Pamätník vyhorenia srdca mestečka v roku 1904, Kysucké Nové Mesto

Pri prechádzkach ulicami a námestím Kysuckého Nového Mesta vidíme súčasnú podobu mesta, pričom mnohí odvraciame svoje tváre od stavu architektúry. Nepáči sa nám to, či ono. Ale chcelo toto najstaršie mesto na Kysuciach takto vyzerať? Chceli nám ho takto zanechať naši predkovia? Isto nie. Práve preto v roku 1904 dva dni s nasadením vlastných životov bojovali s ničivým požiarom v meste. V mnohom prehrali a v mnohom vyhrali. Tak či onak, táto katastrofa výrazne zasiahla do osudov ľudí a zmenila romantickú vizáž mesta. Čo nezničil živel v podobe ohňa, zničil živel režimov nasledujúcich po roku 1904. Ale to je už iný príbeh.

Mestečko Kysucké Nové Mesto a život v ňom pred požiarom v roku 1904 (úprava Gemini) ¹

---

„Posledný požiar v meste z roku 1904, kedy zhorelo takmer celé mesto, bol poslednou ranou, pôvodnému typu zástavby. Postupná a pomalá obnova mesta pokračovala v nastolenom trende a ani jeden z domov v meste už nebol obnovený s pôvodným štítom – všetky domy vrátane dvojpodlažných boli obnovené s hrebeňom strechy rovnobežným s uličnou čiarou. Meštiansky typ historickej zástavby bol z veľkej časti nahradený prízemnou zástavbou roľníckeho typu.“ ¹

Snažme sa v Kysuckom Novom Meste vnímať históriu, úsilie a odkaz našich predkov. Krásnych zákutí v meste, ktoré nútia premýšľať nájdeme dostatok. Na jedno zaujímavé miesto sa spoločne vyberieme v rámci tohto príspevku. Má to však háčik. Vyberieme sa na miesto či do mesta?

Milí čitatelia, keď budete pozorne čítať nasledovné riadky, zistíte, že 90% textu je o samotnom požiari a obnove mestečka po požiari, ktorý postihol Kysucké Nové Mesto v roku 1904. Ak však budete čítať pozorne medzi riadkami, uvedomíte si isté skutočnosti. Nebyť zničujúceho požiaru a odvahy jednej ženy, neexistuje ani pamätník na brehu rieky Kysuca. Osobne považujem pamätník pri Kysuci za miesto symbolické, za miesto odvahy a spomienok. Avšak pamätník vyhorenia mesta môžeme, žiaľ, vnímať všade okolo nás. Pamätník veľkého požiaru je vlastne obrazom stavu, v akom sa mesto Kysucké Nové Mesto aktuálne nachádza. I preto dostal tento príspevok názov "Pamätník vyhorenia srdca mestečka v roku 1904". 

Ak sa niekedy vydáte ulicou Nábrežná v Kysuckom Novom Meste, všimnite si na brehu rieky Kysuca pamätník malých rozmerov, ktorý však má ľuďom pripomínať veľkú katastrofu. Presuňme sa teraz spoločne v čase, vydáme sa do roku 1904, kde zápis farského úradu vypovedá o dramatických udalostiach.

„Deň 16. augusta 1904 na veky ostane pamätným v Kysuckom Novom Meste. V tento deň na poludňajšiu 11. hodinu v stodole Jana Lukáča vypukol oheň, ktorý v ohromnej víchrici o krátko zaplavil cele mesto plameňmi a obrátil na popol. Ostalo sotva 30 domkov. Ľudia zachránili holý život, i takto 9 ľudí padlo v obeť požiaru (z toho 2 židia) a jeden zomrel v Tešíne. Mnoho obilia, stravy, dobytka i peňazí shorelo. Kostol a zvony boly znivočené.” ²

Pohľad na námestie mestečka Kysucké Nové Mesto po veľkom požiari v roku 1904 ² (úprava Gemini)

---

„Čierny deň na prahu storočia“

Týmito slovami označil JUDr. Milan Straňan, autor publikácie Kysucké Nové Mesto (2001) katastrofu, ktorá sa v Kysuckom Novom Meste odohrala v dňoch 16. a 17. augusta 1904.³

Deň 16. august 1904 sa v mestečku Kysucké Nové Mesto vyznačoval absolútnou bezoblačnosťou. Bol utorok, keď sa na námestí konal výkladný jarmok. Trhovníci prišli až z Tešínska, miestni ponúkali na predaj obuv, látky aj teplé filcové kapce. Obzrieť a nakúpiť si tovar prišlo mnoho ľudí z mestečka, aj okolitých obcí.³

Vysoké teploty mordujú mestečko a jeho obyvateľov už niekoľko týždňov.³ Výnimkou nie je ani utorok, ktorý je ďalším slnečným a teplým dňom. No len si to predstavte. Vyberiete sa na námestie - rínok najstaršieho mesta na Kysuciach poobzerať, čo trhovníci ponúkajú. Možno plánujete niečo nakúpiť, keď tu zrazu okolo 11. hodiny do vašich plánov zasiahne „vyššia moc“. A neboli to iba zmarené plány nakúpiť a predať, ľudia museli ratovať vlastné životy.

Práve v čase okolo 11,00 hod. sa začali k námestiu, kde sa konal jarmok vznášať kúdole dymu, ktoré neveštili nič dobrého. Dym prichádzal od rieky Kysuca, od hospodárskych budov majiteľov chalúp Vyšnej (Hornej) ulice. Bolo obdobie po žatve, a tak boli stodoly naplnené senom i obilím. Obe komodity výrazne podporili šírenie ohňa. Aby toho nebolo málo, začal fúkať silný vietor, ktorý prenášal iskru za iskrou zo stodoly na stodolu. Hospodárske budovy pri Kysuci doslova mizli ľuďom pred očami. Čo však bolo ešte horšie, vietor zavial dym a následne i oheň na druhú stranu mesta. Katastrofa sa pomaličky blížila k chalupám Vyšnej ulice a námestiu. Dym dusil ľudí, ktorí neboli schopní pustiť sa do hasenia požiaru. Z kúdolov dymu vznikol na oblohe doslova čierny závoj a nastala takmer absolútna tma.³ Na námestí prepukla medzi trhovníkmi aj kupujúcimi panika, obchodníci ratovali svoj tovar, ľudia z mestečka zas svoje chalupy a deti.² Chlapi sa snažili z maštalí vyviesť dobytok aj kone, pričom im na hlavu dávali vrecia, aby sa zvieratá nebáli ohňa a nesplašili sa.³

Muž sa snaží vyviesť koňa s vrecom na hlave, aby sa nebál ohňa a nesplašil sa ¹ (úprava Gemini)

---

Vetrisko bolo také silné, že z horiacich hospodárskych budov pri rieke Kysuca vynášalo tlejúce seno a zafúkalo ho až do Budatínskej Lehoty, kde sa vznietil drevený Vlčkov dom a dve ďalšie chalupy.³

Keď oheň dorazil k námestiu, pustil sa do kostola sv. Jakuba. Horieť začala strešná krytina na veži a jej drevené konštrukcie. Onedlho začali z horiacej veže padať zvony² (z roku 1698)³, ktoré prerazili klenbové stropy chrámu, čím vytvorili doslova komín pre ničivé plamene.² Teplota v kostole bola natoľko vysoká, že zvony sa úplne roztavili. Kostol a jeho inventár bol úplne zničený, zhorela monštrancia, vzácne predmety, staré cechové zástavy aj oltárny obraz z roku 1714, ktorý daroval kostolu gróf Suňog.³

Zhorel vzácny hlavný barokový oltár s centrálnou sochou sv. Jakuba z roku 1718, ktorý vyrobil rezbár z Frýdku, uvádza historik PhDr. Marián Liščák, PhD. Celý príbeh o hlavnom oltári si je možné vypočuť na YouTube kanáli „Zabudnuté dejiny Kysúc“, ktorého tvorcom je spomínaný historik.

---

Ľudia si do kostola poschovávali osobné veci a potraviny, mysleli si, že v kostole budú v bezpečí. No mýlili sa, všetko im zhorelo. Plamene ako zázrakom ušetrili ku kostolu pristavenú kaplnku sv. Kríža. Stáť bez väčšej ujmy zostal i kamenný barokový kríž stojaci pred kostolom.³

Horela aj stará fara, postavená naproti kostola sv. Jakuba. Bol to objekt, ktorý mal zaujímavú dvojsedlovú strechu.³ Horelo námestie a v jeho strede postavený mestský dom. Oheň neušetril ani mlyn.² Meštianskym domom s podlubím razom chýbali strechy, zostali stáť iba murované časti a komíny čnejúce k nebu.³

Námestie mestečka pred veľkým požiarom, v popredí a vpravo stojí mestský dom - stará radnica ⁴

---

Námestie mestečka po veľkom požiari s opraveným mestským domom i domami v pozadí ²

---

Námestie s mestským domom v roku 2025

---

Na dobových pohľadniciach a kresbách máme možnosť vidieť zhorené domy na Vyšnej ulici. Ledva zostalo stáť iba to, čo bolo murované. Z chalúp trčia iba komíny, kostol sv. Jakuba a naproti nemu stojaca fara sú tiež bez striech. Drevené krovy sa premenili na obhorené a nepoužiteľné brvná. Netreba zabúdať, že mnohé chalupy boli postavené kompletne alebo čiastočne z dreva⁶ ničím výnimočným v roku 1904 nebol ani drevený šindeľ na strechách.

Vyhorené mestečko, vidíme zhorenisko Vyšnej ulice (vľavo) a zhorený Kostol sv. Jakuba a starú faru (vpravo) ⁵ 

---

Bezradní obyvatelia nemali ani čím hasiť, pretože na námestí im zhorela mestská striekačka.² Bola štvorkolesová, drevená a zhorela, kým stačili hadice z nej rozvinúť. Ako ochranné pomôcky pred horúčavou si ľudia namáčali vrecia do hnojovky a ovinuli si ich okolo nôh.³

Ľudia ratovali čo sa dalo ¹ (úprava Gemini)

---

Zábery vo fotoalbume zachytávajú chvíle katastrofy, ktorú so sebou priniesol požiar v roku 1904 ⁶

---

Dve studne z námestia sa stali taktiež nepoužiteľnými. Zasypali ich vlastné drevené konštrukcie i sutiny z okolitých zhorených domov. Ľudia sa pokúšali využiť vodu z malého potoka - jarku, ktorý poháňal mlynské koleso.³ Vodu chceli odkloniť na námestie.³ Tá však bola natoľko horúca, že sa nedala použiť na hasenie.² Mlyn s vodným náhonom máme doložený za kostolom sv. Jakuba.⁴ Jeho symbol vidíme na mapových listoch prvého vojenského mapovania z 18. storočia. Otázkou zostáva či môžeme mlyn z obdobia požiaru v roku 1904 stotožniť s mlynom zakresleným na mapovom liste. V roku 1904 by sa jednalo o objekt starý asi 120 rokov. Isté je, že mnohí ľudia si ešte pamätajú, ba dokonca majú fotografie mlynského kolesa, ktoré patrilo mlynu na Jesenského ulici. V tomto prípade by lokalita mlyna z 18. storočia korešpondovala s tým, ktorý zrejme do istej miery padol za obeť požiaru v roku 1904.        

Vráťme sa ešte k potoku - jarku, ten nájdeme zakreslený na rôznych historických mapovaniach, dokonca ešte na Topografickej mape z roku 1955. Pravdepodobne sa jednalo o ten istý potok - jarok - mlynský náhon, v ktorom našiel svoju smrť Moritz Weil a jeho dcéra. Podľa dostupných historických i súčasných mapových podkladov by sme mohli hovoriť o potoku, ktorý pramení pod vrchom Tábor a tečie skrz Hornú Skotňu. V týchto miestach bol neskôr odklonený a aktuálne kopíruje ulicu 9. mája, následne sa vlieva do rieky Kysuca. V nedávnej minulosti však odhadom pretekal ulicou Revolučná, ďalej okolo gymnázia, potom ulicou Jesenského, Kysucká, popri ulici Nábrežná až sa zhruba pri obchodnom dome Lidl vlieval do rieky Kysuca.

Výnimočný pohľad na mesto Kysucké Nové Mesto i toľko spomínaný vodný tok (jarok - mlynský náhon) máme vďaka fotografii, ktorá bola uverejnená v roku 1938 v publikácii Středověká města na Slovensku, ktorej autorom je Václav Mencl. Václav Mencl sa radí medzi najväčšie osobnosti slovenskej pamiatkovej starostlivosti.

---

Na dobových fotografiách, ktoré vznikli po požiari, môžeme vidieť vodu z vyššie spomínaného potoka - jarku vyliatu na námestí, po vyliatej vode plávali preživšie kačky.³

Rínok, námestie mestečka po požiari, v popredí plávajú vtáky na vode odklonenej z malého potoka - jarku, ktorý poháňal mlynské koleso ¹ (úprava Gemini)

---

Mons. ThDr. Andrej Paldan, ktorý pôsobil v rokoch 1938 – 1948 vo funkcii farára v Kysuckom Novom Meste⁵ popisuje v Kronike farnosti Kysucké Nové Mesto priebeh požiaru nasledovne. „H. ulica čoskoro ľahla popolom, po nej far. kostol, fara, škola pri nej. Potom oheň šľahol na námestie, odtiaľ na Dolnú ulicu a Dubravku. Dekan Szmida ratoval kostol, kaplán Dr. K. Kmeťko pomáhal obyvateľstvu. Horelo cez deň i celú noc.“ ⁵

Neskôr sa ukázalo, že požiar vznikol v stodole Jána Lukáča, kde sa dvaja chlapci zabávali so zápalkami.³

Nástup bojovníkov s ohňom

Na pomoc Kysuckému Novému Mestu a jeho obyvateľom boli povolaní vojaci 71. pešieho pluku z Trenčína. Z chlapov sa hrdinsky zachoval Ján Majerčík, ktorý z horiacej chalupy zachránil päť detí. Hasiť prišli s ručnými štvorkolesovými striekačkami aj požiarne zbory zo Žiliny, Čadce i Veľkej Bytče.³

Počas zásahu velil žilinskej hasičskej čate Ján Moravčík, pokrývačský majster. Hlavne jeho zásluhou sa podarilo zachrániť, okrem iného, Kostol Nepoškvrneného počatia Panny Márie (tzv.: dolný kostol) pred úplným zhorením. Požiar hasiči obmedzili použitím krompáčov² (využívali ich zrejme pri strhávaní drevených častí, či vytváraní protipožiarnych pásov). Ján Moravčík bol neskôr odmenený strieborným záslužným krížom.²

Spomienky Jána Moravčíka na katastrofu

„Bol som vtedy v robote v Považskej Bystrici, keď som sa dozvedel o hroznom požiari v Kysuckom Novom Meste. Odišiel som ako hasič a veliteľ čety do Žiliny, kde mesto dalo k dispozícii 1 striekačku so 6 mužmi.“ ²

JUDr. Milan Straňan uvádza, že sa jednalo o ručnú striekačku a 10 chlapov (hasičov). Stroj i chlapov zabezpečil Štefan Tvrdý, starosta mesta Žiliny.³
Ján Moravčík ďalej spomína. „Išiel s nami zvláštny vlak. Hneď na stanici chcel nás prednosta zadržať pre ochranu nádražia, lebo tu bol složený t. zv. dub (kôra) pre garbiarov a veľká zásoba petroleja. Vtedajší poslanec Hajdin však rozkázal, aby sme spolu so 7 hasičmi čadčianskymi pustili sa do mesta. ²

V zadymenom meste, kde ťažko bolo ulicami prejsť, videl som hneď, že jedinou záchranou a obmedzením ohňa bude srážať kryt na šindeľových strechách tam, kde nehorelo. Bol tu však aj ohrožený kostol, tiež šindľom na veži krytý. Vybehol som s 2 mužmi na vežu, ozbrojený zatiaľ iba sekerou a vrecami v hnojuvke namočenými.²

Na vodu nebolo ani pomyslenia, veď aj sruby drevené pri studniach shorely. Sekerou srážal som šindeľ a čo už horelo, hneď som dusil. Naproti u garbiara chytla kôra, ktorá nás na chvíľu zavalila dymom. Použil som k haseniu veže kostola aj oltárovej prikrývky, ktorú som smáčal v kapustnom sude, bol vtedy vnútri kostola celý magazín prineseného majetku z okolných domov ² (ľudia zo strachu pred požiarom nanosili do oboch kostolov svoju poživeň i osobné veci)³ a držiac sa jednou rukou trámu, druhou som pokračoval v namáhavom boji proti požiaru. Na šťastie sa vietor obrátil do poľa a kostol bol ochránený. Začalo horeť na veži síce asi v priestore 2 m², ale to sa nám podarilo zdolať.“ ²

Horelo skoro dva dni

Takmer v každej publikácii o vyhorení mesta v roku 1904 sa uvádza konkrétny deň 16. augusta, avšak obyvatelia a hasiči nebojovali s ohňom iba 16. augusta, ale aj nasledujúci deň 17. augusta.

V noci zo 16. augusta na 17. augusta katastrofa v meste neutíchala. Počas noci zhoreli ďalšie domy. Dospelí obyvatelia uložili svoje deti k spánku v Malej Dúbravke (v súčasnosti Ulica 1. mája) a pomáhali hasičom v odvrátení katastrofy. Podávali im vedrá naplnené vodou z vlastných studní. Malá Dúbravka bola našťastie uchránená pred požiarom.³

Mestečko a jeho zúfalí obyvatelia, pozeráme sa na zhorené námestie, kostolu sv. Jakuba chýba strecha, Panský dom (v popredí) sa zmenil na totálne zhorenisko ²

---

Pozeráme sa na opačnú stranu mestečka, ako na pohľadnici vyššie, teda na Nižnú ulicu s kostolom Nepoškvrneného počatia Panny Márie v pozadí ⁶

---

Farár Andrej Paldan v Kronike farnosti Kysucké Nové Mesto píše. „Oheň sa zastavil pred Dol. kostolom 17. aug. predpoludním“. ⁶

Oheň sa samozrejme nezastavil sám, okrem intenzívneho hasenia pomohlo, že vietor začal fúkať smerom od kostola a mestečka k poliam.³

Kresby vyhotovené podľa reálnych záberov a pohľaníc zachytávajú mestečko po požiari v roku 1904, uverejnené v novinách "Slovenský východ" z roku 1933 ⁸

---

Nejasný počet a popis obetí požiaru

Katastrofa takých rozmerov, akou bol požiar mestečka na začiatku 20. storočia si prirodzene musela vyžiadať obete na ľudských životoch.

Ibaže ten súpis obetí je nejasný. Nepasuje počet, pohlavie, ani vek obetí pri úmrtí. Dostupné zdroje hovoria o 12 – 16 obetiach.⁵ Vymenujme teda obete vyhorenia mesta podľa dostupných zdrojov.

Noviny Slovenský východ z 20. augusta 1933 uvádza, že zomrelo 10 ľudí (v tom dvaja Židia a jeden človek zomrel v Tešíne). Zoznam obetí opisuje obyvateľov zomretých dňa 16. augusta 1904:

• Tichá Verona, vdova, 62 ročná, pochoval ju 18. augusta Karol Kmeťko
• Bieleková Aug., rod. Magdalena Tabačková, 56 ročná, pochoval ju 18. augusta Karol Kmeťko
• Bielek Anna, 20 ročná, pracovala ako služobná a bola dcérou predošlej zosnulej, pochoval ju 18. augusta Karol Kmeťko
• Anna Šlopeková, 60 ročná, dcéra Ondreja a Apol. Vrabec, pochoval ju 18. augusta Karol Kmeťko
• Vendrinská Štefánia, 5 ročná, dcéra Jána a Kuchtíka (?), pochoval ju 18. augusta Karol Kmeťko
• Mária Kostirová, 6 ročná, dcéra Jozefa a Pauso Justa, pochoval ju 18. augusta Koloman Szmida.²

V Slovenskom deníku zo dňa 29. júna 1935 nájdeme tieto obete požiaru:

• rodina Weilova
• Anna Slopková (60 ročná)
• Magdaléna Bielková (52 ročná)
• Verona Tichá (62 ročná)
• Anna Bielková (20 ročná)
• Maria Kostirová (6 ročná)
• Štefánia Vendrická (5 ročná)⁷

JUDr. Milan Straňan, autor publikácie Kysucké Nové Mesto (2001) uvádza nasledovné obete:

• Verona Tichá, 62 ročná
• Magdaléna Tabačková – Bielková, 56 ročná
• Anna Bielková, 20 ročná,
• Anna Šlopková, 60 ročná,
• Štefan Vendrinský, 5 ročný
• Mária Kotirová, 6 ročná³

Farská matrika uvádza týchto šesť obetí v maďarskom jazyku pod číslami 74 – 79. Telá obetí úplne zhoreli v deň vypuknutia požiaru, teda 16. augusta 1904. Prvých päť ľudí, ktorých uvádza matrika, pochoval vtedajší iba 29 ročný kaplán Karol Kmeťko. Hroby zosnulých už neexistujú.³

Požiar pripravil o život i Mórica Weila (71 r.) a jeho dcéru. Otec s dcérou patrili k židovskej komunite v meste, pred požiarom utekali z domu cez mostík, ktorý zachvátili plamene. Ten sa pod nimi rozpadol a obaja spadli do malého potoka - jarku - mlynského náhonu. Voda v ňom bola vriaca, ich smrť musela byť ukrutná.³ Náhrobok s menom „Moritz Weil“ sa nachádza na revitalizovanom židovskom cintoríne v Kysuckom Novom Meste, časť Dubie. Text na náhrobku prezrádza, že dotyčný zomrel dňa 16. augusta 1904 vo veku 77 rokov.

Náhrobok Moritza Weila na židovskom cintoríne v Dubí v roku 2026

---

Nevedno či JUDr. Milan Straňan bol osobne na židovskom cintoríne v Dubí, ale uvádza, že náhrobný kameň Mórica Weila a jeho dcéry sa tam nenachádza⁸ (brožúra vyšla v roku 1994, cintorín začali dobrovoľníci Mgr. Rudolf Mlích, p. Jozef Pílka, p. Juraj Gavlák, p. Jozef Feiler a ďalší revitalizovať v roku 2018). Nachádzal sa tam však náhrobný kameň Móricovej manželky Júlie, ktorá zomrela ako 53 ročná v roku 1885. Móric Weil bol údajne slepý.⁸

Ďalších 21 ľudí utrpelo ťažké popáleniny, z nich štyri osoby neprežili.³ JUDr. Milan Straňan teda uvádza, že pri požiari a následkom požiaru zomrelo celkovo 12 ľudí.

Nové poznatky o menách, počte a príčine úmrtia obetí požiaru prináša historická monografia mesta (1254 – 2024)

Podľa monografie zahynulo počas požiaru v roku 1904 osem ľudí. Treba však zobrať do úvahy, že v čase vypuknutia požiaru sa konal jarmok. A na jarmoku sa isto pohybovalo mnoho ľudí zo širokého okolia, teda prípadné ďalšie obete požiaru mohli zomrieť na rôzne následky vo svojich obciach, či mestách.⁵

• Móric Weil (76 ročný),⁵ na jeho predpokladanom náhrobku na židovskom cintoríne v Dubí (77 ročný), príčina smrti – uvarenie⁵
• Sarlota Steiner, rodená Weil (54 ročná), príčina smrti – uvarenie
• Verona Tichý, rodená Bjelek (60 ročná), príčina smrti – popáleniny
• Anna Bjelek (21 ročná), príčina smrti – popáleniny
• Štefánia (Isztvanka) Vendrinszky (5 ročná), príčina smrti – popáleniny
• Mária Kotira (6 ročná), príčina smrti – požiar
• Anna Slopek (60 ročná), príčina smrti – popáleniny
• Magdaléna Bielek, rodená Tabacsek (62 ročná) už vyššie menovanú pod krstným menom „Magdaléna“ eviduje matrika notariátu obce Povina⁵

Národnie noviny zo dňa 06. septembra 1904 uvádzajú, že na Vyšnej ulici zhorelo 13 ľudí.⁹

Tajomný pán „N.N.“

Národnie noviny, ktoré vyšli mesiac po požiari v Kysuckom Novom Meste (dňa 15. septembra 1904) píšu, že počet obetí katastrofy sa vyšplhal na číslo štrnásť. Štrnásta obeť má byť istý obuvník. Konkrétne meno by sme v texte príspevku hľadali márne, uvádzajú sa iba iniciály N. N. do príbehu tajomného pána N. N. vstupujú ďalšie záhadné udalosti, týkajúce sa príčiny jeho smrti. Nie nezomrel na následky popálenín, ani úrazu pri požiari, zomrel „zo žiaľu a trápenia“. Čo spôsobilo jeho žiaľ a trápenie sa dozvedáme ďalej s príspevku v novinách.¹⁰

„Z jehož humna vyšiel oheň, čo zničil Kysucké Nové Mesto. Mešťania – pohorenci robili mu trpké výčitky, hrozili mu i deťom, ktorým vytýkali, že to oni – 9 – 11 – roční chlapci – sú vinou ohňa, keď fajčili cigaretty v humne.“ ¹⁰

Z uvedeného je teda zrejmé, že obyvatelia Kysuckého Nového Mesta „mali v zuboch“ chlapcov, ktorých otcom bol pán N. N. Výčitky boli prirodzene smerované k celej rodine, preto sa presťahovali do neďalekej obce Nesluša. Tam však svedomitý a pracovitý človek, otec chlapcov pán N. N. zomrel.¹⁰

V súvislosti s požiarom v roku 1904 sa vždy brala za relevantnú informácia, že katastrofa sa začala a následne rozšírili do takmer celého mestečka z hospodárskeho objektu Jána Lukáča. Prečo sa teda zrazu objavuje v tomto nešťastnom príbehu pán N. N.?

Tajomný pán N. N., "Národnie noviny" z 15. septembra 1904 ⁹

---

Istú odpoveď na vyššie položenú otázku prinášajú autori príspevku „Keď mesto pohltili plamene“ Mário Janík – Tomáš Adamčík v monografii Kysuckého Nového Mesta. Títo páni pátrali v úmrtných matrikách Kysuckého Nového Mesta aj Nesluše, no meno s iniciálami N. N. sa im nepodarilo v sledovanom období august 1904 – september 1904 dohľadať. Našli však Jána Lukáča, ktorý zomrel vo 51 rokov na pľúcne ochorenie dňa 08. septembra 1904. Existuje teda domnienka, že iniciály N. N. boli použité z dôvodu ochrany mena zomrelého.⁵

Mestečko zostalo po požiari bez školy

V roku 1904 zhorel aj objekt školy z roku 1828, ktorý stál pri kostole sv. Jakuba. Trieda pre školopovinné deti sa dočasne zriadila v mestskom dome.⁵

Pôvodná škola mala dve učebne oddelené vstupom približne 6 metrov dlhým a 1,5 metov širokým. Z južnej strany mali učebne dve menšie okná a zo severnej strany jedno väčšie, zakončené oblúkom. V susedstve školy sa nachádzal byt učiteľa – organistu. Zaujímavá je zmienka, že v rokoch 1875 – 1890 sa mnoho obyvateľov mestečka dokázalo podpísať iba formou krížika.¹¹

Farár Koloman Szmida sa snažil postaviť novú katolícku faru, žiaľ nepodarilo sa mu zaobstarať finančné prostriedky.³

Dňa 04. marca 1905 rozhodlo zasadnutie mestského výboru, že nová štátna škola sa vybuduje pri železničnej stanici.5 Školské zariadenie malo päť učební a byt pre správcu školy. Vyučovalo sa od 1. ročníka v maďarskom jazyku. Prvým riaditeľom bol Róbert Tesárek, ktorý vo funkcii zotrval do roku 1914.¹¹

Realita všedných dní

Vyhorené mestečko, vidíme zhorenisko Vyšnej ulice (vľavo) a zhorený Kostol sv. Jakuba a starú faru (vpravo) ¹⁰ 

---

Požiar v roku 1904 výrazne ovplyvnil osudy ľudí. Keď oheň dňa 17. augusta utíchol, nastúpilo ďalšie nešťastie. Úplne zhorelo 350 budov² za 24 hodín, stáť zostalo sotva 30 objektov. Úrady odhadli škodu na 800 tisíc rakúsko – uhorských korún. JUDr. Milan Straňan prepočítal túto sumu na 20 miliónov slovenských korún.³ V súčasnej mene sa bavíme o sume asi 12 040 000 €.⁵

Ľudia prišli o celý svoj majetok. Zhorel im dobytok, domáce zvieratá, zásoby potravín, peniaze, osobná bielizeň, nábytok a ďalšie vybavenie domácnosti.3 Národnie noviny zo dňa 06. septembra 1904 píšu, že len na Vyšnej ulici zhorelo ľuďom 93 kusov ošípaných.⁹

Mestečko po požiari, na zábere leží na ulici dobytok, ktorý neunikol požiaru, zrejme sa jedná o pohľad na Vyšnú ulicu ¹ (úprava Gemini)

---

Mnohí obyvatelia zostali nielen bez strechy nad hlavou, ale stratili aj prácu. Kombinácia týchto faktorov spôsobila, že nemali ani čo do úst vložiť. Mnohých majetok pozostával iba z toho čo mali na sebe, mizivá skupina obyvateľstva bola poistená.³

“Mnohí neboli poistení a tí, čo sa dali poistiť, nevedia ešte, ako sa budú poistené obnosy likvidovať. V tejto neistote znepokojujú šíriace sa chýry úbohých pohorencov.“ ⁹

Aby ľudia a ich deti prežili, častokrát sa zadĺžili. Pomoc z vyšších miest a okolitých obcí bola zanedbateľná. Ľudia bez strechy nad hlavou prespávali nejaký čas dokonca v kostole Nepoškvrneného počatia Panny Márie (dolný kostol).³

Ľuďom, ktorí opravovali svoje príbytky, prišli pomôcť i murári z Moravy. Mnohí sa v Kysuckom Novom Meste oženili. Zúfalé obyvateľstvo odchádzalo za prácou do Žiliny, na juh Slovenska aj na Ostravsko. Približne každý piaty mešťan išiel na zárobky za „veľkú mláku“ do Ameriky. Svoj domov opäť videli až po šiestich až desiatich rokoch. Tí, čo zostali doma, ich prezývali „Amerikáni“. Mnoho ich zostalo v Amerike.³

Pomoc predsa len prišla

Farár Koloman Szmida zorganizoval zbierku pre obyvateľov, ktorí prišli o strechu nad hlavou. Spoločne s kaplánom Dr. Karolom Kmeťkom hľadali pomoc v celom Uhorsku.⁵

Finančnej pomoci sa obyvatelia postihnutí vyhorením mestečka dočkali vďaka vyslancovi uhorského snemu Haydinovi, ktorý vybavil od vlády bezúročnú pôžičku na desať rokov v sume 200 000 rakúsko – uhorských korún.⁹

História sa opakuje. Ľudia boli a vždy budú nespokojní. Zjavne i po požiari sa dostavila do ulíc mestečka upodozrievavosť a nespokojnosť. Medzi ľuďmi sa povrávalo, že o bezúročnú pôžičku žiadajú i tí, ktorí majú istý kapitál a z toho im plynú slušné úroky. „Chudoba“ mala byť týmto opäť ukrátená, preto sa odporúčalo, aby sa majetkové a finančné pomery skúmali individuálne.

Pomoc pre „pohorencov“ sa dostavila aj z tých najvyšších miest. Od „Jeho veličenstva“ cisára Františka Jozefa I. 5 000 korún a od „najdôstojnejšieho p. biskupa⁹ – nitrianskeho diecézneho biskupa Imricha Bendeho⁵ 500 korún.⁹
No i v prípade tejto finančnej pomoci sa medzi ľuďmi povrávalo, že „v prvom rade hofieri dostanú podporu“.⁹

Hofier – hofer bol človek, ktorý vlastnil minimum pôdy, majetku, alebo nevlastnil majetok.

„Bože môj, veď sme všetci žobráci a hofier, ktorý nemal takmer nič, aspoň šaty a to málo, čo mal, skôr si zachránil, ako hospodár, ktorý nevedel, čo má prv chrániť, a prišiel o všetko. Preto by i tu svedomitá obozretnosť bola na mieste.“ ⁹

Zhorené mestečko ⁶

---

Zhorené mestečko, pravdepodobne pohľad na rínok - námestie ⁶

---

Z textu je zrejmé, že ak požiar mestečka v roku 1904 stmelil všetkých ľudí, tak to malo iba krátkodobý efekt. Ako náhle prišlo na delenie peňazí, ľudia už nepoznali jeden druhého a závideli si navzájom. Zmenilo sa vôbec niečo? Je niečo inak v dnešnej modernej dobe? Hypoteticky pisateľ príspevku zrejme prišiel o majetok alebo poznal ľudí, ktorí prišli o majetok na Vyšnej ulici, pretože ďalej píše: „Nepreháňam, keď tvrdím, že by Vyšná ulica v prvom rade mala byť braná do ohľadu, lebo v tejto ulici vypukol požiar a nikto si nič nezachránil.“ Autor príspevku sa podpísal ako „Kysučan“. ⁹

V jednom mal „Kysučan“ pravdu, Vyšná (Horná ulica) a jej obyvatelia skutočne počas požiaru stratili mnoho. Ďalej treba uviesť, že na tejto ulici zrejme stáli skromnejšie chalupy roľníkov, oproti tým meštianskym na námestí. Oheň však nerozlišoval medzi chudobnejšími a zámožnejšími, majetok bral na Vyšnej ulici i na námestí. No isto sa lepšie vstávalo z popola majetnejším z námestia, ako chudobnejším z Vyšnej ulice. Kto mal na Vyšnej ulici chalupu z dreva, isto prišiel o celú nehnuteľnosť.

„Je zrejmá vec, že všetkým vyhoveť nemožno a že sa dp. dekanovi Szmidovi a iným pánom za starosti a namáhania nevďaky dostalo; ale nech ich to uspokojuje, že ti, ktorí majú svedomie, tým vďačnejšími im budú.“ ⁹

„Pán hlavný slúžny diktuje podmienky, pod ktorými bude si málokto môcť bývanie vystaviť. Väčšina bude museť odpredať pozemky a vysťahovať sa.“ ⁹

„Dobre by bolo, keby sa dôst. p. dekan vyzvedel, či by sa tie ozaj ukrutné predpisy ohľadom stavania nejako uľaviť nedaly. Pomohol by tým mnohým rodinám. Že pri delení podpôr bude sa na pomery ohľad brat a svedomite pokračovať, o tom nechceme pochybovať. Nechcel som nikoho upodozrievať, nikomu výčitky robiť, len verejnej mienke a žiadosti chcel som dať výrazu, aby trpký osud navštívených následkom základných alebo bezzákladných chýrov tým trpkejším sa nestával.“ ⁹

Zhorené srdce mestečka

Ekonomický úpadok mestečka po požiari v roku 1904 bol výrazný. Avšak obrovskú ujmu utrpela aj architektúra najstaršieho mesta na Kysuciach. Obnova bola náročná a pomalá zároveň.⁴

Kysucké Nové Mesto po obnove ² 

---

Kysucké Nové Mesto po obnove ²

---

Historická okienková pohľadnica nás zavedie do samotného srdca mestečka pred jeho vyhorením v roku 1904. Naskytá sa nám až romantický pohľad na Nižnú ulicu (Dolnú) a samotné námestie.

Historická okienková pohľadnica zachytáva mestečko pred požiarom v roku 1904 ²

---

Ľavé okienko pohľadnice nás časom prenesie na Nižnú ulicu. V pozadí vidíme námestie. Najvyššia budova vpravo patrí meštianskemu domu, súčasnej reštaurácii s kaviarňou Porta.

Reštaurácia s kaviarňou "Porta" v roku 2025

---

Reštaurácia s kaviarňou "Porta" v zástavbe domov na Belanského ulici v roku 2025

---

V pozadí na pohľadnici vytŕča veža kostola sv. Jakuba a pred kostolom objekt Panského domu – v súčasnosti hotel Mýto (v pozadí a v strede ľavého okienka na pohľadnici).

Pravé okienko pohľadnice vyobrazuje námestie mestečka. Evidentná je veža kostola sv. Jakuba i meštianske domy s fasádou a podlubím orientované k námestiu.

Historická okienková pohľadnica zachytáva mestečko pred požiarom v roku 1904² (úprava Gemini) 

---

Kostol sv. Jakuba mal pred požiarom vežu zakončenú zvonovou alebo helmicovitou strechou (uvádza sa i barokovou kupolou). Obnova kostola bola ukončená v roku 1906. Svedčí o tom vročenie „1906“ a písmená „R.P.“ – roku Pána vyryté na drevenom tráme pod strechou kostola.

Kostol sv. Jakuba sa po požiari v roku 1904 podarilo obnoviť "Roku Pána 1906"

---

Mestečko Kysucké Nové Mesto a život v ňom pred požiarom v roku 1904 s kostolom sv. Jakuba v pozadí, veža kostola aj vzhľad námestia sa po požiari zmenili ¹ (úprava Gemini)

---

Rínok, námestie mestečka po požiari v roku 1904 ¹ (úprava Gemini)

---

Námestie Kysuckého Nového Mesta v roku 2025

---

Námestie Kysuckého Nového Mesta v roku 2025

---

Ďalší dôkaz, že kostol bol obnovený v roku 1906 nájdeme pred presbytériom, respektíve nad vstupom do sakristie. Pozornému oku neunikne kartuša, ktorej dominujú dva erby. Jedná sa o erby významných šľachtických rodov Čákiovcov a Huňadyovcov. Súčasťou kartuše sú texty „RENOV“ – Renovata – obnovené a „ANNO DOM“ – Anno Domini – roku Pána“. Pod erbmi je uvedené vročenie „1906“.

Kartuša s nápisom "Renov - Anno Dom - 1906" a dvomi erbmi, Kostol sv. Jakuba

---

Po požiari prišla požiadavka kostol zväčšiť. No plán narazil na nedostatok finančných prostriedkov, dedič budatínskeho panstva jednoducho nemal pre kostol peniaze, pretože práve začal rekonštruovať Budatínsky hrad.⁶ A tak sa oprava kostola realizovala na pôvodnom pôdoryse. Architektom prestavby v novorománskeho slohu bol Juraj Cigler, rekonštrukciu realizoval tešínsky staviteľ Ján Fulda.³

---

Pôvodný vstup do krypty z interiéru kostola uzatvorili novou dlažbou, krypta zostala naďalej prístupná výlučne samostatným vstupom z pravej strany areálu (exteriéru) kostola.⁶ Vstup do krypty kostola bol tak riešený už od roku 1796.³ V oplotenom areáli sa nachádzal zrejme najstarší cintorín, ktorý po požiari splanírovali a ponechali iba hroby duchovných (Lottner a Pósta) a niekoľkých mešťanov.³

Kým sa „horný kostol“ opravoval slúžili sa dva roky počas všedných dní sväté omše a vykonávali krsty na fare a v nedeľu zase v „dolnom kostole“.⁶

Farár Koloman Szmida nahradil zhorené barokové oltáre v kostole sv. Jakuba keramickými.⁵

Zábery vo fotoalbume zachytávajú Kostol sv. Jakuba v roku 2025

---

Stará fara – kúria zo začiatku 16. storočia mala pred požiarom manzardovú strechu pokrytú dreveným šindľom. Po požiari pokryli budovu plechom. Jednalo sa o prvý výrobok z továrne na plechy na Spiši.³

Stará fara - kúria, stav pred požiarom v roku 1904 ¹⁰

---

Stará fara - kúria v roku 1985 na zábere od pána Miroslava Golisa ¹¹

---

Stará fara - kúria, fotografia zachytáva stav objektu pred spustením hotela Kriváň ¹¹

---

Stará fara - kúria v roku 2025 ako hotel Kriváň, v popredí veža kostola sv. Jakuba

---

Panský dom pôvodne výrazne vystupoval z radovej zástavby. Tento stav vidieť na historickej pohľadnici, historickej katastrálnej mape z 2. polovice 19. storočia, na druhom vojenskom mapovaní (1819 – 1869) i treťom vojenskom mapovaní (1869 – 1887). Podľa historickej pohľadnice zostalo z objektu po požiari iba torzo. Zvyšok stavby zrejme odstránili a objekt posunuli na úroveň radovej zástavby.⁴ Ťažko povedať, koľko hmoty sa zachovalo z pôvodného Panského domu, a koľko bolo odstránenej. Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok Slovenskej republiky zasadzuje vznik objektu, ktorý poznáme pod názvom hotel Mýto do obdobia po roku 1904 – 1906. Samotné vročenie 1906 sa uvádza na fasáde súčasného objektu.

V pozadí na historickej pohľadnici stojí veľký objekt s bránou na pravej strane, jedná sa o Panský dom, stav pred požiarom ⁷

---

Historická pohľadnica zachytáva Panský dom po požiari v roku 1904, väčšina objektu evidentne zhorela ²

---

Historická pohľadnica už s hotelom Mýto zhruba v roku 1909, hotel Mýto nahradil Panský dom ²

---

Zábery vo fotoalbume zachytávajú niekdajší Panský dom, v súčasnosti hotel Mýto (2025), na prvej fotografii vidíme nad vstupom do banky vročenie 1906.

---

Podľa historickej katastrálnej mapy z 2. polovice 19. storočia mal Panský dom obdĺžnikový pôdorys s vystupujúcou časťou, zrejme rizalitom. Na votívnom obraze Panny Márie (obraz vznikol okolo roku 1750) a na historických pohľadniciach je Panský dom výrazným objektom (subjektívne druhý najväčší po kostole sv. Jakuba) mestečka s valbovou strechou a dvomi bránami (vstupmi). Brány (vstupy) boli orientované v ose Nižnej a Vyšnej ulice. Teda mohlo sa jednať o prejazdový objekt v celej jeho dĺžke.

---

Terajší pôdorys Mýta má základný tvar písmena „L“, evidentne s dvomi prístavbami (s rovnou strechou), veď nakoniec podľa katastrálneho portálu má budova so súpisným číslom 184 tri orientačné čísla 58, 59 a 60.

Tradičná, i keď mnohokrát nie príliš vizuálne lákavá radová zástavba zostala zachovaná na Námestí slobody a Belanského ulici (správne by sa malo uvádzať Belánskeho ulica, podľa banskobystrického biskupa Jozefa Jakuba Belánskeho, rodáka z Kysuckého Nového Mesta). Po veľkom požiari v roku 1904 boli prirodzene prijaté isté protipožiarne opatrenia, ktoré taktiež prispeli k zmene "tradičného vizuálu" mestečka. Zmenil sa tvar striech i materiál, ktorý ich pôvodne pokrýval, začali sa uprednostňovať vysoké protipožiarne múry od suseda.⁴ Dodnes vidíme na mnohých nehnuteľnostiach dochované tieto vysoké múry. Vyšná, respektíve Horná ulica prešla masívnou demoláciou a stratila svoj ráz radovej zástavby na konci 20. storočia. 

Horná (Vyšná) ulica pred asanáciou, záber vytvoril pán Miroslav Golis z veže kostola sv. Jakuba v roku 1974 ¹¹

---

Pohľad z Námestia slobody na bývalú Hornú (Vyšnú) ulicu, súčasnú ulicu ČSA tvorí obchodný dom Billa a zástup bytových domov (2025)

---

Treba dodať, že oba kostoly, hotel Mýto i Kriváň a meštianske domy patria medzi nehnuteľné národné kultúrne pamiatky Slovenskej republiky.

Odvážna Piroška Matuškovičová

Keď v roku 1904 začali plamene olizovať vežu kostola Nepoškvrneného počatia Panny Márie (dolný kostol), vbehla do jeho interiéru odvážna Piroška Matuškovičová, rodená Kopasová. Jej cieľ bol jasný, chcela zachrániť pred blížiacou sa skazou pozlátenú monštranciu³ (liturgická nádoba na verejné vystavenie premenenej hostie) a cibórium³ (kalich).

Kostol Nepoškvrneného počatia Panny Márie (dolný kostol) v roku 2025

---

Zámer sa vydaril bez ujmy na zdraví Pirošky Matuškovičovej a vynesené predmety zahrabala na brehu rieky Kysuca. Odvaha mladej ženy nezostala bez povšimnutia.³ Práve na tejto roli, respektíve v súčasnosti hovoríme už o pozemku, ktorý patrí mestu Kysucké Nové Mesto stojí pamätník vyhorenia mesta. Jeho predchodcom bol však drevený kríž.

Kostol Nepoškvrneného počatia Panny Márie (dolný kostol) v roku 2025

---

Slepá ulička za kostolom Nepoškvrneného počatia Panny Márie, stále tu stojí niekoľko veľkých hospodárskych objektov (fotografia z roku 2025), pamätajú si veľký požiar z roku 1904?

---

Drevený kríž

Na mieste, kde Piroška Matuškovičová pred požiarom zahrabala liturgické predmety, vztýčili mešťania vysoký kríž zhotovený z červeného smreka.³ V deň výročia ničivého požiaru sa konali slávnostné bohoslužby spojené s púťou ku krížu.²

„Deň 16. augusta 1904 je pre občanov Kys. Nového Mesta dňom smutných spomienok. Je to výročie strašlivej požiarovej katastrofy, deň smutného sviatku, na ktorý až po dnes sa konajú (zdroj sú noviny z roku 1933) slávnostné bohoslužby, a putuje sa k miestu, dnes krížom označenému, kde vynesená bola sviatosť oltárna, zachránená z Mariánskeho kostola.“ ²

Drevo prirodzene nedokázalo dlhodobo odolávať poveternostným podmienkam, a tak sa po čase kríž začal rozpadávať.³

„Na tomto mieste, kde zahrabala do zeme sv. nádoby z D. kostola, postavili mešťania neobyčajne vysoký kríž z červ. Smreku, ktorý sa však po 40 rokoch už rozpadával.“ ⁶

„Paldanov pamätník“

Na mieste rozpadávajúce sa kríža dal farár Andrej Paldan zhotoviť pamätník z bieleho terchovského hrubo opracovaného kameňa. Na objekt osadili dva reliéfy. V spodnej časti reliéf s výjavom horiaceho mesta a dolného kostola, z ktorého strechy šľahajú plamene. Druhý, vyššie osadený reliéf znázorňoval monštranciu, vrchnú časť pamätníka zdobil dvojitý kríž a pod ním letopočty 1904 – 1944.⁶

Reliéfy a dvojkríž vyrobil zlievač Staško zo Žiliny, pričom na výrobu použil staré a neplatné grajciare a mince, uvádza farár Andrej Paldan v Kronike farnosti Kysucké Nové Mesto. Náklady spojené s vytvorením pamätníka predstavovali sumu 11 800 Kčs.⁶ Pamätník posvätili dňa 16. augusta 1944, teda pri príležitosti 40. výročia vyhorenia mesta. Udalosti sa zúčastnil hasič Ján Moravčík a približne tisíc ľudí.⁶

„Pri pomníku bola poľná sv. omša a kázeň, asist. (asistovali) vdp. Albín Blažek a dp. kaplán Gašparovič – Hlbina.“⁶

Miesto, kde sa prostredníctvom sv. omší spomínalo na vyhorenie mesta v roku 1904 a jeho obete sa stalo tŕňom v oku predstaviteľov nového režimu. Na pamätník a udalosti mali obyvatelia zabudnúť, a tak ho začali zavážať hlinou a stavebným odpadom. JUDr. Milan Straňan si pamätá, že z objektu bolo vidieť iba vrchnú časť. Zasypaný zostal až do roku 1991. Stav sa zmenil za pôsobenia primátora Ing. Ladislava Suhaya, kedy sa o obnovu pamätníka zaslúžil akademický sochár Jozef Mundier z Čadce.³

Stav pamätníka zachytáva aj pán Miroslav Golis na dvoch fotografiách. Na jednej fotografii vidíme pamätník zbavený oboch reliéfov i dvojkríža. Druhá fotografia pochádza z roku 1953, pamätníku na nej chýba reliéf monštrancie.

Pamätník vyhorenia mesta, fotografie pána Miroslava Golisa ¹¹

---

Fotografie mládeže pri pamätníku zo 70. rokov 20. storočia poskytol i pán Silvester Cvopa. Na záberoch taktiež chýbajú oba reliéfy, ktoré boli v danom čase už odcudzené. Za zaslanie týchto informácií a fotografií, ktoré poskytol pán Silvester Cvopa ďakujem pánovi Antonovi Bílešovi.

Mládež v 70. rokoch 20.storočia pri pamätníku

---

Druhý pamätník vyhorenia mesta

„Na pamäť tejto strašnej katastrofy je v Masarykovej ulici na dome M. Čepelovej zlatou farbou namaľovaný veľký vták s rozpätými krídlami. V pazúroch sviera dlhý meč a pod ním je tento nápis: Vyhorelo dňa 14. augusta 1904." ⁷ Kde Jožo Hrebíček, autor príspevku „Z potuliek Kysucami“, ktorý vyšiel v Slovenskom deníku (1935) nabral, že mestečko vyhorelo dňa 14. augusta sa už asi nedozvieme.

Pravdou však zostáva, že druhý pamätník vyhorenia mesta skutočne existoval v podobe reliéfu uprostred atiky domu so súpisným číslom 242/30, ktorý dodnes stojí v žalostnom stave na Belanského ulici.

Dom so súpisným číslom 242/30, stav v roku 2026

---

Vzhľad domu s oplotením do ulice a reliéfom na atike sa nám dochoval vďaka historickej pohľadnici z obdobia okolo roku 1908. V pozadí vidíme vežu kostola sv. Jakuba i hotel Mýto – Panský dom.

Historická pohľadnica z obdobia okolo roku 1908, dom s reliéfom vidíme na ľavej strane ako prvý ² 

---

Detailnejší pohľad na reliéf je veľavravnejší (za fotografiu ďakujem pánovi Máriovi Janíkovi a jeho FB skupine „Kysucké Nové Mesto a okolie v premenách času“). Centrálnej časti dominoval skutočne vták. Nad jeho rozpätými krídlami sa na ľavej strane nachádza nápis zrejme v maďarskom jazyku „leegett“ – „zhorelo“ 1904. Na pravej strane nájdeme v latinčine (?) uvedený mesiac a deň, kedy požiar mestečko zachvátil. „Augustius 16.“ – 16. augusta.

Detailnejší pohľad na reliéf, fotografiu poskytol pán Mário Janík (úprava Gemini)

---

Kedy reliéf zanikol sa mi zistiť nepodarilo. Podľa fotografie, ktorú vyhotovil pán Miroslav Golis, bol v roku 1958 ešte na svojom mieste. V Mestskej knižnici Kysucké Nové Mesto sa v súčasnosti nachádza replika reliéfu, pod ňou je uvedené: „Na pamiatku vyhorenia mesta 16.8.1904 – replika reliéfu zo štítu domu na Belanského ulici č. 242“. Replika v knižnici má však s originálom veľmi málo spoločných detailov. Pôvodného vtáka nahradil kohút, zrejme zamýšľaný ako symbol odvahy a bojovnosti. Chýbajú tiež dva nápisy na pravej a ľavej strane.

Epoxidová replika reliéfu bola vyrobená v roku 1996 v sume 35 000 korún, za informáciu ďakujem PhDr. Dušane Litvovej, riaditeľke Mestskej knižnice Kysucké Nové Mesto. 

Fotografia reliéfu pána Miroslava Golisa z roku 1958 ⁷

---

Replika reliéfu v Mestskej knižnici Kysucké Nové Mesto

---

V súvislosti s druhým pamätníkom vyhorenia mesta si myslím, že atike domu č. 242 dominoval reliéf, na ktorom bol vyobrazený „Turul“ – maďarský mytologický tvor. Tieto mytologické tvory neboli predovšetkým po zániku Rakúsko – Uhorska žiadané. Jeden Turul bol súčasťou pamätníka (z roku 1896) na večnú pamiatku tisícročného trvania maďarskej vlasti v Turzovke. V roku 1924 nahradili Turula bustou Milana Rastislava Štefánika. Treba však uviesť, že reliéf bol súčasťou štukovej výzdoby domu, teda jeho prípadná záchrana v rámci rekonštrukcie objektu by bola značne náročná.

Fotografia domu so súpisným číslom 242/30 s reliéfom ⁵

---

Pamätník vyhorenia mesta v súčasnosti

Pamätník vyhorenia mesta by sa mal stať súčasťou Mestskej plavárne a kúpaliska. Aktuálne stojí na parcele registra C, č. 1489/1, ktorá patrí mestu Kysucké Nové Mesto. Zábery nižšie sú zhotovené v auguste 2026, kedy zostal pamätník neprístupný počas výstavby plavárne a kúpaliska.

---

V súčasnosti sú pôvodné bronzové reliéfy (horiaci kostol a monštrancia) nahradené replikami. Minimálne spodný „reliéf“ s horiacim „dolným“ kostolom je plastový. Podstavec objektu sa evidentne zmenšil oproti tomu, ktorý môžeme vidieť na fotografiách pána Miroslava Golisa i na fotografiách, ktoré poskytol pán Silvester Cvopa.

Pamätník vyhorenia mesta v roku 2022 

---

---

Zrejme naposledy sa pamätník dočkal obnovy v roku 2004 pri príležitosti pripomienky storočnice veľkého požiaru mestečka v roku 1904.¹²

Čo ešte neodznelo a môže byť zaujímavé

• vietor zaniesol ohorené spisy z mestského domu v Kysuckom Novom Meste až do Terchovej
• kaplán Dr. Karol Kmeťko vraj mal z kusa roztopeného zvona (zvonov) z kostola sv. Jakuba vyrobené ťažidlo na stôl. Ťažidlo neskôr sľúbil Andrejovi Paldanovi ako dar pre farnosť, avšak po smrti kaplána sa v jeho byte žiadne ťažidlo nenašlo³
• Piroška Matuškovičová pochádzala z Brezovej pod Bradlom a žila na Nižnej (Dolnej) ulici. Zomrela v mladom veku, mala iba 28 rokov⁸
• katastrofa, ktorá postihla mestečko Kysucké Nové Mesto vo forme požiaru bola dokonca prejednávaná v Pešianskom parlamente.3
• pri požiari v roku 1904 údajne zhoreli aj hodiny vo veži kostola sv. Jakuba³
• pani Želmíra Tomášková, rodená Vnuková (praneter básnika Andreja Majera – Dlhomíra Poľského) spomína na slová svojich príbuzných. Tí jej hovorili, že ľudia po požiari mestečka žili v pivniciach a podzemných priestoroch, keďže to často pre mnohých bola jediná „strecha nad hlavou“. Za zaslanie týchto informácií ďakujem pánovi Antonovi Bílešovi
• v týždenníku Kysuce vyšiel v roku 2004 zaujímavý príspevok s názvom "Skrytá pamiatka na požiar v Kysuckom Novom Meste",  za zaslanie výstrižku z novín ďakujem pánovi Antonovi Bílešovi

Príspevok v týždenníku Kysuce z roku 2004

---

O katastrofe vypovedal zápisom v Knihe pokrstených farár Koloman Szmida nasledovne. „Zhorel farský kostol, Sviatosť oltárna a všetky cenné predmety. Bolo všetko zničené, znehodnotené. Zhorela fara, škola, meštiansky dom, colnica, súd, notárstvo, synagoga, školy – slovom všetky významné budovy. V Dolnej ulici ostalo desať domov a Malá Dúbravka. Dolný kostol bol tiež z troch strán zasiahnutý ohňom a podarilo sa ho zachrániť vďaka niektorým ľuďom. Tento deň sa dá nazvať jeruzalemská tragédia, na ktorú budú celé generácie spomínať. Boh zavaruj od tejto tragédie.“ ¹³

Maďarské noviny „Budapesti Hirlap“ píšu o požiari

Dňa 24. augusta 1904 vyšli noviny s názvom Budapesti Hirlap (Budapeštiansky spravodaj), ktoré popisujú „skazu Kysuckého Nového Mesta“. Text v maďarskom jazyku uvádza, že Kysucké Nové Mesto v Trenčianskej stolici takmer úplne zhorelo, neporušených zostalo stáť len okolo štyridsať domov.¹⁴

"Budapesti Hirlap" z roku 1904 píše o požiari mestečka Kysucké Nové Mesto ¹²

---

Požiar spôsobil takú strašnú spúšť, že celé mesto sa ocitlo v troskách. Celkovo zhorelo tristoštyridsaťpäť domov. Plamene pohltili úrodu, dobytok a všetok majetok obyvateľstva.
Podľa maďarského spravodaja katastrofu umocnil aj spôsob výstavby, ktorý v meste prevládal. „Chalupy od seba oddeľujú len úzke uličky, takže o záchrane nemohlo byť ani reči. Šťastný bol ten, komu sa podarilo uniknúť z horiacich budov“, píše Budapesti Hirlap. Vyšetrovanie príčiny požiaru zistilo, že pohromu spôsobili deti hrajúce sa so zápalkami.¹⁴

Požiar pripravil o život deväť ľudí (nasleduje prepis mien, ako sú uvedené v dobových novinách): Bielek Magdolna, Szlopek Anna, Tichy Veron, Bielek Mária a Steiner Lotti. Steiner Lotti je Sarlota Steiner, rodená Weil, ktorá chcela zachrániť z plameňov svojho bezvládneho staručkého otca, uvádza sa v spravodaji z roku 1904. Ich osud už poznáme z riadkov vyššie. Móric Weil sa s dcérou doslova uvarili vo vode, keď sa pod nimi rozpadol drevený mostík. „Zahynuli v plameňoch objímajúc jeden druhého.“ Manžel Lotti Steiner utrpel ťažké popáleniny.¹⁴

"Budapesti Hirlap" z roku 1904 píše o požiari mestečka Kysucké Nové Mesto ¹²

---

Medzi obeťami boli aj deti (nasleduje prepis mien, ako sú uvedené v dobových novinách): Kotira Jusztin, Vendrinszki Stefánia a jej sestra Vendrinszki Mária. Predpokladalo sa, že pod troskami zhoreného mesta ležalo ešte viac mŕtvych.¹⁴

Báseň Andrea Majera o požiari

O veľkom požiari z roku 1904 napísal báseň s názvom "Žalostné výročie" Andrej Majer - Dlhomír Poľský, rodák z Kysuckého Nového Mesta. Andrej Majer bol okrem básnika i kňazom.

---

Malé porovnanie veľkej katastrofy

Kysucké Nové Mesto pred veľkým požiarom 

---

Kysucké Nové Mesto tesne po veľkom požiari 

---

Obnovené Kysucké Nové Mesto po veľkom požiari 

---

Kysucké Nové Mesto súčasnosti 

Zdroj informácií: ¹Krajský pamiatkový úrad Žilina. 2013, str. 36. Pamiatková zóna v Kysuckom Novom Meste. Zásady ochrany pamiatkového územia – textová časť. Žilina, 2013. 104 s. Dostupné na odkaze odkaze.
²Slovenský východ, roč. XV., č. 189, 20. august 1933, s. 4. Dostupné na newspapers.arcanum.com. ³STRAŇAN, M. 2001. Kysucké Nové Mesto. Druhé – rozšírené vydanie. Žilina: RUN – reklamná agentúra, 2001. 176 s. ISBN 80-968501-0-5. ⁴Krajský pamiatkový úrad Žilina. 2013. Pamiatková zóna v Kysuckom Novom Meste. Zásady ochrany pamiatkového územia – textová časť. Žilina, 2013. 104 s. Dostupné na odkaze odkaze. ⁵LITVOVÁ, D. – PRIEČKO, M. et al. 2024. Kysucké Nové Mesto (1254 – 2024), historická monografia mesta. I. diel. Kysucké Nové Mesto: Mesto Kysucké Nové Mesto a Kysucké múzeum, 2024. 690 s. ISBN 978-80-570-4078-1. 6PALDAN, A. Kronika farnosti Kysucké Nové Mesto. ⁷Slovenský deník, 29. júna 1935, s. 4. Arcanum.com. ⁸STRAŇAN, M. 1994. Veľký požiar Kysuckého Nového Mesta v roku 1904. Kysucké Nové Mesto: Mestský úrad Kysucké Nové Mesto, 1994. 24 s. ⁹Národnie noviny, roč. XXXV., č. 107, 06. september 1904. Dostupné na newspapers.arcanum.com. ¹⁰Národnie noviny, roč. XXXV., č. 111, 15. september 1904. Dostupné na newspapers.arcanum.com. ¹¹GALVÁNEK, V. 1989. Vývoj školstva v Kysuckom Novom Meste. Str.: 31. In: Zborník Kysuckého múzea. 8/1989. Čadca: Kysucké múzeum v Čadci, 1989. 140 s. ISBN 80-900401-0-1. ¹²Pamätnica k 100. výročiu vyhorenia Mesta Kysucké Nové Mesto 1904 – 2004. 2004. Mesto Kysucké Nové Mesto, 2004. 12 s. ¹³STRAŇAN, M. 2001, str. 81. Kysucké Nové Mesto. Druhé – rozšírené vydanie. Žilina: RUN – reklamná agentúra, 2001. 176 s. ISBN 80-968501-0-5. ¹⁴Budapesti Hirlap, roč. XXIV., č. 233, 24. august 1904. Dostupné na newspapers.arcanum.com.

Zdroj kresieb, historických pohľadníc a fotografií: ¹STRAŇAN, M. 2001. Kysucké Nové Mesto. Druhé – rozšírené vydanie. Žilina: RUN – reklamná agentúra, 2001. 176 s. ISBN 80-968501-0-5. ²Súkromná zbierka „Kysuckou krajinou“. ³TARÁBEK, J. – PETROVSKÝ ŠICHMAN, A. – GALVÁNEK, V. – FOJTÍK, J. 1965. Kysucké Nové Mesto kedysi a dnes. Žilina: ÚV KSS, závod Žilina, 1965. 141 s. ⁴https://gallery.hungaricana.hu/en/ ⁵GAŠINEC ET., E. – JEDINÁK, J. et al. 1975. 650 rokov Kysuckého Nového Mesta. Kysucké Nové Mesto: MsNV v Kysuckom Novom Meste, 1975. 96 s. ⁶STRAŇAN, M. 1994. Veľký požiar Kysuckého Nového Mesta v roku 1904. Kysucké Nové Mesto: Mestský úrad Kysucké Nové Mesto, 1994. 24 s. ⁷Krajský pamiatkový úrad Žilina. 2013. Pamiatková zóna v Kysuckom Novom Meste. Zásady ochrany pamiatkového územia – textová časť. Žilina, 2013. 104 s. Fotografické prílohy dostupné na odkaze. ⁸Slovenský východ, roč. XV., č. 189, 20. august 1933, s. 4. Dostupné na newspapers.arcanum.com. ⁹Národnie noviny, roč. XXXV., č. 111, 15. september 1904. Dostupné na newspapers.arcanum.com. ¹⁰LAŠ, A. – MASNICA, K. 2017. Proti prúdu. Kysuce na starých pohľadniciach. Vydané vlastným nákladom autorov, 2017. 103 s. ISBN 978-80-972177-3-0. ¹¹Fotografie pána Miroslava Golisa, Štátny archív v Žiline so sídlom v Bytči - pracovisko Archív Čadca. ¹²Budapesti Hirlap, roč. XXIV., č. 233, 24. august 1904. Dostupné na newspapers.arcanum.com.

GPS lokality: 49.301535, 18.790644.
Rok vytvorenia fotoalbumu: 2022 - 2024 - 2025 - 2026.