Záber z roku 1929 s dielne Emila Tauba zobrazuje Vojenský barakový tábor v Čadci, ktorý stál nad rímskokatolíckym cintorínom v centre Čadce.
História vojenskej posádky v Čadci siaha do roku 1921, keď vojenská správa novovzniknutej republiky prišla s rozhodnutím umiestniť v Čadci prápor vojska.
Tábor vojska bol umiestnený nad Čadcou pri rímskokatolíckom cintoríne. Obec poskytla časť materiálu a vozy na stavbu. Tábor sa skladal z drevených barakov, ktoré sú opísané v dobových prameňoch ako vkusne zasadené do malého lesíka, čím sa docielilo, že vojenský tábor ani nevyzeral ako kasáreň, ale ako zdravotná osada. Nakoľko na kopci nebola voda, bol zriadený obcou vodovod a elektrické osvetlenie. Vojaci, ktorý prišli do Čadce, sa začali aktívne zapájať do spoločenského a kultúrneho života v obci, čomu boli v Čadci veľmi radi, nakoľko sa tu začalo budovať národné povedomie, ktoré tu dovtedy vďaka maďarizácii neexistovalo. Dôstojníci najskôr bývali v podnájmoch po Čadci. Bytová núdza však donútila vojenskú správu vybudovať dva činžovné domy, ktoré slúžili na ubytovanie dôstojníkov. Práce prebiehali roku 1924, pričom pozemky pod domy Čadca vojsku darovala.
Vojsko sa v Čadci dlho neudržalo a už koncom roku 1931 bola posádka preložená do Žiliny. Tábor bol čiastočne demontovaný, ale časť zostala na mieste. Obec tábor odkúpila od armády a už roku 1933 v ňom zriadila Detskú prázdninovú kolóniu. Turisti začali pomaly objavovať i región Kysúc a Čadca toho hodlala využiť. Starý tábor opravila a dostavala i nové stavby. Roku 1935 bola kolónia odovzdaná Krajskej prázdninovej pečlivosti na užívanie, pričom Čadca zriadila komisiu, ktorá dohliadala na jej chod.
Opätovný príchod vojska roku 1935 bol veľkým dňom pre Čadcu. Vojsko však nebolo už ubytované v bývalom tábore, nakoľko ten už plnil nový účel. Plánovala sa výstavba kúpaliska, ktoré by návštevníci kolónie mohli využívať (stáť malo v miestach dnešnej plavárne). K realizovaniu prác však nedošlo pre zhoršenie medzinárodnej situácie so susedným Poľskom.
Prázdninová kolónia počas 2. sv. vojny plnila rôzne účely. Bol v nej tábor nemeckých detí, ktorý sa časom zmenil na dočasné kasárne Ruskej oslobodeneckej armády, ktorú skôr poznáme pod názvom Vlasovci. Jednalo sa o vojenskú organizáciu, tvorenú občanmi ZSSR, ktorí z rôznych dôvodov bojovali na strane Tretej ríše. Názov Vlasovci je odvodeninou od mena ich veliteľa generála Andreja Vlasova.
Po skončení vojny a rekonštrukcii bolo v týchto priestoroch zriadené Lesnícke odborné učilište, Zväzarm a nakoniec i depozit novo vznikajúceho Kysuckého múzea. Dnes je na mieste tohto tábora Stredná obchodná škola Dušana Metoda Janotu, ako i budovy Štátneho archívu so sídlom v Bytči, pracovisko Čadca. Po tábore zostali len bývalé činžovné dôstojnícke domy na ulici Slovenských dobrovoľníkov, ktoré boli dnes prispôsobené na nové účely.
Zdroj: Záber internet, Pamätná kniha obce Čadca, Spomienky a postrehy pána Miroslava Golisa vychádzajúce od roku 2004 v týždenníku Kysuce.
