Záber vznikol krátko po prvej sv. vojne a možno na ňom vidieť ešte pôvodný názov mestečka Čadca, záber vydal nakladateľ a majiteľ kníhkupectva a kníhtlačiarne Emil Taub. Fotograf zachytil na ňom severný breh rieky Kysuce spolu s pôvodným oceľovým mostom, ktorý zničila povodeň roku 1925.
V strede záberu dominujú nezregulovanému brehu vysoké topole, ktoré je možné na pohľadniciach nájsť do konca 20. rokov 20. storočia. Všetky budovy za topoľmi náležali k vtedajšej Masarykovej ulici, ktorá začínala pri severnej strane spomínaného oceľového mosta a pokračovala až k Hlavnej železničnej stanici. V tejto časti ulice boli v tomto období len štyri domy, z ktorých je možné na zábere vidieť tri. Dom za mostnou konštrukciou patril Hedwige Löwy, ktorá v ňom prevádzkovala obchod s miešaným tovarom. Dve vysoké štíta za pravým topoľom boli súčasťou jedného domu, ktorý bol rozdelený na 8 bytov. Medzi známych podnájomníkov patril napr. pán Kürti, ktorý vlastnil obchod s konfekčným tovarom na námestí alebo pán Wachter, ktorý bol v roku 1930 správcom parnej píly, Starobystrický lesný závod Čadca. Domy boli však často ohrozované povodňami, pričom najväčšia z roku 1925 ohrozila oblasť tak, že museli byť vypratané, pretože hrozilo ich zrútenie do rozbúrenej Kysuce.
Domček úplne vpravo nenáležal k Masarykovej ulici, ale patril do samostatnej časti mestečka, a to do Závodia. To ležalo medzi cestou do Bukova, ktorú vidieť na zábere nad brehom Kysuce, až po železničné depo. Tvorilo ho okolo desať obytných budov a sklady. Tie sa nachádzali okolo železničného depa. V oblasti stála i paliareň rodiny Langfelder, ktorá žila v dome, v ktorom dnes sídli Kysucké múzeum, tento dom i postavila. Pomedzi domy Závodia tiekol i potok, a preto sa tam nachádzal mlyn. Už v 30. rokoch 20. storočia je však v záznamoch vedený ako starý mlyn a používal sa ako nájomný dom.
Masarykova ulica bola v období Slovenského štátu premenovaná na Nádražnú ulicu, pričom v polovici 40. rokov došlo k zbúraniu domov susediacich so Závodím. Na ich mieste vyrástli dva nové nájomné domy. Socialistická premena Čadce koncom 60. rokov zasiahla i tento kút mesta a stavby na Nádražnej ulici ustúpili rozširovaniu cesty. Stáť ostali len dva spomínané nájomné domy z polovice 40. rokov. O pár rokov bol jeden z nich zlikvidovaný a spolu s ním i celé Závodie, ktoré ustúpilo výstavbe budov tzv. nového závodu Tatra Čadca, ktorý náležal pod podnik Tatra Kopřivnica.
Zdroj: Záber internet, Pamätná kniha Čadce.
