Sakrálna stavba ukrytá v lese
V časti obce Vysoká nad Kysucou s názvom Vrchrieka sa v lesoch ukrýva malá sakrálna stavba, ktorú zasvätili Panne Márii Lurdskej. Objekt nachádzajúci sa v nadmorskej výške približne 787 metrov je známy pod názvom Kaplnka Panny Márie Lurdskej na Lazoch. Staviteľ, prípadne stavitelia objektu zostávajú dodnes neznámy. Napriek tomu môžeme približný vznik určiť vďaka II. vojenskému mapovaniu, ktoré na území Slovenska prebiehalo v rokoch 1819 – 1858.1 To znamená, že objekt existoval už rokoch pre mapovaním, prípadne vznikol v priebehu mapovania.
Na mapových listoch II. vojenského mapovania nájdeme objekt zakreslený tradične v podobe malého červeného kruhu s krížikom. Toto mapovanie zachytilo ešte jednu zaujímavosť. Od súčasného objektu v časti Vrchrieka viedla cesta do doliny, respektíve do obce Vysoká nad Kysucou. Vrchrieka patrila pôvodne pod obec Veľké Rovné. Až v roku 1902 bola táto časť pričlenená k obci Vysoká nad Kysucou.2 Cesta sa približne v polovici kopca rozchádzala a tvorila dve samostatné trasy, ktoré následne vyúsťovali na hlavnú cestu. A práve na tejto križovatke ciest je zakreslený ďalší sakrálny objekt. Stotožniť ho zrejme môžeme s dodnes existujúcou Kaplnou Blahoslavenej Panny Márie, ktorá bola postavená v roku 17763 a nachádza sa necelých 400 metrov od kostola sv. Matúša.
Kaplnka, či božia muka?
Sakrálna stavba v časti Vrchrieka sa tradične označuje pod pojmom „kaplnka“. V podstate sa takto uvádzajú všetky sakrálne objekty, a to nielen na Kysuciach. Pritom sa neprihliada na ich veľkosť, či využitie. Dovolím si tvrdiť, že pritom Kaplnka Panny Márie Lurdskej patrí do kategórie „božia muka“. Na túto problematiku mi dal jasné a zrozumiteľné vysvetlenie Mgr. Drahomír Velička, PhD., ktorý je autorom viacerých skvelých publikácií o histórii regiónu Kysuce. Aký je teda rozdiel medzi kaplnkou a božou mukou? Jednoduchý. Kaplnka je objekt, do ktorého môžeme vojsť. A tu by sme mohli nadviazať na vznik sakrálnej stavby v časti Vrchrieka. Objekt sa nachádza neďaleko osady, či skôr samoty U Ježíkov. V súčasnosti a vplyvom zalesnenia (70. roky 20. storočia) božiu muku obklopuje pomerne hustý les.
V minulosti tomu tak nebolo. Nasvedčuje tomu čierno-biela fotografia, ktorá je súčasťou informačnej tabule umiestnenej pri objekte. Na fotografii môžeme v popredí vidieť rodinu Rybičkovcov a v pozadí božiu muku, ktorá je obklopená lúkami. Fakt, že sa tu v minulosti lúky, respektíve pasienky, role nachádzali potvrdzuje i mapový klient ZGBIS. Terénne mapy jasne ukazujú, že božia muka je obkolesená množstvom bývalých rolí. Ak by sme sa vrátili v čase, božia muka by na kopci Vrchrieky „svietila“ široko – ďaleko, takmer ako maják. Božia muka v týchto miestach mohla byť postavená jednotlivcom i skupinou obyvateľov. Veď kameňa bolo na Kysuciach vždy dostatok.
Prečo ľudia budovali božie muky?
Božie muky postavili buď ako miesto k modlitbe, alebo ako pripomienku na šťastné i nešťastné udalosti. „Vznikali ako pamätníky šťastných i tragických udalostí v živote dedinskej pospolitosti, rodín i jednotlivcov, akými sú morové a cholerové epidémie, uzdravenie z choroby, prežitie nehody, uctenie zomretých, uzmierenie sporov a iné. Umiestňovali sa uprostred dediny, pri rodinných domoch, na výpadových a krížnych cestách, na hraniciach chotárov a iných významných a povesťami opradených miestach.“4 Takúto teóriu o vzniku božích múk uvádza Centrum pre tradičnú ľudovú kultúru.
O jednej povesti, respektíve legende hovorí i text na informačnej tabuli pri objekte. Ústrednou postavou legendy je sirota Janko, ktorý v týchto miestach pásaval kravy, až kým ho jedna nepovláčila do skalách a kríkoch, následkom čoho malý pastier zomrel. A práve v týchto miestach obyvatelia postavili božiu muku. Pamätníci spomínajú, že k objektu sa chodievali modliť hlavne v októbri, čo bol mesiac ruženca.5
„Vhodná“ obnova
Božia muka bola pravdepodobne postavená z kameňa, na ktorý bola aplikovaná vápenná omietka, strechu zrejme tvoril drevený šindeľ. Zub času objekt postupe znehodnocoval, a tak sa okolo roku 1970 pristúpilo k „obnove“. Opravu za účasti miestnych obyvateľov zrealizoval pán Miroslav Zahatlan.5 Žiaľ božiu muku nevhodne upravili za použitia brizolitovej omietky, okná a strechu (vtedy už plechovú) namaľovali modrou farbou.
Ďalšia rana pre božiu muku, i keď dobre mienená, prišla v roku 2014. O „obnovu“ sa postarali bývalí obyvatelia Vrchrieky, konkrétne manželia Adamčíkovci, Kováčikovci, Nekorancovci, rodina Zahatlanová i pán Rybička a pán Pavlík. Okolo božej muky vybudovali oplotenie a lavičky.5
V súčasnosti sa pri objekte nachádza i malý zvonček. Božia muka je omietnutá jemnejšou omietkou, fasáda má biely nádych, oplechovanie a strecha sú natreté červenou farbou. V hlavnej nike, ktorá je prístupná cez otvárateľné krídlo malého okna nájdeme sochu Panny Márie. Šambrány, respektíve orámovanie každej niky je zvýraznené zelenou farbou. Výška objektu je približne 4 metre a štvorcový pôdorysy má pomer strán asi 1,5 x 1,5 metra.
Zdroj informácií: 1https://www.pamiatky.sk/mapy-1-2-a-3-vojenskeho-mapovania. 2https://www.vysokanadkysucou.sk/sk/osady/3890-miestna-cast-vrchrieka. 3https://zilina-gallery.sk/picture.php?/65831/category/4405. 4https://www.ludovakultura.sk/polozka-encyklopedie/bozie-muky/. 5Informačná tabuľa umiestnená pri objekte.
GPS lokality: 49.366045, 18.544014.
Miesto vytvorenia fotoalbumu: marec 2024.
