Fotografia, ktorú odfotografoval pán Golis zachytáva začiatok bývalej Minárikovej ulice. Táto ulica viedla z Štefánikovho námestia južným smerom, pričom končila pri budove starého pivovaru (jeho torzo dodnes stojí na Potočnej ulici pod Billou).
V pozadí možno vidieť vtedajší hotel Tatra v dosť spustlom stave. Obdobie vojny a ani socializmus mu výrazne nepriali. Tento secesný hotel, ktorého počiatky siahajú do konca 19. storočia bol vo výraznom úpadku oproti stavu pred druhou svetovou vojnou. Pôvodná rodina hoteliéra Reicha sa po vojne nevrátila, pričom novému majiteľovi bol po roku 1948 znárodnený a zaradený medzi stravovacie prevádzky a reštaurácie. V období socializmu bolo k hotelovej budove pristavané kryté schodište, ktoré žiaľ bolo skôr na výsmech, nakoľko k bohato zdobenej fasáde hotela vôbec napasovalo. Je vidieť i na fotografii v pravej časti záberu. V hotelových oknách obrátených k fotografovi na druhom poschodí bol pôvodný byt rodiny Reich, ktorý v období po vojne pustol a bol využívaný ako sklad.
V druhej polovici 60. rokov 20. storočia dochádzalo na celých Kysuciach k významným investíciám, ktoré mali skvalitniť dopravu, služby či zamestnanosť obyvateľstva. Pri novej výstavbe sa žiaľ vôbec nepozeralo na pôvodné stavby, ktoré skôr novým plánom prekážali. Ďalšou smutnou skutočnosťou bol fakt, že sa zpreferovala výstavba cesty č. 11 stredom centra, pričom pôvodný plán rátal s výstavbou ponad železničnú stanicu. Tak započala asanácia námestia. Roku 1967 zmizol Lackov dom a o pol roka neskôr celá južná strana pôvodného centra na námestí pri Mestskom dome. Súbežne s tým sa pripravovala realizácia výstavby novej budovy Československej pošty. Pôvodné umiestnenie bolo v mestskom dome zo strany kostola v priestoroch dnešnej Kysuckej galérie.
Najskôr došlo k likvidácií pôvodnej zástavby. Od cesty stali len tri malé domy. V jednom z nich bola známa krčma u Haničky, ktorá mala veľmi dlhú históriu. Pred 2. sv. vojnou bola známa ako hostinec u Scheibergerky. Nachádzal sa v ňom pánsky salón s biliardom, ktorý bol obľúbeným miestom čadčanských mešťanov. Prvý dom od hotela Tatra pochádzal ešte z čias monarchie a pri ňom sa zastavil požiar v roku 1904, ktorý zničil južnú časť Čadce. Za domami v kopci sa nachádzala medzi stodolami i židovská mikve. Jednalo sa o rituálny očistný kúpeľ, ktorý bol v podzemí a podľa tradície musel byť postavený pri prameni tečúcej podzemnej vody. Po odchode zvyšku židov z Čadce a rozpustení židovskej náboženskej obce roku 1949 však pustol a je dosť možné, že v období výstavby budovy Československej pošty bol už len zničeným torzom.
Po vyrovnaní svahu začala samotná výstavba, ktorá prebiehala do roku 1974. Pri prácach pomáhali i pracovníci pošty v rámci brigád. Dnes by si budova hlavnej pošty zaslúžila rekonštrukciu, nakoľko až na pár zásahov je vo svojom pôvodnom stave.
Zdroje: Záber odfotografoval pán Miroslav Golis a patrí Štátnemu archívu v Žiline so sídlom v Bytči - pracovisko Archív Čadca, Spomienky pamätníkov, Monografia mesta Čadca 2005.
