Jedná sa o cestu, ktorá vedie okolo kostola a novej fary. Miestni obyvatelia ju vždy volali „vápenka“. Tradovalo sa, že svoje pomenovanie dostala vďaka masovému pochovávaniu obyvateľov obce.
Súčasná cesta mala byť vybudovaná nad masovým hrobom. Ľudské telá boli nahádzané do jednej jamy a posypané vápnom. Tak sa hovorilo v Oščadnici. Nedalo mi a začal som hľadať oporu v literatúre. A podarilo sa.
V rokoch 1846 – 1847 zasiahol kysucké obce hladomor. V roku 1847 zomrelo v Oščadnici celkovo 242 dospelých obyvateľov na tzv.: hladový týfus. V ďalšom roku to bolo 69 mŕtvych. Dôvod smrti? Škvrnitý týfus. Príčina? Hlad, nedostatočná hygiena a zavšivavenosť obyvateľstva.
Telá mali byť hromadne pochované v jame, zasypané vápnom a napokon vrstvou hliny. Tento masový hrob mal byť pripravený na už zmienenej ceste, pri kostole, aktuálne novej fare v obci.
Autorka príspevku túto cestu nazýva „Vápenica“ a ďalej uvádza, že i svadobčania sa vyhýbali tejto ceste, aby im to neprinieslo nešťastie. Ľudské pozostatky boli údajne objavené i pri budovaní novej fary.
Zdroj informácií: Zborník Kysuckého múzea – recenzovaný vedecký časopis. Ročník XXI., číslo 1-2. Kysucké múzeum v Čadci, 2020. GARAJOVÁ, D.: Človek a krajina: Vplyv krajiny na prirodzený pohyb obyvateľstva v 19. storočí na príklade obce Oščadnica. Str. 100.
GPS lokality: 49.437508, 18.885101.
