Kostol sv. Bartolomeja apoštola v Čadci v súčasnosti obklopuje pomerne veľký park. Oplotený areál parku ukrýva niekoľko pozoruhodných nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok. Cestu ku kostolu lemujú viaceré sochy aj kríže. Ľudia okolo nich denne prechádzajú, možno bez povšimnutia, možno si niektorí kladú otázky. Otázky bez odpovedí. „Kde sa tu vzali tieto sochy, kto ich dal zhotoviť, boli vždy umiestnené pred kostolom?“ Avšak chladné kamene mlčia. Nezostáva nám iné, než zodpovedať otázky v mene týchto nehnuteľných pamiatok.
Vráťme sa ale na začiatok, pekne poporiadku. Medzi nehnuteľné národné kultúrne pamiatky Slovenskej republiky patrí kostol v Čadci i park. Niekde sa stretneme s pojmom „pamiatkový objekt“ a ani v našom príspevku to nebude výnimkou, skôr pravidlom. Vysvetlenie tejto záhady nie je nijak komplikované. Nehnuteľná pamiatka sa môže skladať z viacerých objektov, napríklad zo sochy, stĺpu a podstavca, pričom socha je jeden pamiatkový objekt a stĺp s podstavcom zastupuje druhý pamiatkový objekt.
Areál parku, ktorý patrí ku kostolu v Čadci, ukrýva celkom päť nehnuteľných pamiatok, tie sú zapísané v Registri nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok Slovenskej republiky. V minulosti by sme na tomto mieste predmetné nehnuteľné pamiatky hľadali márne. Pôvodne bola väčšina z nich rozmiestnená na rôznych miestach v meste Čadca. Každá z pamiatok písala v priebehu histórie svoj jedinečný príbeh. Poďme teda tieto príbehy vyrozprávať. Z dôvodu prehľadnosti sú jednotlivé nehnuteľné pamiatky očíslované.
"Golgota"
Nehnuteľná pamiatka č. 1, tiež známa pod názvom "Golgota", pozostáva z viacerých pamiatkových objektov; podstavec so sochami a kartušami, socha Panny Márie pri kríži, socha sv. Jána Evanjelistu a socha sv. Márie Magdalény. Uvedené pamiatkové objekty boli vytvorené v umeleckom slohu ľudový barok. Ako obdobie vzniku nehnuteľnej pamiatky sa predpokladá koniec 18. storočia, prípadne roky 1880 (?), 1822 (?).1 Golgotu vyhlásili za nehnuteľnú pamiatku v mesiaci február 1967.1
Na súčasnom objekte zaujme predovšetkým podstavec so sochami a kartušami. Kartuše sú umiestnené na pravej a ľavej strane podstavca, pričom jedna kartuša obsahuje text „Anno“, voľne môžeme preložiť ako „roku“ – „v roku“. Vročenie 1822 sa nachádza na druhej kartuši. Práve podľa tohto vročenia sa odvodzuje možný vznik nehnuteľnej pamiatky. V strede podstavca, medzi kartušami nachádzame vyobrazenie ľudskej lebky s prekríženými kosťami. Okolo lebky je skrútený had, evidentne požierajúci jablko. Celý objekt je ohradený menšími stĺpikmi, vzájomne prepojenými masívnou reťazou, vstup je možný cez kovovú bráničku. Celkový počet stĺpikov predstavuje sedem kusov. Nehnuteľná pamiatka bola súčasťou cintorína, ten sa v minulosti nachádzal pri kostole. Celému objektu nesporne dominuje masívny kríž, vystupujúci spoza strednej sochy. Kríž, zrejme zhotovený z kameňa, nesie telo, korpus ukrižovaného Ježiša Krista. Nad hlavou Ukrižovaného nechýba tradičná skratka „INRI“. Korpus i text „INRI“ sú vyrobené z kovu.
Kríž s korpusom nebol v minulosti súčasťou nehnuteľnej pamiatky. Monografia Čadce uvádza, že v prvej polovici 20. storočia bola Golgota opravená a doplnená práve predmetným krížom a korpusom, pričom podľa fotografie, ktorá je súčasťou publikácie, nebol zhotovený z kameňa iba kríž, ale i korpus, telo Ježiša Krista.2
Presný vzhľad kríža s korpusom zachytávajú hneď dve fotografie. Jedna pochádza zo súkromnej zbierky Lukáša Kubiatka z roku 1953, na ktorej vidíme pohrebný sprievod zosnulého dekana Kundu. Druhú fotografiu z roku 1975 nám zo svojej súkromnej zbierky poskytol pán Anton Laš. Vďaka tejto fotografii máme presnú predstavu o vzhľade kamenného kríža s korpusom. Z rozprávania starej mamy Lukáša Kubiatka vieme, že kríž s korpusom bol zničený počas búrky. K deštrukcii mal prispieť padajúci konár. Takto poškodená nehnuteľná pamiatky bola provizórne prekrytá doskami a neskôr obnovená do súčasnej podoby.
Na zábere od pána Antona Laša si je možné všimnúť ešte jeden detail. Celá „Golgota“ bola roku 1975 umiestnená na inom podstavci, respektíve základe. Podľa odleskov na fotografii sa tento „základ“ ponáša na mramorový blok. Ohradený priestor „Golgoty“ nebol v minulosti vydláždený, rástla tu tráva. Aktuálne je „Golgota“ osadená na odlišnom podstavci (kameň? – betón?) a jej okolie bolo vydláždené zámkovou dlažbou.
Stĺp s podstavcom sochy a socha sv. Jána Nepomuckého
Nehnuteľná pamiatka č. 2 pozostáva z dvoch častí, pamiatkových objektov; stĺp s podstavcom sochy a socha sv. Jána Nepomuckého. Ako umelecký sloh sa uvádza neskorý barok. Pamiatkové objekty vznikli v druhej polovici 18. storočia.1 Objekt bol vyhlásený za nehnuteľnú pamiatku v mesiaci február 1967.1
V príbehu tejto nehnuteľnej pamiatky zohral dôležitú úlohu Hotel Reich, v súčasnosti Hotel Tatra Inn., nachádzajúci sa na rohu ulíc Palárikova a Horná. Hotel, tak ako ho dnes poznáme, vznikol v roku 1913 a patrí medzi nehnuteľné národné kultúrne pamiatky. Podľa dobových pohľadníc stál stĺp s podstavcom pre sochu a socha sv. Jána Nepomuckého ešte v 30. rokoch 20. storočia tesne pri fasáde hotela na Palárikovej ulici.3 S istotou poznáme rok, v ktorom sa už nehnuteľná pamiatka nachádzala v areáli kostola. Bol to rok 1972, svedčí o tom fotografia vytvorená zo strechy mestského domu. Najstarší záber na nehnuteľnú pamiatku pochádza z roku 1908. Na historickej pohľadnici z archívu v Budapešti môžeme vidieť budovu starého Služnovského úradu Kysuckého dištriktu, ktorý bol už v roku 1908 prevádzkovaný ako hotel, neskôr prestavaný do súčasnej podoby na Hotel Tatra Inn.
V hornej časti stĺpu vytŕča kus kovu s otvorom uprostred. Toto „kovové oko“ mohlo v minulosti poslúžiť na vešanie vencov, kvetinových girlánd, prípadne lampáša ako zdroj svetla. Pri detailnejšom náhľade na pohľadnicu z roku 1922, ktorá pochádza zo súkromnej zbierky pána Lukáša Kubiatka, si môžeme všimnúť, že nehnuteľnú pamiatku, stojacu ešte pri hoteli, zdobila asi kvetinová girlanda.
O osude nehnuteľnej pamiatky vypovedá aj fotografia z roku 1975. Tá pochádza zo súkromného archívu pána Antona Laša a vďaka nej sa nám na objekt naskytá „farebnejší pohľad“. Socha svätca hýrila viacerými farbami, tmavú farbu mal i stĺp. Podstavec žiaril bielou farbou, pravdepodobne ho „ošetrili“ vápenným náterom. Súčasný vzhľad je monotónny, ak neberieme do úvahy „zlatý“ korpus na kríži a „zlaté“ časti odevu svätého. Na fotografii z roku 1975 sa javí i spodná časť podstavca iná, v porovnaní so súčasným stavom. Vidíme výraznejšie tmavšiu farbu, s ktorou v rámci „obnovy“ prekryli čiastočne i bielu časť.
Stĺp s podstavcom sochy a socha sv. Jána Nepomuckého
Nehnuteľnú pamiatku č. 3 tvoria dva pamiatkové objekty, konkrétne stĺp s podstavcom sochy a socha sv. Jána Nepomuckého. Za umelecký sloh pamiatkových objektov je považovaný neskorý barok. Nehnuteľná pamiatka vznikla v roku 1772.1 Avšak na zadnej strane stĺpa sa nachádza vročenie 182(?). V tomto prípade sa môže jednať o rok obnovy, reštaurovania nehnuteľnej pamiatky. Podstavec so sochou boli vyhlásené za nehnuteľnú pamiatku v mesiaci november 1990.1 Stĺp sa javí ako zdobený, výzdoba pripomína kvetinový vzor, ide o jediný takto zdobený stĺp v parku, areáli kostola.
Tento celok pôvodne stál na Hraničnej ulici, ktorá sa dnes nazýva Slovanská cesta, čiastočne vedie popri železničnej trati. Nehnuteľná pamiatka je zachytaná ako červený kríž na mapových listoch druhého vojenského mapovania z 19. storočia.
Nehnuteľná pamiatka stála na svojom pôvodnom mieste ešte v roku 1962, toto tvrdenie podporuje fotografia vytvorená pánom Miroslavom Golisom (fotografia sa nachádza v Štátnom archíve v Žiline, pracovisko Archív Čadca). Súčasťou fotografie je text v znení: „Čadca – kamenná plastika sv. Jána Nepomuckého pred pekárňou Hlava pri žel. stanici a žel. prejazde.“ „Zaujímavým doplnkom“ nehnuteľnej pamiatky v danom období bolo umiestnenie symbolu komunizmu priamo pod nohami svätca.
Vráťme sa ale späť ku kostolu, k miestu, kde sa v súčasnosti nehnuteľná pamiatka nachádza. Každého okoloidúceho musí jednoznačne zaujať text v latinčine, vytesaný do podstavca. My poznáme znenie textu vďaka Mgr. Erike Kučákovej, ktorá sa venovala štúdiu v odbore Klasické jazyky na Filozofickej fakulte Trnavskej univerzity v Trnave.
Text v latinčine:
„Pro gloria in...
zelus fidelis plebis
Cattzenis posuit me.“
Preklad z latinčiny:
„Verná horlivosť
čadčianskeho ľudu
ma postavila na slávu ...“
Stĺp s podstavcom sochy a socha sv. Jána Nepomuckého
Pamiatku č. 4 tvoria dva pamiatkové objekty, hovoríme opäť o stĺpe s podstavcom sochy a soche sv. Jána Nepomuckého, umelecký sloh objektov je neskorý barok, objekt vznikol v roku 1773 a za nehnuteľnú pamiatku bol vyhlásený v mesiaci november 1990.1
V dolnej časti stĺpa sa nachádza zdobená kartuša s latinským, avšak s ťažko čitateľným textom. Kartuša bola natretá tmavým náterom, ktorý sa časom začal olupovať. Doslovný prepis sťažuje i prítomnosť machu na kartuši. I tu nám s prekladom textu pomohla Mgr. Erika Kučáková.
Text v latinčine:
„Hoc Opus
Fieri Fecit
Andreas Madai
Consort – Consorte – pro Consorte (?)
sua Maria Cehowa.“
Preklad z latinčiny:
„Toto dielo dal urobiť Andrej Madai
pre svoju manželku Máriu Čechovu.“5
Pod uvedeným textom sa na kartuši nachádza i vytesané vročenie 1773, teda rok vzniku nehnuteľnej pamiatky. V roku 1996 bola pod kartušu umiestnená menšia mramorová tabuľka, obsahujúca nasledovný text: „Ďakujem sv. J. Tadeášovi za vyslyšanie r. 1996.“
Rod „Maday“ patril k starým rodom a spomína sa už v roku 1714 v súvislosti s usadlosťou. Jednalo sa o polovičnú usadlosť Madajovu. V prípade šľachtickej vetvy rodu sa môžeme domnievať, že vznikol minimálne o storočie skôr.6 „Náš“ Andreas (Ondrej)5 Madai, uvedený na kartuši nehnuteľnej pamiatky, mal podľa záznamu z roku 1776 pravdepodobne v prenájme panskú pílu v Čadci.6
Posledný odkaz tohto zaujímavého a významného rodu bol zničený v roku 1977, jednalo sa o takzvaný Madayov dom. Ten stál na námestí v Čadci, ustúpil „modernému“ obchodnému domu „Družba“.7
Nehnuteľná pamiatka sa zrejme v minulosti nachádzala vedľa „starej“ cesty, ktorá čiastočne kopírovala železnicu. Ak by sme sa vedeli vrátiť v čase, sv. Ján Nepomucký by Vás privítal pri vstupe do Čadce. V súčasnosti hovoríme o ulici Andreja Hlinku, pod osadou Capkovci, areál nových hál Sloveny.
Socha Krista na kríži
Pamiatka č. 5 je najmladšou nehnuteľnou pamiatkou v areáli kostola. Jedná sa o kríž s korpusom, zaužívaný je aj názov „socha Krista na kríži“. Objekt vznikol na konci 19. storočia a za nehnuteľnú pamiatku bol vyhlásený v mesiaci november 1990.1 Kríž bol zhotovený z liatiny a v jeho spodnej časti podľa všetkého vidíme plastiku Panny Márie, vsadenú do zdobeného rámu. Materiál rámu bude zrejme taktiež liatina. Podstavec je masívny a členitý. Nehnuteľná pamiatka bola pôvodne vyššia. Na súčasnom objekte chýba krásne zdobená časť, pôvodne vsadená medzi podstavec a kríž s korpusom.
Uvedenú „strednú časť“ zachytil pán Miroslav Golis v roku 1958 (fotografia sa nachádza v Štátnom archíve v Žiline, pracovisko Archív Čadca). Pozornému oku neunikne ešte jeden fakt. Nehnuteľná pamiatka sa nachádza v inej polohe, oproti súčasnosti. V roku 1958 bola otočená „čelom“ ku vstupu do areálu, parku kostola.
Sochu sv. Jána Nepomuckého na nehnuteľnej pamiatke č. 2 a č. 3 chráni kovová strieška v tvare oblúka. Na prednej hrane oboch striešok sú umiestnené hviezdy, ich počet predstavuje päť kusov, jedná sa o typické insígnie tohto svätca.
Sv. Ján Nepomucký na nehnuteľnej pamiatke č. 4 (objekt s menom „Madai“) zastrešuje rovnako kovová strieška, vytvarovaná do oblúka, avšak neobsahujúca hviezdy.
Podľa spôsobu ukotvenie jednotlivých striešok môžeme usudzovať, že boli nad sochy inštalované v neskoršom období, teda nie ihneď po ich vyrobení a osadení na konkrétnom mieste.
Nehnuteľná pamiatka č. 3 a č. 4 si už pýta citlivý zásah odborníka, reštaurátora. Oba objekty sú prekryté viacerými vrstvami náterov, ktoré sa v súčasnosti olupujú a najmä stĺpy podliehajú deštrukcii vplyvom počasia. Obnovu by si zaslúžila i nehnuteľná pamiatka č. 5, kríž s korpusom.
Podľa informácií pani Veroniky Hažíkovej boli niektoré objekty reštaurované v 90. rokoch 20 storočia z finančných prostriedkov v rámci obnovy kultúrnych pamiatok.
Ako vlastne spoznať sochu svätého Jána Nepomuckého?
Tento svätý býva zobrazený s typickými znakmi. Má päť hviezd okolo hlavy, v ruke drží kríž a palmový list, oblečený je v rúchu kňaza. Svätý Ján Nepomúcky je okrem iného ochrancom mostov, lodníkov, pltníkov, rybárov i mlynárov.8
Nepodarilo sa nám zistiť, kedy konkrétne boli nehnuteľné pamiatky, ktoré sa pôvodne v parku nenachádzali, na svoje súčasné miesto premiestnené. Približnú predstavu však získavame práve vďaka dobovým pohľadniciam a fotografiám. Predpokladáme, že ako prvá bola ku kostolu presunutá nehnuteľná pamiatka č. 4 (sv. Ján Nepomucký s kartušou a menom „Madai“), ktorá sa nachádza na fotografii pána Miroslava Golisa z roku 1958.
Pri tejto fotografii ešte zostaneme. Čo vidíme i nevidíme na ľavej časti záberu? Nevidíme nehnuteľnú pamiatku č. 2 (sv. Ján Nepomucký, pôvodne pri hoteli), i keď nám „výhľad“ značne komplikujú stromy na fotografii. Taktiež nevidíme nehnuteľnú pamiatku č. 3 (sv. Ján Nepomucký s latinským nápisom na podstavci), pretože približne na jej aktuálnom mieste, stál v roku 1958 kríž s korpusom (nehnuteľná pamiatka č. 5). Nakoniec treba dodať, že objekt č. 3 stál ešte v roku 1962 pred pekárňou Hlava, teda na svojom pôvodnom mieste, svedčí o tom fotografia pána Miroslava Golisa.
Absenciu nehnuteľnej pamiatky č. 2 (sv. Ján Nepomucký, pôvodne pri hoteli), potvrdzuje aj skoršia fotografia, presnejšie z roku 1953. Jedná sa o pohrebný sprievod zosnulého dekana Kundu. V pozadí vidíme vstup do kostola a na ľavej strane fotografie iba nehnuteľnú patmiatku „Golgotu“. Dekan Kunda začal v Čadci pôsobiť v roku 1940, zomrel dňa 17. marca 1953.2 Fotografia pochádza zo súkromnej zbierky Lukáša Kubiatka. Nehnuteľná pamiatka č. 2 je zjavná až na fotografii z roku 1972.
Na záver sa ešte raz chceme poďakovať Mgr. Erike Kučákovej za jej ochotu a pomoc pri preklade textov z latinčiny do slovenčiny. Neoceniteľným zdrojom informácií pre spísanie tohto príspevku boli aj dobové pohľadnice a fotografie zo súkromnej zbierky pána Lukáša Kubiatka a pána Antona Laša. V neposlednom rade sa chceme poďakovať aj Mgr. Drahomírovi Veličkovi, PhD., vedúcemu Štátneho archívu v Žiline so sídlom v Bytči - pracovisko Archív Čadca. Ďakujeme za možnosť použiť fotografie, ktorých autorom je pán Miroslav Golis. Tento príspevok vznikol v spolupráci s Lukášom Kubiatkom.
Zdroj informácií: 1https://www.pamiatky.sk. 2GERÁT, R. – ŠČURYOVÁ, M. – VELIČKA, J.: Čadca, monografia mesta. Mesto Čadca, Spolok priateľov Čadce, MK SR, 2005. ISBN: 80-89172-03-2. 3https://www.mojekysuce.sk. 4https://dspace.oszk.hu. 5MAJERČÍKOVÁ, D.: Zemianske rody na Kysuciach. Kysucké múzeum v Čadci, 2018. ISBN: 978-80-89751-22-8. 6Mgr. Danka Majerčíková uvádza vo svojej knihe „Zemianske rody na Kysuciach“ mená Ondrej Maday ml. a manželka Mária Čechova. 7https://www.mojekysuce.sk. 8https://www.mojekysuce.sk.
GPS lokality: 49.438463, 18.790741.
Rok vytvorenia fotoalbumu: január - február 2025.
