Osadu u Gabriša by dnes na mape Čadce hľadal každý zbytočne. Jej osud bol spečatený výstavbou najväčšieho sídliska v meste Čadca, ktoré poznáme pod názvom Kýčerka.
Podľa dnešnej zástavby by sa pôvodná osada dala ohraničiť ulicami Okružnou, Komenského a SNP.
Prvú zmienku o stavbách na tomto území možno nájsť pri 1. vojenskom mapovaní z roku 1783. Žiaľ nejaká z malých osád na západ od centra vtedajšej Čadce nemá názov. Názov Gabrisja nachádzame až na mape 2. vojenského mapovanie z roku 1839, pričom meno osade dalo priezvisko Gabriš.
Hranice osady vtedy určoval Gabrišovský potok na východe, bažiny na jej severe v smere k starej hradskej na Turzovku a trati Čadca - Makov, polia s Kyzkovým potokom na západe a úhľadnými poliami na juhu, ktoré stúpali po svahu až k osade Kýčerka.
Roku 1930 v nej stálo 23 domov pričom mala 111 stálych obyvateľov. V osade boli taktiež dve kaplnky v záhradách pri ceste. Jedna kaplnka stála na začiatku osady a vybudovaná bola z poverčivosti miestnych, nakoľko sa tradovalo, že na mieste máta.
Deti z pľacu v tomto období navštevovali spádovo ľudovú jednotriednu školu u Hluška, (dnes Základnú umeleckú školu Jozefa Potočára) a to do štvrtej/piatej triedy. Ostatné ročníky museli absolvovať v Meštianskej škole v Čadci.
Obdobie 2. svetovej vojny prečkala osada bez výrazných zmien. Jediný incident sa odohral počas ústupu pomocných príslušníkov nemeckej armády, pri ktorom sovietsky delostrelci nechtiac riadenou streľbou zasiahli dom Ľudovíta Kultána, z ktorého ostala len polovica. Našťastie sa incident odohral bez strát na životoch.
V období socializmu zažila osada stavebný rozmach, drevenice ustupovali a počet domov sa rozrástol na približne 30. Osada si napriek novej výstavbe udržiaval svoj agrárny vzhľad. Na konci 60. rokov však bolo jasné, že sa bude stavať nové sídlisko a osada mala byť výrazne rozšírená radovou výstavbou domov pre zamestnancov blízkeho Okresného ústavu národného zdravia Ivana Hálka, dnes Kysucká nemocnica s poliklinikou Čadca. Žiaľ projekt sa nerealizoval, miesto neho bola nad osadou vyhlásená stavebná uzávera, ktorá prakticky znamenala jej koniec. Množstvo novopostavených domov ale i rozostavaných domov bolo MNV vyvlastnených a zbúraných, rovnaký osud postihol i drevenice. Obyvatelia osady boli presťahovaní do novopostavených panelákov v blízkosti ich niekdajšej osady a množstvo ich potomkov žije na tomto sídlisku dodnes.
Asanácií sa vyhli len tri domy a to vďaka úsiliu ich majiteľov, ktorí boli ochotní písať až vtedajšiemu prezidentovi republiky Husákovi, ktorý zabezpečil ich vyňatie z demolačných plánov, nakoľko i podľa zákonov ČSSR boli porušené ich práva a MNV v Čadci výrazne pochybil vo vydávaní stavebných povolení na mieste stavby budúceho sídliska.
Osada bola teda zbúraná a jej okolie z časti splanírované. Tri domy, ktoré ostali, pohltilo nové sídlisko. Avšak ako to už býva, búranie domov bolo veľakrát dosť povrchné, pričom išlo najmä o to odstrániť stavbu a nie jej základy a preto, dodnes keď v spodnej časti sídliska Kýčerka realizuje mesto stavebné projekty možno vo výkopových jamách zazrieť základy pôvodných domov tejto už neexistujúcej osady.
Je veľmi smutné, že názov osady sa nezachoval aspoň v názve niektorej z nových ulíc, či aspoň názve autobusovej zastávky. V roku 2022 bola pod školou J. A. Komenského v Čadci vybudovaná skromná kaplnka, ktorá má slúžiť ako malá pamiatka na ľudí, ktorí v tejto vymazanej osade žili.
Vo fotoalbume si môžete pozrieť pôvodnú podobu osady U Gabriša. Autorom čiernobielych záberov z Jurošáku je pán Golis Miroslav a sú vo vlastníctve Štátneho archívu v Žiline so sídlom v Bytči - pracovisko Archív Čadca. Farebné fotografie zachytávajú novopostavenú spomienkovú kaplnku ako i domy, ktoré v minulosti patrili do osady avšak búranie sa vyhli a dodnes slúžia na bývanie.
Autor textu a fotografií bez uvedenia zdroja: Lukáš Michal Kubiatko.
Informácie o zaniknutej osade:
Historický názov osady: Gabrisja, II. vojenské mapovanie.
Približná nadmorská výška zaniknutej osady: cca 439 m n. m., zdroj: mapy.cz.
GPS zaniknutej osady: 49.435369, 18.770720.
