Polykultúrna lokalita s názvom „Koscelisko“ sa nachádza v obci Radoľa na vyvýšenine s nadmorskou výškou cca 380 m n.m. Jedná sa pravdepodobne o najzaujímavejšiu archeologickú lokalitu na území Kysúc. Vďaka viacerým odborným výskumom sa výrazne obohatila história regiónu.
Aké tajomstvá Koscelisko prezradilo?
Predpokladá sa, že v druhej polovici 13. storočia tu stál murovaný kostol postavený z kameňa. Tento fakt robí z kostola v Radoli najstaršiu sakrálnu stavbu na Kysuciach. Keď kostol stratil svoju funkciu postupne poslúžil miestnemu obyvateľstvu ako lacný zdroj kameňa. Pri rekonštrukcii Kaštieľa v Radoli bolo zistené, že torzo kostola bolo využité i pri jeho výstavbe.
Celkový pohľad na archeologickú lokalitu
Prvým, kto na lokalite vykonal výskum bol archeológ Anton Petrovský Šichman. Krátky výskum prebiehal na jeseň roku 1956. Šichmanovi sa podarilo odkryť veľkú časť muriva, ktoré bolo v tom čase možné pozorovať na lokalite nad úrovňou terénu. Šichman zistil, že sa jednalo o jednoloďovú sakrálnu stavbu s obdĺžnikovým pôdorysom, presbytériom (miesto pre kňaza) a sakristiou s pôdorysom v tvare štvorca. V sutinách kostola našiel i fragment kamenného článku, ktorý v minulosti zdobil vstup do objektu. Šichman identifikoval i kamenný oltár, postavený v lodi kostola a základy kazateľnice v presbytériu, tzv.: ambón. Približný zánik kostola Šichaman datoval do polovice 15. storočia. Počas archeologického výskumu kostola našiel tri hroby. Z toho jeden hrob prestavoval dieťa uložené v nádobe. „Pohreb“ sa pravdepodobne uskutočnil v čase, keď už bol kostol v ruinách. Hrob bol vyhĺbený čiastočne do muriva kazateľnice (ambónu) v presbytériu. Neskorší výskum ukázal, že v jednom hrobe bol pochovaný muž v čase smrti vo vekovom rozpätí 40 až 45 rokov. Tento muž počas svojho života vykonával fyzicky namáhavú prácu.
Kamenné články, pôvodne tvorili vstup do kostola
V rokoch 1988 až 1990 pokračovala vo výskume lokality archeologička Kysuckého múzea Marcela Ďurišová. Svoju pozornosť upriamila na preskúmanie cintorína, ktorý sa v minulosti nachádzal pri kostole. Počas svojej práce identifikovala 16 hrobov. V jednom hrobe bol nájdený prsteň z bronzu, zdobený výjavom vtáka. Avšak najvzácnejší objav predstavuje gotická kostená plastika svätice nájdená v ruinách kostola. Vyrobená bola zrejme v 14. storočí na území Francúzska alebo nemeckého Porýnia. Výška sošky je približne 8 cm a v minulosti mohla slúžiť i ako rukoväť nožíka. V súčasnosti sa nachádza v Kaštieli Radoľa, tvorí súčasť stálej archeologickej expozície. Soška je tiež známa ako "Kysucká Madona". Ďurišová konštatovala, že na cintoríne sa pochovávalo od polovice 13. do polovice 15. storočia. Poukázala i na možný násilný zánik kostola v období 1429 až 1431. Archeologička Marcela Ďurišová počas výskumu identifikovala na lokalite i lužické pohrebisko z doby bronzovej.
V roku 2012 – 2013 prebiehal na Koscelisku ďalší výskum, na ktorom sa podieľalo Kysucké múzeum a Archeologický ústav Slovenskej akadémie vied Nitra. Výskumný tím upriamil svoju pozornosť opäť na kostol. Podarilo sa im určiť konkrétne rozmery kostola, okrem iného vnútorný rozmer, ktorý mohol dosahovať 8 x 7 metrov. Presbytérium, miesto pre kňaza dosahovalo rozmery 4,8 x 4,5 a sakristia 3,5 x 3,5 metra. Celkovo mal kostol dĺžku cca 15 metrov. Ku kostolu bola v neskoršom období dobudovaná kostnica na uloženie telesných pozostatkov zo starších hrobov. Staršie hroby boli poškodené pri výkope nových hrobových miest. V kostole mohlo byť počas jeho existencie pochovaných cca 70 ľudí. Celkovo bolo preskúmaných 42 hrobov, z toho 14 hrobov v kostole a 28 hrobov na cintoríne. Výskum prebiehal pod vedením archeologičky Mgr. Danky Majerčíkovej z Kysuckého múzea v Čadci.
Výskumy v priebehu rokov dokázali, že kostol na Koscelisku pravdepodobne zanikol okolo polovice 15. storočia, ako tvrdil Anton Petrovský Šichman. V interiéri sa podarilo nájsť vrstvu prepálenej hliny, ktorá obsahovala i uhlíky, čo by dokazovalo, že objekt zanikol násilne pri požiari. Možnú oporu následného zániku môžeme hľadať i v náleze vo forme hrotu šípu do kuše. K zániku mohli prispieť i vojská husitov v roku 1429, prípadne bratríkov v roku 1431.
K lepšiemu poznaniu, kedy kostol zanikol prispel i Šichmanov nález detského hrobu, ktorý bol vyhĺbený do muriva kazateľnice. Nádobu sa podarilo datovať do obdobia okolo roku 1430 a „pohreb“ nemohol byť uskutočnený za užívania objektu i vzhľadom na to, že pri archeologických výskumoch sa nepodarilo objaviť zvyšky podlahy. Je zrejmé, že podlahu kostola tvorila iba utlačená hlina.
Na Koscelisku sa však pochovávalo omnoho skôr. V dobe bronzovej na lokalite postupne vzniklo rozlohou veľké pohrebisko ľudu lužickej kultúry. Ako bolo vyššie uvedené už archeologička Marcela Ďurišová, našla na ploche tri urnové hroby.
Počas rokov 2016 – 2018 sa na Koscelisku podarilo identifikovať ďalšie tri podobné hroby, tzv.: mohylové. Výskum bol výsledkom spolupráce Kysuckého múzea v Čadci a Via Magna s.r.o.
Fotografie vyhotovené počas archeologického výskumu v roku 2013
Murivo kostola je v súčasnosti zasypané, aby sa predišlo jeho deštrukcii. Pri vstupe na lokalitu si v teréne i na niektorých mapách môžeme všimnúť výraznú priekopu a val. V teréne to pripomína vlnu. V minulosti sa mohlo jednať o obranný prvok lokality. Už Anton Petrovský Šichman našiel v týchto miestach keramiku lužickej kultúry.
Zdroj informácií: https://www.mojekysuce.sk. VELIČKA, D.: Dejiny osídlenia Kysúc. Združenie Terra Kisucensis, 2017. ISBN 978-80-969922-6-3. SAMUEL, M. – MAJERČÍKOVÁ, D. – FURMAN, M.: Archaeologia historica. 2014, roč. 39, č. 2, s. 723-737. Zaniknutý stredoveký kostol v Radoli-Koscelisku (výsledky revízneho a zisťovacieho výskumu v rokoch 2012–2013). Kysucký múzejník; elektronický populárno-vedecký časopis Kysuckého múzea 2/2021, ročník 2. Majerčíková Danka. Archeologický fond Kysuckého múzea. Str: 58-63. ISSN 2729-7446. Kysucký múzejník; elektronický populárno-vedecký časopis Kysuckého múzea 1/2020, ročník 1. Majerčíková Danka. Stredoveký kostol v Radoli. Str: 18-25. ISSN 2729-7446.
Ďalšie zaujímavé videá a prezentácie z archeologickej lokality
- Koscelisko, prezentácia, autor Mgr. Danka Majerčíková, Kysucké múzeum v Čadci, 2020; odkaz.
- Románska podoba kostola, autor Anton Arpáš, Archeologický ústav SAV, ideálna rekonštrukcia podoby zaniknutého kostola; odkaz.
- Gotická podoba kostola, autor Anton Arpáš, Archeologický ústav SAV, ideálna rekonštrukcia podoby zaniknutého kostola; odkaz.
- Mohyla z doby bronzovej, CONPRA, mohyla z lokality Koscelisko v Radoli; odkaz.
GPS lokality: 49.294929, 18.786546.
