Majer v obci Radoľa patril pod Budatínske panstvo a spomína sa v roku 1658. V časoch svojho fungovania bol pravdepodobne najväčším na Kysuciach. V súčasnosti z objektu zostal súvislý múr s dĺžkou cca 50 metrov a výškou cca 2 metre. Pre zaujímavosť Kaštieľ Radoľa, ktorý stojí v susedstve, má približne polovičnú dĺžku, teda 25 metrov. Stavebným materiálom múru je prevažne kameň, miestami popretkávaný pálenými tehlami. Tieto zbytky sú dôkazom zrejme najstaršieho objektu svojho druhu na Kysuciach, ktorý sa zachoval dodnes. I keď iba vo forme kamennej podmurovky.
Ak sa postavíme k múru čelom môžeme si na pravej strane všimnúť zrejme „vstup so schodiskom“ a v ľavej časti kamennú klenbu pivnice. Areál majera je žiaľ neprístupný, nachádza sa na oplotenom pozemku, ktorý patrí Severoslovenským vodárňam a kanalizáciám.
Majer v minulosti zastával funkciu veľkého hospodárstva, veľkostatku so zameraním sa na rastlinnú i živočíšnu výrobu, prípadne kombináciu spomínaných druhov výroby. K majeru v Radoli patrili i hospodárske budovy, ovocná záhrada, záhrada, kde sa pestovala kapusta, pivovar, chmeľnice, mlyn, píla a rybník. Choval sa tu dobytok i pávy. Na webovej stránke Kysuckého múzea v Čadci sa dozvedáme o jednotlivých druhoch a počtoch chovaných zvierat: 50 kráv, 25 sliepok, 10 moriek, 15 husí, 5 pávov, 30 svíň a okolo 800 kusov valašského dobytka.
V minulosti by sme majer našli i v ďalších kysuckých obciach a mestách, napríklad v Ochodnici, Oščadnici, Čadci, Zákopčí i Povine.
Približný vzhľad majera si môžeme pozrieť na maľbách Thomasa Endera, vo fotoalbume. Maliar zachytil jeden objekt pod hradom Lietava a druhý vo Vrátnej doline.
Zdroj informácií: LIŠČÁK, M: Päť panstiev. Kysucké múzeum v Čadci, 2016. ISBN: 978-80-89751-12-9. https://www.kysuckemuzeum.sk.
GPS lokality: 49.295252, 18.789030.
Rok vytvorenia fotoalbumu: február 2025.
