politzer. Tento hotel stál na ulici od roku 1885 a rodine Politzer patril od začiatku 20. storočia. Tá z neho spravila vychýrený podnik, ktorý bol ocenený v Sprievodcovi po Slovensku a Podkarpatskej rusi z roku 1926 dvomi hviezdičkami. Hotel disponoval 12 izbami, reštauráciou, barom a sálou s biliardom na prízemí. Byt rodiny Politzer stál v dvore hotela a za socializmu bol prebudovaný na hasičské garáže, ktoré dnes slúžia ako obchodné a stravovacie priestory.

prechadzky stratenou cadcou lukasa kubiatka dvadsiaty diel 1

Ulica končila na rínku (Námestie Slobody), na ktorom vidieť Lackov dom. Budova vľavo, pred ktorou rastú stromy, patrila k najstarším stavbám na ulici, bola dokonca staršia ako synagóga naproti. Sídlila v nej vtedajšia jediná lekáreň v Čadci ktorá niesla meno Salvátor, pričom v budove v zadnej časti bol i byt lekárnika, z ktorého bol výhľad na celú severnú časť Čadce. Dom mal takto bohato zdobenú fasádu len do konca 40. rokov. Po vojne bola lekáreň z budovy presunutá na námestie do domu č.73. Stavbu dostal do správy Okresný ústav národného zdravia a boli v nej zriadené ambulancie. Vôkol budovy sa dalo dostať pod ňu malými schodíkmi, ktoré končili pri vysokom strome, vedľa ktorého bola malá studnička. Od studničky viedla cesta značená natiahnutým drátom na koloch, nakoľko veľká časť dnešného Matičného námestia bola bažinou, v ktorej sa mohol utopiť aj človek. Studnička bola zlikvidovaná skôr ako dom, nakoľko bola bažina odvodnená a časť priestranstva zabral sklad olejov starého závodu Tatra Čadca (dnes supermarket Tempo). Dom zborili koncom 70. rokov a uvoľnil miesto reprezentatívnemu schodisku na novovzniknuté námestie. Dnes je na jeho mieste fontána.

Zdroje: Záber internet, Pamätná kniha Čadce.

Napíšte Lukášovi Kubiatkovi