Nad časťou mesta Krásno nad Kysucou, ktorá má názov Kalinov, nájdeme niekoľko väčších osídlení. Medzi tieto sídlené jednotky patrí i osada Kulijovskovci, nachádzajúca sa v nadmorskej výške približne 540 m n.m.
Napriek nižšej nadmorskej výške sú z osady pekné výhľady. Nájdeme v nej i sakrálny objekt v podobe Kaplnky Panny Márie. Kaplnku vysvätili v roku 2012 a v lete sa tu konajú sväté omše. Kaplna Panny Márie mala dvoch predchodcov. Keď bola prvá kaplnka v dezolátnom stave, postavili na jej mieste v rokoch 1965 – 1966 nový objekt, druhú kaplnku. Okolo „druhej“ kaplnky vysadili lipy, ktoré tu nájdeme dodnes. Postupom času sa však i táto kaplnka stala nevyhovujúcou a nahradil ju už spomínaný objekt z roku 2012. V blízkosti kaplnky sa nachádza studnička.1
Najlepší prístup do osady vedie ulicami od Kostola Najsvätejšieho Srdca Ježišovho v časti Kalinov. O kúsok ďalej, ulicou Kuljovských vedie do stredu osady červená turistická trasa. Táto trasa je náročnejšie a prevedie Vás lesom i lúkami až do stredu osady. V blízkosti osady sa nachádza vrch Budín s nadmorskou výškou 646 metrov.
Kuljovský – Kulijovský, to sú mená, ktoré jednoznačne dali názov tejto osade. Z ťažšie čitateľným názvom osady „Kulihovski“ (?) sa stretávame na mapových listoch II. vojenského mapovania, ktoré na našom území prebiehalo v rokoch 1819 – 18582, teda v 19. storočí. Už v tomto čase tu museli žiť ľudia, ktorí používali priezvisko Kuljovský – Kulijovský. Na spomínaných mapových listoch nájdeme zakreslených asi sedem objektov vtedajšej osady i názov vyššie uvedeného vrchu Budín.
Ďalší, historický názov osady vieme vyčítať vďaka sčítaniu ľudu z roku 1930. Osada sa na sčítacích hárkoch uvádza pod názvom „Kuljovskovia“. Štátna mapa, približne z roku 1955, hovorí o osade „U Kuljovských“.
My sa vďaka webovému portálu Slovakiana a online sčítacím hárkom vrátime do roku 1930, aby sme nahliadli do príbytkov jednotlivých rodín. Ako ináč, prevažujú rodiny s priezviskom Kuljovský. V roku 1930 sa nachádzalo podľa sčítania ľudu 10 chalúp.
Vlastníkom chalupy s popisným číslom 246 bol Kuljovský – Kováčík Jozef, narodený v roku 1866, Jozef bol roľníkom, ktorý nevedel čítať ani písať. V roku 1890 si za ženu zobral Katarínu Kuljovskú, narodenú v roku 1874, jej rodisko bola neďaleká obec Zborov nad Bystricou. Manželka nevedela čítať ani písať. Zaujímavou a zároveň smutnou „poznámkou“ na popisnom hárku je, že pani Katarína porodila 16 detí, z toho 6 zomrelo, respektíve sa narodilo mŕtvych.
S manželmi v dome žili dvaja synovia, ženatý Štefan, narodený v roku 1899 a slobodný Pavel, ktorý sa narodil v roku 1917. Obaja synovia vedeli čítať i písať. Starší Štefan pracoval ako robotník – nádenník v Akciovej spoločnosti pre zužitkovanie dreva Oščadnica. Mladší Pavel bol „pasák pri hospodárstve“.
Antonia, narodená v roku 1900 bola pravdepodobne Štefanovou ženou. Zobrali sa v roku 1919, porodila štyri deti, jedno im zomrelo. Antonia dokázala čítať i písať a pomáhala pri hospodárstve. Poslednými obyvateľmi boli dve vnučky Cecilia (nar.: 1920), Františka (nar.: 1927) a vnuk menom Adam (nar.: 1925).
V chalupe č. 247 žil Kuljovský – Kováčík Ján, ktorý sa označuje za vlastníka nehnuteľnosti. Ján sa narodil v roku 1869. Môžeme predpokladať, že Ján bol brat Jozefa, vlastníka chalupy so súpisným číslom 246. Ján bol roľníkom v Krásne nad Kysucou, časť Kalinov. Nevedel čítať ani písať. V roku 1915 si zobral za ženu Katarínu, s ktorou mal šesť detí, z toho dve zomreli. Katarína sa narodila v roku 1885 a pochádzala zo Zborova nad Bystricou. Nevedela čítať ani písať, údaje o jej zamestnaní sa neuvádzajú. V chalupe s nimi žili dve dcéry a dvaja synovia. V čase sčítania ľudu boli „deti“ slobodné a vedeli čítať i písať. Jedna dcéra dostala meno Matilda (nar.: 1918) a druhá Mária (nar.: 1921). Synovia sa volali Anton (nar.: 1910) a Šimon (nar.: 1913). Syn Anton pracoval ako robotník – nádenník. Jeho zamestnávateľom bol stavebník a architekt Eugen Fulda – Český Tešín. V čase sčítania ľudu sa však uvádza, že toho času je nezamestnaný pre nedostatok práce.
Imrichovi Neveďalovi patrila chalupa č. 248. Avšak ako majiteľ bytu sa uvádza i Katarína Lehotská, ktorá bola Imrichovi svokrou. Katarína sa narodila v roku 1800, vydala sa v roku 1898 a ovdovela v roku 1929. Nevedela čítať ani písať, pracovala ako roľníčka v Kalinove. Katarína mala tri deti. Po strate manžela zrejme postupne prešli vlastnícke práva k nehnuteľnosti na zaťa Imricha. Imrich sa narodil v roku 1898 v Zborove nad Bystricou a vedel čítať i písať, pracoval ako roľník, samozrejme staral sa o hospodárstvo.
V dome ďalej žila Agnesa Neveďalová, dcéra Kataríny a žena Imricha. Agnesa sa narodila v roku 1903, vydala sa v roku 1922. S manželom sa im narodilo šesť detí, z toho dve zomreli. Vedela čítať i písať, jej prácou bolo pomáhanie pri hospodárstve. Poslednými obyvateľmi chalupy boli deti Martin (nar.: 1927) a Jozef (nar.: 1930).
Ďalšou chalupou v osade bol objekt so súpisným číslom 249, ktorého vlastník sa volal Blažej Maslák, narodený v roku 1894. Blažej vedel čítať i písať. Pracoval ako roľník v Kalinove a zároveň si na živobytie zarábal vo funkcii robotník – nádenník v Akciovej spoločnosti pre zužitkovanie dreva Oščadnica. Manželkou mu od roku 1919 bola Julia. Tá sa narodila v roku 1897 a na svet priviedla šesť detí. Pochádzala zo Zborova nad Bystricou, čítala i písala, jej zamestnaním bola starostlivosť o domácnosť.
V chalupe s manželmi žilo šesť spoločných detí; Anna (nar.: 1919), Justina (nar.: 1921), Karolina (nar.: 1924), Štefan (nar.: 1923), Maria (nar.: 1928) a Jozef (nar.: 1930)
Posledným členom rodiny bola Mária Masláková, Blažejova matka, ktorá sa narodila v roku 1860, ovdovela v roku 1928.
Vdova Anna Podoľáková sa po smrti svojho manžela v roku 1918 stala vlastníčkou chalupy č. 251. Anna sa narodila v roku 1883, vydala sa v roku 1905, žiaľ muža jej zobrala vojna. Napriek ich krátkemu vzťahu priviedla Anna na svet osem detí, dve zomreli. Pracovala ako roľníčka v Kalinove a nedokázala čítať ani písať.
S Annou obývala chalupu jej nevesta Margita Podoľáková, narodená v roku 1908, vydala sa v roku 1928 a pomáhala pri hospodárstve. Margita vedela čítať i písať. Jej mužom bol pravdepodobne Pavel Podoľák, ktorý sa Anne narodil v roku 1917. Uvádza sa iba, že vedel čítať a písať, údaje o zamestnaní chýbajú.
V chalupe nechýbali vnúčatá. Boli nimi Pavel Kubica, narodený v roku 1921 a Magdalena Podoľáková, narodená v roku 1929.
Chalupu so súpisným číslom 252 vlastnil Jozef Podoľák, ktorý sa narodil v roku 1883. Môžeme usudzovať, že Jozef bol švagor Anny Podoľákovej z chalupy č. 251. Jozef vedel čítať i písať, pracoval ako roľník v Kalinove. So svojou ženou Máriou mali sedem detí. Mária sa narodila v roku 1880, za Jozefa sa vydala v roku 1908. Mária vedela iba čítať a pomáhala v hospodárstve. S Máriou a Jozefom žilo pod jednou strechou ich päť dcér; Gabriela (nar.: 1913), Dorota (nar.: 1915), Anna (nar.: 1918), Františka (nar.: 1920) a Jozefa (nar.: 1923).
Ak by sme otvorili dvere na chalupe č. 253, zistili by sme, že v roku 1930 patrila Ondrejovi Kuljovskému, ktorý sa narodil v roku 1891. Ondrej nedokázal čítať ani písať, avšak pracoval vo funkcii železničiara, respektíve podľa zápisu zrejme robil pomocníka na trati. Uvádza sa nasledovné označenie závodu: „čsl. st. žel. – odbor pre udrž. trať (?) Vrútky“. Ondrejovou manželkou bola Angela (?), narodená v roku 1899. Manželia sa zosobášili v roku 1917. Spoločne mali sedem detí, z toho jedno zomrelo. V dome s nimi žili štyria synovia a jedna dcéra. Dcére dali meno Františka, narodila sa v roku 1927. Poznáme i mená synov, boli to Vojtech (nar.: 1919), Ignác (nar.: 1922), Imrich (nar.: 1924) a Anton (nar.: 1930).
Pod jednou strechou chalupy s popisným číslom 254 by sme v roku 1930 našli bývať Jozefa Kuljovského, vlastníka nehnuteľnosti a ďalších osem členov rodiny. Jozef sa narodil v roku 1864. Pracoval v Kalinove a jeho pracovné zaradenie bolo roľník. V roku 1890 si zobral za manželku Dorotu, narodenú v roku 1869. Spolu mali šesť detí, jedno dieťa im zomrelo. Manželia nevedeli čítať ani písať. V roku 1930 bol pravdepodobne ženatý iba jeden syn, ten sa narodil 6. decembra 1893, a tak mu dali meno Mikuláš. Syn nevedel čítať, ani písať a pracoval v Akciovej spoločnosti pre zužitkovanie dreva Oščadnica. Jeho pracovné zaradenie bolo robotník. Za ženu si v roku 1921 zobral Agatu, ktorá sa narodila v roku 1896. Porodila päť detí, z toho jedno zomrelo. Agata pochádzala z Horelice. Do Krásna nad Kysucou sa prisťahovala v roku 1897. Vedela iba čítať a pomáhala pri hospodárstve.
Ďalšou obyvateľkou chalupy bola dcéra Jozefa a Doroty, ktorej dali meno Barbora. Barbora Kuljovská sa narodila v roku 1898 a napriek tomu, že bola v čase sčítania ľudu označená za slobodnú, mala jedno dieťa. Zrejme i preto sa v poznámke uvádza nasledovné: „nezákonitá matka dieťaťa“. Barbora vedela iba čítať a pomáhala pri hospodárstve.
V chalupe ďalej žili dvaja slobodní synovia Jozefa a Doroty. Boli to Michal (nar.: 1905) a Šimon (nar.: 1910). Synovia nevedeli čítať ani písať. Dôvodom ich negramotnosti bol fakt, že Michal bol úplne slepý a Šimon nevidel na jedno oko.
Poslednými obyvateľmi predmetnej chalupy boli vnučka Agnesa (nar.: 1923) a vnuk Lukáš (nar.: 1926).
Chalupu č. 255 vlastnil Alescander Kuljovský, narodil sa v roku 1891, bol gramotný a pracoval v Kalinove ako roľník. Zároveň pracoval pre Akciovú spoločnosť pre zužitkovanie dreva Oščadnica, kde zastával funkciu robotníka – nádenníka. Manželkou mu bola od roku 1923 Apolonia. Apolonia sa narodila v roku 1895, porodila štyri deti, jedno zomrelo. Bola negramotná a pomáhala pri hospodárstve. V chalupe žili dve dcéry, boli nimi Anna (nar.: 1927) a Jozefina (nar.: 1930). Zoznam obyvateľov domu uzatvárajú František (nar.: 1922) a Maria (nar.: 1920). František i Maria sa označujú ako syn a dcéra, zároveň sa v kolónke „rodinný stav“ uvádza, že obaja boli „sirota po matke“.
Posledný popisný hárok patrí domu č. 256. Jeho vlastníkom bol Filip Kučerík, narodený v roku 1894. Filip vedel čítať i písať a mal dve zamestnania. Bol roľníkom, pravdepodobne „na vlastnom“, zároveň pracoval ako robotník – nádenník vo spoločnosti „Ofa“ parná píla Varín. V poznámke na popisnom hárku sa uvádza, že Filip bol v čase sčítania ľudu chorý.
Filipovou manželkou bola Alžbeta, narodená v roku 1896, vydala sa v roku 1914, bola negramotná a starala sa o domácnosť i o svoju matku, ktorá bola od roku 1918 vdovou. Matka sa volala Dorota, narodila sa v roku 1860, bola negramotná a hluchá.
Do dnešných je bezpochyby najkrajším objektom osady chalupa s popisným číslom 408, žiaľ podľa katastra (rok 2024) neexistuje záznam o vlastníkoch, a tak je iba otázkou času, kedy chalupa zanikne.
Zdroj informácií: 1https://osady.mestokrasno.sk/osada-u-kuljovskych.html. 2https://www.pamiatky.sk/mapy-1-2-a-3-vojenskeho-mapovania.
Informácie o osade:
Alternatívny názov osady: U Kuljovských.
Historický názov osady: Kulihovski (?), II. vojenské mapovanie (19. storočie). Kuljovskovia, sčítacie hárky z roku 1930. U Kuljovských, Štátna mapa, cca rok 1955.
Znázornenie trasy vedúcej do osady: https://sk.mapy.cz/s/jepapatose, zdroj: mapy.cz.
Začiatočný bod merania trasy vedúcej do osady: Kostol Najsvätejšieho Srdca Ježišovho v časti Kalinov, zdroj: mapy.cz.
Dĺžka trasy: cca 1,7 km, zdroj: mapy.cz.
Prevýšenie trasy: cca 140 m, zdroj: mapy.cz.
Nadmorská výška osady: cca 540 m n. m., zdroj: zbgis.skgeodesy.sk.
Zaujímavosti v osade: Kaplnka Panny Márie a chalupa č. 408.
GPS osady: 49.3992097, 18.868804.
Rok vytvorenia fotoalbumu: november 2021 – september 2024.
