V nedávnej minulosti stála kúsok od súčasného novobystrického kostola malá kaplnka. Známa bola pod názvom „Kaplnka U Andrisov.“ Dejiny objektu sa podľa krajinného architekta Mareka Sobolu začali písať v roku 1820. V tomto období bola postavená pre sochu Panny Márie, ku ktorej sa konali procesie na sviatok Panny Márie Karmelskej. Prvotná podoba objektu nie je známa, zrejme sa nejednalo o uzatvorený priestor, ale o prístrešok. Podľa historika PhDr. Mariána Liščáka, PhD. môžeme datovať jadro kaplnky do roku 1818, ba i skôr.
Výrazná prestavba kaplnky (prístrešku pre sochu), na ktorej sa podieľala rodina Peťkovcov a Ján Pavlík bola zahájená v mesiaci máj 1828. Pracovná činnosť na objekte neutíchala ani nasledujúci rok. V roku 1829 osadili do kaplnky okná a jej interiér bolo možné vykurovať kachľami. Historik Marián Liščák uvádza, že o túto dostavbu sa pričinili i Ondrej Ďurov, Matej Lučiak, Michálek, obecný kováč a partia najatých murárov. V roku 1831 sa pristúpilo k oprave objektu. Zároveň boli zrejme v tomto čase pri kaplnke vysadené dve lipy malolisté. Počas uvedených stavebných fáz kaplnka dostala svoj finálny vzhľad, ktorý sme mohli vidieť, keď ešte stála U Andrisov (s prihliadnutím na "modernejšie prestavby" - omietnutie brizolitom, plechová strecha a podobne).
Ľudová stavba - Kaplnka U Andrisov postupom času strácala na svojom význame. Naviac v roku 1857 postavili v obci už spomínaný murovaný kostol, ktorý stojí dodnes, Velička (2017). Ďalšiu komplikáciu predstavovali pozemky pod kaplnkou a v jej okolí. Tie postupne prešli do súkromného vlastníctva, čo obmedzovalo prístup k objektu. Statiku múrov narúšali i sústavne rastúce lipy, respektíve ich koreňový systém. Kaplnka U Andrisov chátrala a bola odsúdená na asanáciu. Na jej žalostný stav upozorňoval i historik Marián Liščák.
Pomocnú ruku pri záchrane podal rád sv. Lazára i krajinný architekt Mgr. Ing. Marek SOBOLA, PhD., ktorý vypravoval projekt na obnovu a záchranu kaplnky. Bolo rozhodnuté, že kaplnka sa na pôvodnom mieste rozoberie a postaví sa jej replika. Pred rozobraním objektu vytvorili digitálny 3D model. Kaplnku postavili z pieskovcových kameňov a tieto boli zrejme vyťažené z rieky Bystrica. Okenné a dverné otvory boli vymurované z tehál, na ktorých bolo možné identifikovať značku v tvare písmena „H.“ Predpokladá sa, že tieto tehly pochádzali z tehelne zo susednej obce Stará Bystrica.
V roku 2014 sa začali v obci Nová Bystrica záchranné práce. Objekt U Andrisov rozobrali a z pôvodného materiálu vystavali repliku, ktorú v súčasnosti môžeme obdivovať na Mariánskom námestí. Objekt bol presunutý oproti pôvodnému miestu o cca 400 metrov. Námestie je situované oproti Kostolu sv. Jána Krstiteľa v Novej Bystrici. Replika bola omietnutá vápennou omietkou. Šindľovú strechu dotvára malá vežička s „cibuľou“ a krížom. Práve do vežičky bola po vysvätení objektu vložená časová schránka, ktorá obsahuje zakladajúcu listinu a bronzovú pamätnú medailu. Tú vydala obec Nová Bystrica. I pôvodný objekt mal vežičku, tá pravdepodobne nikdy neobsahovala zvon. Vežička tak mohla plniť funkciu komína (pre kachle, ktoré do kaplnky inštalovali v roku 1829), prípadne slúžila ako vetranie priestoru kaplnky (tomuto účelu slúži dnes).
Dňa 30. augusta 2015 bola replika kaplnky nanovo zasvätená sv. Lazárovi z Betánie; podľa rádu, ktorý sa podieľal na obnove, respektíve vytvorení repliky. Na obnovu kaplnky prispela obec Nová Bystrica, obyvatelia obce, mimobystrickí darcovia a iní (viď pamätnú tabuľu na objekte). V kaplnke sa nachádza socha sv. Lazára z Betánie a socha Panny Márie.
Kaplnka U Andrisov predstavovala v čase svojej existencie najstarší murovaný sakrálny objekt v obci, nakoľko prvý kostol v Novej Bystrici bol drevený, postavený v roku 1789, uvádza Velička (2017).
Fotografie pôvodnej Kaplnky U Andrisov si môžete pozrieť na nasledovných odkazoch, žiaľ v tomto čase už bol objekt odsúdený na zánik (https://www.novabystrica.sk/, https://zilina-gallery.sk, https://www.mojekysuce.sk).
Zdroj informácií: https://www.mojekysuce.sk. http://kysucke.6f.sk Pamätná tabuľa na objekte. VELIČKA, D.: Dejiny osídlenia Kysúc. Združenie Terra Kisucensis, 2017. ISBN 978-80-969922-6-3.
GPS lokality: 49.344464, 19.010060.
Rok vytvorenia fotoalbumu: 2022.
