Dnešná pohľadnica z tlače C. Bielika, veľkopredajcu tabáku znázorňuje novostavbu vtedajšej Masarykovej štátnej ľudovej a meštianskej školy v Čadci. Stavbu tejto školy predstavenstvo Čadce riešilo od roku 1919, avšak vždy neúspešne, nakoľko chýbali toľko potrebné financie.
Meštianska škola, ktorá v Čadci existovala od roku 1914, nemala stabilné priestory a väčšinou bola v podnájmoch po rôznych domoch. V polovici 20. rokov už tento alarmujúci stav podčiarkoval i fakt, že akékoľvek priestory kapacitne nepostačovali a nutnosť novej školskej budovy bola viac než nutná. Obecný výbor mestečka Čadca preto vybavil amortizačnú pôžičku vo výške 1 milióna Kčs, pričom výdavky štátu na stavbu boli vyčíslené na 1,5 milióna Kčs. Zo samotnou stavbou sa započalo v prvej polovici roku 1930. Zaujímavým faktom môže byť, že popri výstavbe školy v Čadci prebiehala aj demolácia Mýtnice, kvôli výstavbe Mestského domu. Staval sa Okresný úrad a naplánovaná bola i nová budova súdu. Všetky tieto stavby, i keď značne zaťažili obecný rozpočet, pomohli čadčanom prečkať najhoršie roky veľkej hospodárskej krízy, ktorá sa práve na prelome rokou 1930/1931 prejavila v strednej Európe a na chudobných Kysuciach zvlášť.
Slávnostné otvorenie Štátnej ľudovej a meštianskej školy v Čadci prebehlo za sychravého počasia 13.10.1932. Prítomný pri slávnosti bol i vtedajší minister školstva Dr. Ivan Dérer, ktorý významne pomáhal rozvoju školstva na Kysuciach.
Následky Veľkej hospodárskej krízy sa naplno rozbehli po odovzdaní stavieb v Čadci, nakoľko väčšina ľudí ostala bez práce. Aj v súvislosti s touto školou je možné v dobovej tlači nájsť výzvy na pomoc deťom, ktoré nemajú ani základné potreby na vyučovanie. Vtedajšie Kysucké Hlasy celú prvú polovicu 30. rokov pripomínajú ako chodia deti do školy bez topánok, otrhané, v zime v letných šatách, sú podvyživené, nemajú zošitov ani písacích potrieb. Boli i prípady, keď deti do školy jednoducho nechodili, pretože si to ich rodičia nemohli dovoliť a radšej ich nechali doma, kde im pomáhali na gazdovstvách. I keď sa spolky v Čadci snažili zlepšiť túto situáciu, nedarilo sa to. Po spustení školy bola v jej areály umiestnená aj Hospodárska škola.
Komplex budov školy prečkal Slovenský štát, prečkal socializmus, počas ktorého bola v komplexe dočasne aj Obchodná škola a gymnázium. Škola však neprečkala 21. storočie a roku 2007 bola natrvalo uzatvorená. To sa občas stáva, že sa inštitúcie zlučujú alebo rušia. Jedna z budov od Kukučínovej ulice bola adaptovaná na dom dôchodcov, avšak je nepochopiteľné, že mesto nechalo zvyšok komplexu starej školy tak schátrať a spustnúť, ako môžeme vidieť dnes. Hodnotné fasády sú opadané, strechy zhrdzavené a rastú na nich stromčeky, múry premákajú, okná povytĺkané, dvere zadebnené. Okolie zničené … . Dovolím si tvrdiť, že pokiaľ by sa nejednalo o tak kvalitne postavené stavby, tak sú už dávno spadnuté. Pritom je to v samom srdci mesta, na tak lukratívnom mieste. Nik nemôže ospravedlniť takéto ničenie mestského majetku, majetku nás všetkých v Čadci. Denne sa vyplakáva, ako si v Čadci nevážime históriu a pritom kúsok za Mestským domom stojí táto krásna historická škola, ktorá je plne v majetku mesta a na ktorú mesto zvysoka kašle. Úplne žalostný dojem dotvára busta učiteľa a spisovateľa Petra Jilemnického, ktorého socha sa prednedávnom vrátila na Matičné námestie. Ten pôsobil na škole Čadca – ústredie, ktorá stávala na mieste dnešnej bývalej školy.
Neviem či máme čakať osud Palárikovho domu aj v tomto prípade. Všetko ukáže len čas, avšak čas je práve veličina, ktorá hrá proti tomuto komplexu, ktorého je neskutočná škoda, a ktorý má neskutočný potenciál.
Zdroje: Záber internet, Pamätná kniha obce Čadca, Monografia mesta Čadca 2004.
