Osada Huslov, Vysoká nad Kysucou

Do osady sa môžete vybrať dvomi turistickými trasami, červenou (Kysucká magistrála) a zelenou. Spomínaná zelená trasa meria zhruba tri kilometre (do osady, následne pokračuje), pričom jej výhodou je, že Vás v začiatkoch prevedie okolo obnoveného židovského cintorína nad miestnou časťou Nižný Kelčov. Pri využití červenej turistickej trasy ušetríte približne jeden kilometer, prejdete sa osadou Vŕšok – Vršek a obdivovať môžete drevorezby jednotlivých zastavení krížovej cesty, ktorá Vás dovedie až do osady. Huslov sa pre Vami vynorí ako ostrov v mori lesa. Nadobudnete pocit, akoby chalupy osady plávali pod Vašimi nohami.

Osada „vytvára“ katastrálnu hranicu s obcou Makov, miestna časť Potok. Obec Vysoká nad Kysucou uvádza, že osídlenie patrí pod miestnu časť Vyšný Kelčov. Avšak pri pohľade na súčasné mapy i Špeciálnu mapu z roku 1938, by som sa skôr prikláňal k názoru, že osada Huslov spadá pod miestnu časť Nižný Kelčov.

Huslov nepatrí medzi veľké kysucké osídlenia, viac ako osem chalúp tu nehľadajte. To však neuberá na kráse osady. V „cente rekreačnej osady“ zaujmú každého návštevníka udržiavané chalupy a ich hospodárske zázemie. Veľká škoda jedného objektu, ktorý zjavne už nejaký čas chátra. Pekným doplnkom osídlenia je malá zvonička a Kaplnka Panny Márie Kráľovnej.

Kaplnku postavili svojpomocne vlastníci chalúp v roku 2012. Dovtedy tu podobný sakrálny objekt pravdepodobne neexistoval, vychádzajúc z pohľadu na dostupné historické mapy. Prvá sv. omša sa konala dňa 19. 08. 2012, počas vysvätenia kaplnky. Augustová svätá omša je tu odvtedy tradíciou, pútnici prechádzajú osadou Vŕšok a jednotlivými zastaveniami krížovej cesty. Aj o výrobu zastavení sa postarali miestni obyvatelia, rôzni darcovia i celé rodiny.¹

Na niektorých mapách sa stretneme s názvom „Husľov“. Avšak drvivá väčšina súčasných máp, aj tie historické, uvádzajú osadu bez mäkčeňa na písmene „l“. Výnimkou názvu „Huslov“ sú mapové listy II. vojenského mapovania z 19. storočia, kde je možné zreteľne identifikovať osadu, nad ňou sa uvádza názov „Macejov“. Predpokladám, že tento názov osady, respektíve oblasti, bol odvodený od priezviska „Matejov“, ktoré sa hojne vyskytuje aj v sčítacích hárkoch z roku 1930. V okolí Huslova nájdeme ďalšie osídlenia, napríklad samota Na Michalke (Vysoká nad Kysucou), osada Kuhejdovci (Vysoká nad Kysucou), či osada Mláka (Makov).

Zaklopať na dvere chalúp bývalých obyvateľov osady môžeme vďaka sčítacím hárkom z roku 1930. Podľa „Obecného prehľadu“ mala osada Huslov celkovo 13 chalúp a počas sčítania ľudu (r. 1930) bolo prítomných 63 obyvateľov.²

Vlastníkom chalupy č. 618 bol Ondrej Matejov, narodený v roku 1825. Ak sčítací komisár Ján Heljenek zapísal tento rok narodenia správne, potom musel mať Ondrej v čase sčítania ľudu úctyhodných 105 rokov. V tomto veku bol prirodzene vdovec. Počas života sa naučil čítať i písať, povolaním bol „bednár“.

Ako majiteľka nehnuteľnosti je zapísaná i Ondrejova dcéra, narodená v roku 1902, volala sa Pavulina – Paulina (?) Pavlikova. Vydala sa v roku 1925, mala dve deti, syna Antona (nar.: 1926) a dcéru Mariu (nar.: 1928). Matka bola gramotná, starala sa o domácnosť. Údaje o manželovi, respektíve otcovi dvoch detí chýbajú.

Ako „prednostka druhej domácnosti“ sa uvádza Anna Hapec (?), narodená v roku 1898. Anna mala služobnú Annu Pavlikovú, narodenú 1909. Obe ženy boli gramotné. Sčítací hárok má i druhú stranu, tá obsahuje meno majiteľa druhého bytu, ktorým bol Laurin (?) Hapec, narodený v roku 1897. Sčítací hárok uvádza, že bol „ženati“, gramotný a pracoval ako nádenník v „Uhelnej dole Jana Hubertova Mr Ostrava“. V čase sčítania ľudu bol zrejme neprítomný v osade, nakoľko sčítací komisár uviedol do poznámky „na sezónnej práci“. Laurin a Anna tvorili pravdepodobne manželský pár. Dispozične mohla byť chalupa č. 63 dvojdom.

Dom č. 619 vlastnil Jozef Robek (?), napriek tomu zjavný dvojdom neužíval. Prednostkou jednej domácnosti bola vdova Barbora Šurláková, narodená 1852. Barbora sa vydala v roku 1897 a ovdovela v 1923. Z troch detí jej dve zomreli. Pochádzala z Makova, do Vysokej nad Kysucou sa prisťahovala v roku 1892. Vedela iba čítať, pracovala v domácnosti.

Prednostom druhej domácnosti bol František Zuzčák, narodený v roku 1895. František pracoval ako nádenník, vedel čítať aj písať. V tejto časti domu s ním žila jeho manželka Maria, ktorá sa narodila v roku 1898. Sobáš mali manželia v roku 1919. Mária pochádzala z Makova. Do Vysokej nad Kysucou sa prisťahovala v roku 1930, bola gramotná a starala sa o domácnosť. S manželmi žili ich dve deti, syn Rudolf (nar.: 1930) a dcéra Maria (nar.: 1923). Obe deti sa narodili na Makove, prisťahovali sa až s matkou, respektíve s rodičmi. Do roku 1930 musela rodina žiť práve na Makove.

Jozef Matejov sa uvádza ako vlastník chalupy č. 620. Jozef bol vdovec, narodený v roku 1854. Ako roľník nedokázal čítať ani písať. Pod jednou strechou s ním žila dcéra Karolína Matejová, narodená 1901, vydatá 1919, mala štyri deti. Karolína bola gramotná, venovala sa prácam v domácnosti. Poznáme i mená jej detí. Synovia sa volali Ondrej (nar.: 1919), Milan (nar.: 1930) a Anton (nar.: 1921) Jediná dcéra dostala meno Emília (nar.:1925).

V dome č. 621 žila vdova Maria Matejova, vlastníčka nehnuteľnosti, narodená v roku 1863. Mária ovdovela v roku 1924. S manželom mali svadbu v roku 1880, narodilo sa im šesť detí, z toho tri zomreli. Mária bola negramotná roľníčka.

Mária nebola jediná obyvateľka domu, žili s ňou dcéra a syn. Mária Smažáková, dcéra, sa narodila v roku 1888, vydala sa v roku 1907, žiaľ o dvadsať rokov neskôr, v roku 1927, ovdovela. Slobodný syn sa volal Ján Smažák, narodil sa v roku 1911. Obe deti boli gramotné.

Ján Janošec žil v roku 1930 v dome so súpisným číslom 622. V čase sčítania ľudu nebol v osade prítomný, pracoval. „Karlovice – Vsetín – Morava,“ uvádza sčítací komisár v zápise o Jánovi, ktorý bol „robotnik z drevom“. Negramotný Ján sa narodil v roku 1864. V objekte žili ešte dve ženy, údaje o nich zapísal sčítací komisár nepresne. Predpokladám, že Maria Janošec mala za muža Jána, narodila sa v roku 1855. Mária porodila päť detí, pričom štyri zomreli. Okrem toho, že Mária bola roľníčka, starala o svoju matku Annu Pavlikovu, narodenú v roku 1828.

Chalupu č. 623 vlastnil Ján Kubošnik, narodený v roku 1881. Ján bol gramotným drotárom. Sčítací komisár uviedol o Jánovom povolaní viac v poznámke popisného hárku: „Fridek Mistek Morava ako drotar.“ V roku 1907 (?) si Ján zobral za ženu Máriu. Maria Kubošnik sa narodila v roku 1887. Negramotná žena sa venovala prácam v domácnosti. S manželom mali desať detí, šesť im zomrelo. Deti, ktoré prežili uvádza popisný hárok. Jednalo sa o dvoch synov a dve dcéry, Pavel (nar.: 1913), Štefan (?) (nar.: 1926), Maria (nar.: 1908) a Agneša (nar.: 1922).

Ján Matejov a spol., tak sa uvádza vlastník chalupy č. 624. Prednostkou domácnosti bola Maria Vaneková, ktorá sa narodila v roku 1863. V čase sčítania ľudu bola vdovou a negramotnou roľníčkou. Mária porodila štyri deti, z toho jedno zomrelo. Mária v chalupe žila s dcérou Annou Zuzčákovou, narodenou v roku 1881.

Dcéra Anna sa vydala v roku 1920 za Jána Zuzčáka. Anne sa narodili tri deti, z toho jedno zomrelo. Ján Zuzčák, ktorý taktiež žil v domácnosti, sa narodil v roku 1868. Muž bol od narodenia hluchý, povolaním bol „drevorobotník“. Manželia nevedeli čítať ani písať. Z popisného hárku sa dozvedáme, že Anna Zuzčáková mala syna z predchádzajúceho manželstva. Syn sa volal Ján Matejov, narodený 1905, nevedel čítať ani písať, pracoval ako „drevorobotník“ a od štyroch rokov bol hluchý.

Mária Košinárová, narodená v roku 1912 bola vnučka Márie Vanekovej, prednostky domácnosti. V roku 1926 sa vnučka vydala, teda ak sú údaje správne zapísané, k sobášu došlo, keď mala Mária iba 14 rokov. Mária aj manžel Štefan boli gramotní. Štefan Košinár sa narodil v roku 1903. V čase sčítania ľudu bol na sezónnych prácach, pracoval „u Jána Kopelca u Frenštátu Tichá Morava“.

V roku 1930 by sme v osade narazili aj na chalupu s popisným číslom 625 a vlastníka menom Ján Pavlík. V dome ani zďaleka nežil sám. O strechu nad hlavou sa delil s viacerými členmi rodiny. Vdovec Ján Pavlík sa narodil v roku 1869, jeho obživou bolo roľníctvo, nevedel čítať ani písať.

Andrej Pavlík, Jánov syn, sa narodil v roku 1896, živil sa ako tesár, bol gramotný. Andrej si v roku 1921 zobral za ženu Annu. V manželstve sa im narodili štyri deti, synovia Štefan (nar.: 1923), Ján (nar.: 1927) a dcéry Mária (nar.: 1924) a Anna (nar.: 1929). Anna Pavliková sa narodila v roku 1898, pochádzala z Makova, do Vysokej nad Kysucou sa prisťahovala v tom istom roku, kedy sa aj vydala. Anna sa starala o domácnosť, vedela čítať i písať. Poslednou osobou, ktorá sa v čase sčítania ľudu nachádzala v dome, bola vdova Agnesa Mikulecová. Sčítací komisár Agnesu uvádza ako „hosť majiteľa bytu“, teda hosť Jána Pavlíka.

Ďalšiu chalupu v osade vlastnila vdova Anna Kubincová – Kubinecová (?). Napriek tomu, že bola od roku 1926 vdovou, ani zďaleka nežila v dome č. 626 sama. Anna sa narodila v roku 1866, vydala v roku 1889. Na svet priviedla sedem detí, z nich päť zomrelo. V kolónke „rodisko“ sa uvádza, že pochádzala z „Ostravica Místek Morava“. Práve v roku, keď sa vydala, sa aj presťahovala. Roľníčka Anna vedela iba čítať.

Žila s ňou dcéra Anna, narodená 1897, v roku 1921 sa vydala a prijala priezvisko Hlavatíková. Dcére sa narodili dve deti, z toho jedno zomrelo. Uvádza sa teda iba jeden syn, Andrej Hlavatík, narodený v roku 1930. Gramotná dcéra „vypomáhala matke pri roľníctve“.

V dome taktiež žil syn vlastníčky Anny, Ján Kubinec, narodil sa v roku 1902. Vedel čítať i písať. So sestrou Annou pomáhal svoje matke pri roľníctve. Syn sa v roku 1925 oženil. Za ženu si zobral Mariu, narodenú v roku 1906. Počas manželstva sa im narodili štyri deti, z toho jedno zomrelo. Mária bola gramotná, pomáhala v domácnosti. Poznáme i nemá troch detí, ktoré prežili. Mária (nar.: 1926), Štefan (nar.: 1927) a Ján (nar.: 2929).

Ján Mikulec vlastnil a užíval chalupu so súpisným číslom 627. Narodil sa v roku 1869 a bol vdovec. Do Vysokej nad Kysucou sa Ján prisťahoval v 1908, jeho rodiskom bolo územie súčasnej Českej republiky. Živil sa roľníctvom a vedel čítať i písať.

S Jánom žil aj jeho brat, ktorý bol ženatý. Vincek Mikulec sa narodil v roku 1875. Do Vysokej nad Kysucou sa prisťahoval v roku 1907, vedel čítať a pracoval ako „drevorobotnik“.

Poslednou členkou domácnosti bola Machdalena (?) Hlavatik, uvádza sa, že išlo o „chovanicu“. Narodila sa v roku 1909, vedela čítať aj písať. Pracovala v domácnosti.   

Ján Kubinec narodený 1900, pôvodne z Makova, vlastnil chalupu č. 628. Do Vysokej nad Kysucou sa presťahoval v roku 1922, bol gramotný. Pracoval ako nádenník. V kolónke „označenie závodu a miesta závodu“ nachádzame približný text „Richvald Mor. Ostrava“. V čase sčítania ľudu vykonával Ján „sezónnu prácu“.

Prednostka domácnosti, tak sa označuje Veronika Kubinec, Jánova žena, narodená 1906. Veronika bola gramotná roľníčka. Z popisného hárku vyplýva, že s Jánom nemali žiadne deti.

V chalupe žila aj druhá Veronika Kubinec, tentokrát Jánova matka. Tá sa narodila v roku 1881, vydala v 1900 a ovdovela v 1901. Mala štyri deti, pričom dve zomreli. Matka vedela čítať aj písať, pracovala v domácnosti. V rodine mali pastiera Ondreja Pavlika, narodeného v 1914, pochádzal z Makova a bol gramotný.

Ján Gondek a spol. je uvedený ako vlastník domu č. 629. Objekt mal dvoch „prednostov domácnosti“.

V prvej domácnosti žil Štefan Kubínec s manželkou Annou. Roľník Štefan sa narodil v roku 1905, Anna v 1906. Manželka pochádzala z Turzovky. V deň sobáša sa zároveň presťahovala do Vysokej nad Kysucou, udialo sa tak dňa 11. septembra 1924. V roku 1930 nemal manželský žiadne deti. Anna „pracovala v domácnosti“. Manželia vedeli čítať i písať.

Prednostkou druhej domácnosti bola Anna Gondeková, narodená 1879, vydala sa v roku 1899 a ovdovela v roku 1907. Vedela iba čítať, „slabo počuje, chybne vypráva“, uvádza sčítací komisár o roľníčke Anne. Podľa zápisu mala štyri deti, tie jej i zomreli. Sčítací komisár v tejto časti pravdepodobne urobil chybu, nakoľko v druhom riadku sa uvádza Mária Gondeková, „nevesta prednostky druhej domácnosti“. Ak teda mala Anna nevestu, musela mať aj syna.

Nevesta Mária nie je označená ako vdova, vydala sa v roku 1921 a narodila v 1902. Jej rodiskom bola Turzovka. Vypomáhala v domácnosti a vedela čítať i písať. Mala dcéru Annu (nar.: 1922).

Chalupa so súpisným číslom 630 je posledná, ktorú nachádzame v osade Huslov. Ako majiteľ sa uvádza Ján Jánošec, ten však v objekte zrejme nežil.

Prednostom domácnosti bol pravdepodobne jeho brat Jozef Jánošec. Jozef sa narodil v roku 1903. V kolónke rodisko sa uvádza, že pochádzal z „Ostravice Místek Morava“. Do Vysokej nad Kysucou sa prisťahoval v roku 1930 a bol gramotný roľník. V roku 1930 si zobral za ženu Barboru. V čase sčítania ľudu nemali žiadne deti.

Barbora Janošecová sa narodila v roku 1904, rovnako ako jej manžel, nenarodila sa vo Vysokej nad Kysucou. Jej rodiskom bola „Veľká Bytča“, napriek tomu mala českú národnosť, presťahovala sa v roku 1930 z „Veľkých Karloviec Vsetín Morava“. Barbora vedela čítať aj písať.

V dome žila i Jánova matka, narodená v roku 1860. Anna Janošecová sa vydala v roku 1877 a v roku 1917 ovdovela. Celkovo mala osem detí, z toho jej dve zomreli. Vedela iba čítať, vypomáhala v domácnosti.

Počas sčítania ľudu mala rodina príbuznú z Makova „na návštive“. Jednalo sa o slobodnú Annu Hlušíkovú, narodenú v 1916.

Ako vlastne vznikol ľubozvučný názov osady Huslov? Jeden príbeh hovorí o stratenej svadbe, ženíchovi, ktorý sa so svadobným sprievodom vybral lúkami a lesmi k domu svojej milej. Cestou ženích začul volanie o pomoc a hlas sa mu zdal byť povedomý. Bol to hlas milej Zuzky. Ustráchaný ženích sa aj so svadobčanmi rozbehli z cesty do lesa. Zrazu sa ocitli v akomsi močiari, ten ich nakoniec úplne pohltil. Po svadobčanoch zostali na lúke iba husličky. Odvtedy sa vraj Huslov volá Huslovom.³ Tento príbeh nájdete v publikácii „Kysucké dračie a iné príbehy“ v časti „Ako sa Milo s Janom z Korne stretol“. Autormi knihy sú Peter Kolembus a Erika Kojšová Sýkorová.

Zdroj informácií: ¹https://www.vysokanadkysucou.sk/sk/aktualne-dianie-v-obci/4738-sv-omsa-pri-kaplnke-na-huslove-2. ²Sčítacie hárky z roku 1930. Dostupné na https://slovakiana.sk/. ³KOLEMBUS, P. – KOJŠOVÁ – SÝKOROVÁ, E.: Kysucké dračie a iné príbehy. CB Media, s.r.o., 2021. ISBN: 978-80-570-3420-9.

Informácie o osade:

Historický názov osady: Macejov; II. vojenské mapovanie (19. storočie). Huslov; III. vojenské mapovanie (19. storočie), Špeciálna mapa (1938), Topografická mapa (1955).
Znázornenie trasy vedúcej do osady: https://mapy.com/s/gopugububo, zdroj: mapy.cz.
Začiatočný bod merania trasy vedúcej do osady: parkovanie; GPS: 49.400040, 18.488882.
Dĺžka trasy: cca 2 km, zdroj: mapy.cz.
Prevýšenie trasy: cca 192 m, zdroj: mapy.cz.
Nadmorská výška osady: cca 772 m n. m., zdroj: zbgis.skgeodesy.sk.
GPS osady: 49.390535, 18.474040.
Rok vytvorenia fotoalbumu: marec 2025.