Časť obce Vysoká nad Kysucou s názvom Vrchrieka má svojim návštevníkom čo ponúknuť. Nájdu tu krásnu prírodu i mnohé osady s tradičnými chalupami. Zároveň sa však jedná o lokalitu so zaujímavou históriou.
Vrchrieka sa spomína už v roku 1616 v jednej z listín palatína Juraja Turzu, Velička (2017). Ďalšie svedectvo o osídlení Vrchrieky nám dokladajú mapy I. vojenského mapovania z 18. storočia, kedy sa tu nachádzalo roztrúsené osídlenie. O storočie neskôr prebiehalo ďalšie, v poradí druhé vojenské mapovanie a v miestach dnešnej Vrchrieky nás zaujme veľký sídelný celok s názvom „Ljeskova.“ S názvom Vrchrieka sa stretávame i na mapových listoch III. vojenského mapovania (koniec 19. storočia), presný názov oblasti znie: „Vrch rjeka.“ Na uvedených mapách sa spomína i hostinec pod skratkou: „w.h.“ a s názvom „Kameny Križ“. Názov hostinca zrejme odvodili od kamenného kríža z roku 1760, ktorý stojí už v katastri obce Veľké Rovné. Samotná časť obce Vrchrieka v minulosti spadala pod Veľké Rovné. Bolo tomu tak až do roku 1902, kedy bola Vrchrieka začlenená pod obec Vysoká nad Kysucou, zdroj: www.vysokanadkysucou.sk. V súčasnosti na Vrchrieke môžeme navštíviť viaceré osady, napríklad i osadu Adaše a Mondíky.
Z historického hľadiska je Vrchrieka zaujímavou i vďaka drotárskej rodine Hunčíkovcov. Prvým významným členom tejto rodiny bol Štefan Hunčík (starší), ktorý spoločne s Jozefom Krutošíkom (pochádzal z neďalekej časti obce Jedľovník, kde nechal postaviť kaplnku) založili v roku 1868 v Moskve továreň, ktorá produkovala drôtené a plechové výrobky. Dvojici Hunčík – Krutošík sa v podnikaní začalo dariť. Svoje rodiny, ktoré zanechali v rodnom kraji navštevovali dvakrát ročne, avšak nikdy nie spoločne.
V roku 1872 postavil Štefan Hunčík (starší) dom, ktorý rodina nazývala „Stará izba“. Dom stojí dodnes v časti Vrchrieka v osade Adaše, tvorí ho obytná a hospodárska časť. Obe časti vytvárajú uzatvorený priestor, dvor. Podobné typy príbytkov sú na Kysuciach vzácnosťou. Azda totožný objekt stojí napríklad v časti Jedľovník (Vysoká nad Kysucou) v osade Stredná Šatina. V štíte „Starej izby“ sa nachádza malý výklenok so sochou ukrižovaného Ježiša Krista. Neďaleko domu stojí zvonica, ktorú v osade dali postaviť Hunčíkovci.
Štefan Hunčík (starší) zomrel v roku 1903, pochovaný je na cintoríne vo Vysokej nad Kysucou, kde má nádherný náhrobok. Drotárske remeslo otca prevzali jeho synovia Štefan a Jozef, ktorí sa narodili v rodičovskom dome v „Starej izbe.“ V remesle svojho otca pokračoval i syn Jozefa Krutošíka, Imrich.
Novej generácii drotárov sa v Rusku darilo až do vypuknutia revolúcie v roku 1917. Bratia Hunčíkovci sa domnievali, že nepokoje ustanú a obaja zotrvali v Moskve. Štefan Hunčík (mladší) finančné prostriedky rodiny premenil na zlato, a to zakopal na záhrade. Nakoľko situácia v Moskve nemala konca, poslal Štefan svoju manželku i deti späť na Vrchrieku. Deti sa dostali domov, avšak manželka cestu neprežila, pochovaná je v Rumunsku.
Jozef Hunčík sa zúčastnil zahraničného odboja, avšak v roku 1919 obaja bratia opúšťajú Rusko. Štefanovi Hunčíkovi sa do rodnej krajiny podarilo vrátiť vďaka pomoci Červeného kríža. Istý čas sa venoval chovu hydiny na juhu krajiny a v začiatkoch II. svetovej vojny sa vrátil do otcovského domu; „Starej izby“ na Vrchrieku. V dome si otvoril pohostinstvo a svojim zákazníkom zaobstaral dokonca i biliardový stôl.
Jozef Hunčík odišiel z Ruska s celou rodinou bez majetku. Jeho syn Alojz bol nedobrovoľným odvedencom Červenej armády, a v tom istom roku, keď jeho otec opúšťal Rusko, dezertoval. Vrátil sa späť na Vrchrieku do nového domu, ktorého výstavbu jeho otec dokončil roku 1904. Tento nový dom rodina volala „Nová izba“. Architektonicky zaujímavý objekt sa dodnes nachádza v osade Mondíky v časti Vrchrieka.
Zlato, ktoré Štefan Hunčík (mladší) zakopal v Moskve sa údajne nikdy nenašlo. Drotár dokonca nakreslil na papier i polohu, kde „poklad“ ukryl. Túto informáciu odovzdal doktorovi Alexandrovi Klikovi, ktorý chorého Štefana Hunčíka často navštevoval. Doktor Klika „lokalitu s pokladom“ nikdy nenavštívil.
Štefan Hunčík (mladší) v roku 1963 zomiera, pochovaný je pri svojom otcovi na cintoríne vo Vysokej nad Kysucou. Vďaka svojim podnikateľským úspechom si vyslúžil pomenovanie „drotársky kráľ.“
„Stará i Nová izba“ sú od seba vzdialené necelých 130 metrov a obe nehnuteľnosti sú v súkromných rukách. Sú nemými svedkami zaujímavej a zároveň smutnej histórie rodiny Hunčíkovcov.
Vo fotoalbume zaujme čiernobiela fotografia, na ktorej je zachytená Vrchrieka, pohľad z Lubov 1933 (K. Masnica), zdroj: Monografia Vysoká nad Kysucou. Dominantou fotografie je nesporne objekt "Novej izby".
Zdroj informácií: ADAMUSOVÁ, J. – HALLONOVÁ, K. – KENDROVÁ, K. – KONTRIK, A. – VÁLEKOVÁ, M.: Drotárstvo. Martin: Matica slovenská, 2010. ISBN 978-80-7090-998-0. Monografia Vysoká nad Kysucou. KONTRIK, A.: Neroľnícke zamestnania v kysuckej časti Javorníkov. In: Javorníky, Veľká kniha o nemalom pohorí. Matica slovenská. Martin 2016. ISBN 978-80-8128-129-7. VELIČKA, D.: Dejiny osídlenia Kysúc. Združenie Terra Kisucensis, 2017. ISBN 978-80-969922-6-3. www.geni.com. www.vysokanadkysucou.sk.
GPS lokality "Stará izba": 49.360746, 18.546681.
GPS lokality "Nová izba": 49.361319, 18.545083.
Rok vytvorenia fotoalbumu: 2021 - 2022.
