Semeteš, časť obce Vysoká nad Kysucou, ktorou sa kľukatí cesta č. 541. V istom bode tejto cestnej komunikácie je takmer nemožné prehliadnuť na krajnici do výšky týčiaci sa objekt. Pripomína tragické udalosti, tie sa v týchto miestach udiali v závere druhej svetovej vojny.
Spomínaný objekt poznáme predovšetkým pod názvom „pamätník“. Málokto však vie, že tento pamätník patrí medzi nehnuteľné národné kultúrne pamiatky Slovenskej republiky a v príslušnom registri je evidovaný pod pomenovaním „pomník“.
Semetešská tragédia
Tragédiu, lepšie povedané vraždenie miestneho obyvateľstva, v tom čase z osady Semeteš, vnímame v súčasnosti ako najväčšiu vojenskú popravu, ku ktorej došlo na Kysuciach počas obdobia druhej svetovej vojny.1
Dňa 20. apríla 1945 sa osada Semeteš a jej obyvatelia pomaličky prebúdzali z nočného spánku. V rovnakom čase touto oblasťou prechádzali nemecké jednotky. Z Veľkého Rovného mali namierené smer Turzovka. Ako uvádza kolektív autorov v knihe Kysuce 1938 – 1945, zrejme sa jednalo o vojakov z kozáckeho regimentu 580. Ost – Reiter – Abteilung (Russ.). Títo vojaci boli na ústupe z horného Považia na Moravu. V osade Semeteš jeden z týchto vojakov narazil na mínu, ktorú na cestu umiestnili neznámi partizáni. Po výbuchu míny zostali na mieste ležať mŕtvi dvaja vojaci a jeden kôň.1 Informačná tabuľa pri pamätníku zmieňuje, že k výbuchu došlo pod osadou a mína zabila niekoľko koňov.

Z nastraženej míny začali ostatní vojaci ihneď upodozrievať obyvateľov z osady Semeteš. Bez dlhého váhania sa rozhodli pomstiť smrť svojich druhov na miestnom obyvateľstve. Vtrhli do neďalekých chalúp a ešte z postelí vyťahovali ľudí oblečených v nočnej bielizni. Niektoré príbytky dokonca podpálili.1 Celkovo vojaci zoskupili 18 mužov, ktorých zoradili do trojstupov. Plánovali ich odviesť na vypočúvanie do Turzovky.2 V Turzovke sídlilo nemecké veliteľstvo, ktoré ihneď vydalo príkaz zhromaždiť mužov a bez milosti všetkých na mieste popraviť. Na popravu použili vojaci guľomet. Aby sa uistili, že sú všetci mŕtvi, neváhali použiť ešte pištoľ zblízka.1 Z osemnástich mužov bolo pri ceste usmrtených sedemnásť. Ako zázrakom prežil iba hostinský Štefan Cipár. Ďalší muži prišli o život v neďalekom lese, Jozefa Gumančíka vojaci zastrelili s dieťaťom na rukách.2
Dňa 20. apríla 1945 bolo celkovo zastrelených 21 obyvateľov Vysokej nad Kysucou vo veku od 16 do 51 rokov
- Jozef BANČÁK, 38 ročný, robotník, mal 3 deti
- Ján BOBČÍK st., 43 ročný, obchodník, mal 4 deti
- Ján BOBČÍK ml., 25 ročný, obchodník, mal 1 dieťa
- Anton BOJDA, 18 ročný, slobodný robotník
- Ernest BOJDA, 38 ročný, robotník, mal 2 deti
- Alojz BREZINA, 25 ročný, robotník, mal 1 dieťa
- Jozef CIPKO, 16 ročný, slobodný robotník
- Emil DŽAVÍK, 19 ročný, slobodný obchodný pomocník
- František DŽAVÍK, 25 ročný, slobodný robotník
- Jozef DŽAVÍK, 38 ročný, klampiar, mal 3 deti
- Edmund GÁVOR, 18 ročný, slobodný robotník
- Viliam GÁVOR, 16 ročný, slobodný robotník
- Jozef GUMANČÍK, 25 ročný, robotník, mal 3 deti
- Jozef KADUCH, 33 ročný, slobodný robotník
- Štefan KADUCH, 28 ročný, slobodný robotník
- Alojz KMECÍK, 31 ročný, slobodný čašník
- Adam PIPÍK, 38 ročný, mal 1 dieťa
- Ján PIPÍK, 18 ročný, slobodný stolársky tovariš
- Jozef PIPÍK, 35 ročný, robotník, mal 1 dieťa
- Milan PIPÍK, 20 ročný, slobodný robotník
- Jozef SKÝPALA, 51 ročný, robotník, mal 3 deti
(Zdroj: Informačná tabuľa pri pamätníku a text na pamätníku).
Popravu prežil iba Štefan Cipár
Štefan Cipár popísal tragédiu nasledovne: „Keď som zbadal, že jediný po streľbe stojím, rýchlo som spadol medzi nich. Guľka z guľometu mi odrela plece. Fašisti povyťahovali z púzdier pištole a každému chlapovi ešte strelili do hlavy. Guľka z pištole mi išla zozadu do krku a prešla mi tvárou von. Keď som sa prebral, bolo po všetkom.“2
Štefan Cipár bol otcom akademického maliara Miroslava Cipára, ktorý mal v čase tragédie desať rokov a pamätá si, že sa otec večer vrátil domov, bol celý od krvi a povedal: „Všetkých nás zastrelili.“2
Miroslav Cipár neskôr opísal túto udalosť z rozprávania svojho otca takto: „Všetkých postrieľali z dvoch guľometov. Jeden strieľal po nohách a druhý po hlavách. Jediný, ktorý nedostal nijakú strelu bol môj otec, hoci nestál na kraji. Aj napriek tomu sa pustil na zem. Predstieral, že tiež padol. Každého však zblízka dostrelili ranou istoty. Táto strela mu prenikla do tyla a vyšla pri nose. V istom momente bol pokoj a vtedy môj otec zdvihol hlavu, rozhliadol sa, čo sa deje. A odplazil sa do potoka.“3
V júli 1945 rozhodol Miestny národný výbor vo Vysokej nad Kysucou, že popraveným mužom bude na mieste tragédie postavený pomník. Objekt bol odhalený dňa 29. augusta 1945, teda v deň výročia SNP.2
V hornej časti pamätníka je osadená mramorová tabuľa s menoslovom zavraždených mužov. Pod menami sa nachádza vyrytý citát: „Jarček krvi z popravísk viac zmôže ako príval vody.“ Pri pamätníku sa každý rok v mesiaci apríl koná pietna spomienka.
Zdroj ostatných informácií: 1JANÍK, M. – JESENSKÝ, M. – MATULA, P. – PAŠTRNÁK, L. – TURÓCI, M.: Kysuce 1938 – 1945. Kysucké múzeum v Čadci, 2019. ISBN 978-80-89751-24-2. 2Informačná tabuľa pri pamätníku. 3https://www.teraz.sk/.../vysoka-nad.../131912-clanok.html.
GPS lokality: 49.360691, 18.574834.



