Vrch Malé Ostré (v súčasnosti 584 m n.m.) sa nachádza v obci Lopušné Pažite. Pri putovaní Vadičovskou dolinou je takmer nemožné prehliadnuť tento vrch, ktorého prudké, zalesnené svahy stúpajú z Vadičovského potoka. Okolo roku 1978 zaujalo Malé Ostré archeológa Ondreja Šeda, ktorý v tom období pracoval v Kysuckom múzeu.
Ondrej Šedo obhliadkou terénu a následnou sondážou identifikoval v sedle medzi kopcami Malé Ostré a Gašov vrch sídlisko/ osadu. Ľudská činnosť na týchto miestach, konkrétne v polohách Zárečie a Podhuboč prebiehala už v praveku. Na samotnom Malom Ostrom objavil archeológ hrádok, ktorý zrejme slúžil obyvateľom sídliska/ osady, ako útočisko (refúgium) v prípade hroziaceho nebezpečenstva.
Na zaujímavej lokalite začal prebiehal archeologický výskum v spolupráci; Archeologický ústav SAV a Kysucké múzeum. Jednalo sa predovšetkým o záchranný archeologický výskum, lokalitu mala zničiť výstavba zázemia kameňolomu a predovšetkým činnosť v kameňolome samotnom. Archeologické práce prebiehali súčasne s výstavbou ciest budúceho kameňolomu.
Archeológia na lokalite prebiehala v dvoch etapách; 1. etapa sa uskutočnila v mesiacoch jún – september 1979, 2. etapa nasledovala roku 1980. Archeologický výskum a nálezy datujú lokalitu do mladšej doby železnej (laténskej), sídlisko s priľahlým hrádkom menších rozmerov užívali ľudia púchovskej kultúry.
Čo sa počas dvoch etáp archeologického výskumu podarilo zistiť a objaviť?
Odkrytých bolo niekoľko domov, či chát s rozmermi; 3 x 3,5 m, 3,6 x 2 m a 3 x 2 m. Jednalo sa o chaty s kolovou konštrukciou i kamennými podmurovkami (približný vzhľad takejto chaty si môžete pozrieť vo videu Antona Arpáša, Archeologický ústav SAV; https://www.youtube.com). Na lokalite sa našli zásobnicové jamy na obilie, kováčska dielňa na spracovanie železa, množstvo kuchynskej keramiky, hrot oštepu i tkáčske závažia. Z uvedených nálezov sa usudzuje, že na sídlisku pracoval kováč, tkáč i hrnčiar. Medzi zaujímavé nálezy patria i nájdené časti žarnova a píšťalky, ktorá bola zhotovená z parožia.
Na terase hrádku, ktorú v skalnom podloží vytvorila ľudská ruka bola objavená ďalšia chata s kolovou konštrukciou. Na ploche hrádku sa nachádzali i početné riečne kamene, menšie „okruhliaky.“ Tie mali obyvatelia lokality pripravené na svoju obranu pred prípadnou hrozbou. Na hrádku sa našiel i stredoveký železný hrot šípu a niekoľko veľkomoravských črepov. Archeológovia preto predpokladajú, že zaniknutý hrádok mohli v 9. – 10. storočí na krátky čas (ak vôbec) využiť Slovania.
Osídlenie na lokalitách Podhuboč a Zárečie plnilo svoju funkciu od 3. storočia pred n.l. Predpoklad zániku osady spadá do polovice 1. storočia n.l., uvádza Mgr. Danka Majerčíková. Hrádok zanikol skôr.
Niektoré nálezy z lokality si môžete pozrieť v Kaštieli Radoľa v rámci stálej expozície "Svet dávnych predkov".
Lokalita je v súčasnosti zničená kameňolomom, predovšetkým hrádok. Pri návšteve miesta, kde bol vybudovaný zaujmú strmé, ťažko prístupné svahy. Z miest bývalého sídliska sú zase pekné výhľady na obec Lopušné Pažite i prírodu s vysokými kopcami. Upúta predovšetkým masív Stien a Ľadonhora s nadmorskou výškou 999 metrov.
Zdroj informácií: Kysucký múzejník; elektronický populárno-vedecký časopis Kysuckého múzea 1/2022, ročník 3. Majerčíková Danka, Mgr., Nálezy púchovskej kultúry na Kysuciach. Str: 4-11. ISSN 2729-7446. Dostupné na odkaze. Terra Kisucensis VI. 2015. Kysuce od praveku k vrcholnému stredoveku. Tomáš Kopták, str.: 27 - 47. Dostupné Academia.edu.
GPS lokality: 49.277534, 18.824017.
